Migrénou aktuálne trpí okolo 600-tisíc Slovákov, správne diagnostikovaných je 36-tisíc z nich. Postihuje najmä mladých ľudí v produktívnom veku, ktorí sú pre jej ataky často práceneschopní. Z tohto dôvodu má migréna závažný socioekonomický dopad. Vzhľadom na svoj častý výskyt a značnú poddiagnostikovanosť sa považuje za „zabudnutú epidémiu“. Prednosta Neurologickej kliniky SZU, Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s., MUDr. František Jurčaga, PhD., MPH, v rozhovore porozprával o tom, ako migrénu diagnostikovať a správne liečiť.
S akými chorobami sa ako prednosta neurologickej kliniky u pacientov stretávate najčastejšie? Menia sa počas rokov?
V praxi sa najčastejšie stretávam s ochoreniami pohybového aparátu, cievnymi mozgovými príhodami, záchvatovými a neurodegeneratívnymi ochoreniami. Aj keď sa toto spektrum pacientov v priebehu rokov zásadne nemení, všimol som si istý nárast pacientov s roztrúsenou sklerózou a v dôsledku starnutia populácie pribúdajú prípady Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Veľmi často za nami ľudia prichádzajú s bolesťami hlavy, ktoré prevládajú u pacientov v ambulantnej starostlivosti.
MUDr. František Jurčaga, PhD., MPH Zdroj: KRKA
Bolesť hlavy a migréna neznamenajú to isté. Ako ich teda odlíšiť?
Bežná, takzvaná tenzná bolesť hlavy je mierna, obojstranná bolesť, ktorú pacienti opisujú ako zvieranie obruče okolo hlavy. Pri tomto druhu bolesti zvyčajne pacient nie je obmedzený v bežných denných činnostiach a fyzická aktivita môže od bolesti dokonca uľaviť.
Migréna je chronické záchvatové neurologické ochorenie, ktoré sa od tenznej bolesti hlavy odlišuje intenzitou a závažnosťou atakov.
Pri migréne je bolesť intenzívna, jednostranná, ostrá a pulzujúca, lokalizovaná za okom. Záchvat migrény je sprevádzaný pocitom na vracanie alebo vracaním, výraznou precitlivenosťou na svetlo, zvuk a pachy. Akákoľvek fyzická námaha príznaky výrazne zhoršuje. Asi u štvrtiny pacientov sa pred vypuknutím bolesti objavujú rôzne fenomény, ktoré nazývame aura (napríklad záblesky, výpadky zorného poľa, poruchy reči, citlivosti alebo slabosť končatín).
Modernou terapiou vieme efektívne znížiť frekvenciu a intenzitu atakov migrény.
František jurčaga
V čom robia pacienti s bolesťou hlavy najčastejšie chybu?
Mnohí práve v tom, že sa liečia sami. Migréna je diagnóza, ktorá si vyžaduje správne nastavenie liečby. Ide o tretie najčastejšie ochorenie na svete a šieste z pohľadu rokov strávených v invalidite.Migréna vzniká u osôb s genetickou predispozíciou, no jej rozvoj ovplyvňujú aj iné faktory, ako sú stres, zlá životospráva a nedostatok pohybu. Na Slovensku trpí migrénou asi šesť percent mužov a osemnásť percent žien. Vyliečiť migrénu nevieme, ale môžeme efektívne znížiť frekvenciu a intenzitu atakov. Na prvom mieste je správne určenie diagnózy v spolupráci s odborným lekárom. Druhým krokom je rozpoznanie takzvaných provokujúcich faktorov a vyhýbanie sa im. Ďalším dôležitým bodom je vhodne nastavená terapia, ktorá pozostáva z akútnej liečby ataku, a u vybraných pacientov preventívna liečba.
Čo robiť, ak je bolesť hlavy neúnosná? Ako si vedia pacienti pomôcť?
Pacient trpiaci migrénou by mal liek užiť čo najskôr, kým je bolesť ešte mierna, ideálne do desiatich minút. Ak sa u pacienta vyskytuje aura, môže liek užiť už počas jej priebehu. Včasným užitím lieku predídeme prehĺbeniu bolesti, ktorá pacienta vyradí z bežného dňa, navyše pri neskoršom užití nemusí byť liek efektívny vôbec.
Čo sa týka akútnej liečby ataku, vždy začíname jednoduchými analgetikami s jedným druhom liečiva. Užívanie kombinovaných analgetík, teda tých, ktoré kombinujú viac účinných látok, častejšie ako desať dní v mesiaci môže viesť k vzniku takzvanej bolesti hlavy z nadužívania liekov. Vtedy treba vyhľadať lekára, vysadiť lieky, urobiť „detox“ a nechať si nastaviť správnu profylaktickú liečbu. Pri výbere vhodného analgetika preferujeme použitie lieku s rýchlym nástupom účinku, dlhým polčasom pôsobenia a nízkym kardiovaskulárnym rizikom. Napríklad naproxén je vhodný na liečbu akútneho ataku, ale aj na profylaxiu. Často sa využíva aj pri menštruačnej migréne, ktorá sa objavuje iba počas menzesu a je podmienená poklesom hladiny estrogénov u ženy. Tým, že nastavíme profylaktickú liečbu naproxénom deň pred očakávaným menzesom, pacientka sa vie vyhnúť utrpeniu a dokáže normálne fungovať.
Pri nedostačujúcom analgetickom efekte máme k dispozícii antimigreniká – liečivá zo skupiny takzvaných triptanov a gepantov.
Je táto látka účinná aj na iné typy bolesti?
Naproxén sodný patrí do skupiny takzvaných nesteroidných protizápalových liekov, je vhodný aj pri liečbe akútnych bolestivých stavov pohybového aparátu, ako sú ochorenia chrbtice, kĺbového aparátu, horúčkové a pooperačné stavy a bolesti zubov.
Zdroj: Krka
Čo by ste odporúčali pacientom ako prevenciu bolestí hlavy?
Ak má pacient viac ako štyri ataky za mesiac, je vhodné, aby užíval profylaktickú liečbu. Pri ťažkých migrénach s častými atakmi viac ako osemkrát za mesiac môžeme pacientovi ponúknuť preventívnu biologickú liečbu. V praxi som sa stretol s pacientmi, ktorí mali viac ako dvadsať migrenóznych dní za mesiac a po vhodnej preventívnej liečbe sú úplne bez ťažkostí a dramaticky sa im zlepšila kvalita života.
Migréne nevieme predísť, keďže je podmienená geneticky, ale dokážeme predísť vzniku ataku. Ten má vždy spúšťacie faktory a pri ich správnej identifikácii môžeme zásadne znížiť výskyt migrenóznych atakov. S rozpoznaním spúšťačov pomáha vedenie denníka migrenika so zaznamenaním potravín, nápojov a ďalších faktorov pred vznikom ataku. V prevencii je však najúčinnejšia fyzická aktivita, hlavne silovo-odporové cvičenie. V nedávno publikovanej klinickej štúdii takmer s dvetisíc respondentmi vyšla pravidelná fyzická aktivita účinnejšia ako niektoré tradične zaužívané preventívne preparáty. Dôležité je nastavenie spánkového režimu, obmedzenie alkoholu, najmä červeného vína, a úprava stravy, čo môže zahŕňať vyradenie vyzretých a plesnivých syrov či potraviny s obsahom glutamanu sodného.
Ste odborník a chcete sa dozvedieť viac? Zaregistrujte sa.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
