Biznis vymenil za klubový šport. Marián Fridrich stál pri zrode herného štúdia Pixel Federation. Aktuálne v „Pixeli“ aktívne nepôsobí a venuje sa klubu FC Petržalka, ktorého je spolumajiteľom.
Posledné mesiace „čerpá“ sabatikal, no ako sám priznal, dôvodom nie je vyhorenie. Novému CEO Pixel Federation chce totiž dopriať čo najviac manažérskej slobody a popritom sa sústrediť na miliónové projekty pod krídlami petržalského klubu.
Fridrich v rozhovore pre Forbes prezradil, prečo od futbalového klubu nečaká ziskovosť, ale aj to, koľko zatiaľ „nalial“ do petržalského klubu.
Gábor Kanovits
Marián Fridrich z Pixel Federation. Foto: Gábor Kanovits
V roku 2022 ste sa stali tretinovým majiteľom klubu FC Petržalka. Ako fanúšik zrejme tento obchod neľutujete. Stále si však za ním stojíte ako biznismen?
Pred vstupom do klubu boli moji spoločníci voči mne veľmi féroví. Dohodli sme sa na určitej sume, ktorú v priebehu troch rokov investujem do klubu, a rovno mi povedali, nech nečakám nejakú skorú finančnú návratnosť. Futbal sa na Slovensku robí tak, že doň lejete peniaze, musí vám to prinášať radosť a nie financie.
Slovenský futbal je buď dotovaný súkromnými financiami, alebo mestskými časťami či mestami. Niektoré kluby fungujú tak, že sú extrémne závislé od dotácií zo samospráv. Samozrejme, sme radi za peniaze, ktoré od nich dostávame, ale nie sme od toho závislí.
Už od začiatku som vedel, že dám do klubu peniaze, ale výnosom musí byť niečo iné. Nevidím dôvod, aby som bol sklamaný, pretože si myslím, že klub sa za dva roky, čo som v ňom, výrazne posunul vpred.
Marián Fridrich z Pixel Federation. Foto: Gábor Kanovits
Marián Fridrich zakladal Pixel Federation. Foto: Gábor Kanovits
Nečakáte teda časom žiadne výnosy spojené s vaším pôsobením v klube?
Vôbec nie. Máme určitým spôsobom zrátané, ako by to vyzeralo, ak by sme sa prebojovali do prvej ligy. Ani to nie je niečo, vďaka čomu by sa nám začali financie vracať. Je to však náhoda, s ktorou nemôžete počítať, pretože ak sa tak nestane, ste z toho nervózni.
Zaujímavé by bolo, ak by tu zarezonovali dvaja či traja hráči, ktorých by sme potom predali ďalej. Dnes však nie je ani taký zaujímavý ten prvý predaj. Ak zo slovenskej druhej ligy predáte hráča za 40- až 50-tisíc, tak si poviete, že to bol super obchod. To je však maximum, čo z tohto dostanete. Keď máme ročný rozpočet jeden milión a predáme hráča za 50-tisíc, tak je jasné, že to s ním príliš nepohne.
Zaujímavý je však druhý predaj. Ako to funguje v praxi?
Funguje to tak, že v zmluve máte napísané, že hráč sa predáva za 30- či 40-tisíc, no zároveň máme percentá z druhého predaja do iného klubu. Hráča napríklad predáme do prvej českej ligy, tam sa môže kariérne rozbehnúť a druhý predaj môže byť napríklad v hodnote jedného milióna.
Tým, že máme v zmluve ošetrené práve percentá z druhého predaja, tak z tohto milióna dostaneme napríklad dvadsať percent. V prvej fáze síce získame 40-tisíc, ale v druhej už 200-tisíc. V tomto momente to už začína byť zaujímavé. Samozrejme, podobný predaj hráča sa odvíja od množstva rôznych faktorov a do istej miery to je séria náhod.
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Plánujete momentálne v Petržalke predaj nejakého hráča?
Kluby, ktoré na Slovensku hrajú prvú a druhú ligu, sú zmierené s tým, že ak vám „vystrelí“ nejaký talent, tak skrátka pôjde preč. Vždy je to otázka záujmu. Samozrejme, kostru tímu sa snažíme držať pokope, ale keď niekomu príde zaujímavá ponuka, tak ho v druhej slovenskej lige neudržíte. Aktuálne nemáme v pláne nikoho predávať.
Načrtli ste viaceré kanály financovania klubu. Sú pre vás ako spolumajiteľa zaujímavé aj ďalšie varianty okrem dotácií cez samosprávy či predaj hráčov?
Existujú ešte určité mechanizmy Slovenského futbalového zväzu a je tu aj členské platené v rámci našej akadémie. Keďže ide o jednu z najväčších futbalových akadémií, práve členské tvorí značnú časť rozpočtu.
Samotný rozpočet klubu na rok je približne milión eur. Viete rozmeniť na drobné, aké zdroje tvoria celkový budget?
Príspevok majiteľov v rámci milióna tvorí približne tridsaťpäť až štyridsať percent, finančný príspevok od samospráv štyri percentá, príspevok za členské dvadsať percent a zvyšok prispeje napríklad spomínaný futbalový zväz.
Spomínali ste investíciu do klubu v trojročnom období. Môžete to rozviesť?
Počas troch rokov mám postupne zaplatiť určité sumy. Fungujeme tak, že sa nastaví rozpočet na ďalšiu sezónu a povie sa, že vtedy a vtedy by bolo dobré, aby prišli platby.
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Koľko prispievate ročne do pokladnice klubu?
Základ, na ktorom sme sa dohodli ročne, je stotisíc eur. Zatiaľ som prispel za dva roky, ale dal som aj niečo navyše, keď som mal pocit, že chcem vyskúšať nejaký experiment. V duchu som si povedal, že chcem vyskúšať niečo nové a vypočítal som si, že som ochotný dať do toho pol milióna eur. Za tri roky sa tak hýbeme medzi týmito dvomi spomenutými číslami.
Aký experiment ste chceli vyskúšať?
Keďže pochádzam z úplne inej podnikateľskej sféry, tak mám množstvo nápadov, pri ktorých sú väčšinou štyri z piatich zlé. Snažím sa viac pracovať s dátami a robiť aj marketingové experimenty. Keď sme mali otvorenie sezóny, tak som si vymyslel akciu, v rámci ktorej tam boli napríklad aj skákacie hrady pre deti a podobne. Nakoniec to dopadlo tak, že sme týždeň pozerali predpoveď počasia a malo byť ideálne, no dve hodiny pred akciou bola hodinová prietrž mračien.
Snažili ste sa aplikovať svoje nápady aj v rámci fungovania klubu?
Bol jeden neúspešný nápad, ktorý sa nakoniec nerealizoval a týkal sa hráčskych prémií. Hráči sú zvyknutí na to, že po každom zápase dostanú prémie. Rozmýšľal som nad systémom, ktorý by bol založený na tom, s kým klub hrá a aký je výsledok zápasu.
Z tohto nápadu by sa tak odvodil určitý mechanizmus odmeňovania. Ak by som prezentoval v IT firme, že máme mechanizmus, na základe ktorého si viete vypočítať prémiu, tak by boli všetci radi, že je to spravodlivé a transparentné. Hráči však povedali: „Prepáč, my tomu nerozumieme, poďme našou starou cestou.“ Niekedy to funguje a niekedy nie.
V minulosti ste v jednom z rozhovorov povedali, že IT herný biznis a klubový šport sú dva odlišné svety. Stále to platí?
Úplne. Týka sa to aj výchovy hráčov. Poviem to na príklade pomerov v Pixeli. Musíte nájsť do firmy kvalitných ľudí a tým zabezpečiť vzdelanie a benefity. V Petržalke štandardne pracujete s napätým rozpočtom a viete, že keď máte dobrých hráčov, postupne odídu do iných klubov, preto nám dáva veľký zmysel investovať do štruktúr klubu a do jeho profesionalizácie.
Mužstvo je jedna vec, ale nerozmýšľali ste napríklad nad sprofesionalizovaním marketingu klubu?
Keď je dobrý súper a dobré počasie, štadión naplniť vieme. (Petržalka hrá na štadióne s kapacitou tisícpäťsto divákov, domáci zápas baráž o prvú ligu odohrala v máji na Tehelnom poli pred necelými štyritisíc divákmi, pozn. red.) Skôr rozmýšľame nad väčšou profesionalizáciou staffu okolo klubu a doplnením niektorých funkcií, ktoré má momentálne len A mužstvo a chýbajú v akadémii.
Ide trebárs o kondičných trénerov a fyzioterapeutov, rozmýšľame aj nad nutričným poradenstvom. Chceme do procesov viac zapojiť aj rodičov a robiť vzdelávanie pre tých, ktorí majú tieto mladé talenty. Čo sa týka marketingu zápasu, napríklad nedávno išlo na zápas s Prešovom do celej reklamy na Facebooku asi sto eur. Keďže však išlo o Petržalku a Prešov, návštevnosť bola tisícpäťsto divákov.
Predtým sme mali zápas so Spišskou Novou Vsou v stredu o 16:30. Ľudia boli ešte v práci a pršalo, na štadióne sme mali stopäťdesiat divákov. Tisícpäťsto verzus stopäťdesiat divákov. Závisí to od mnohých faktorov. Myslím si, že nech robíme pri tej Spišskej s marketingom čokoľvek, na podobný zápas tisíc divákov nikdy nenaženieme.
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Spolumajiteľ FC Petržalka Marián Fridrich. Foto: Gábor Kanovits
Nenašli ste medzi svetom IT a klubovým športom určité paralely ani po dvoch rokoch?
To, čo majú obidva svety spoločné, je štruktúrovaná komunikácia. Zápisy z mítingov a dokumentácia, čo tu dovtedy príliš nebolo. V klube FC Petržalka definuje všetko výsledok a výkon A mužstva. Všetci ľudia, ktorí sú vaši potenciálni zákazníci, to celé z marketingového hľadiska vnímajú cez výsledok A mužstva.
Môžete experimentovať s akýmkoľvek marketingom, ale ak áčko trikrát po sebe prehrá, je to skrátka zle. V IT a hernom vývojárstve toto úplne nefunguje. Ak „makáte a makáte“ a niektoré hry musíte ukončiť, máte z toho aspoň určité skúsenosti, ktoré môžete neskôr využiť.
Potom záleží na tom, či samotná hra bude fungovať viac alebo menej, ako aj na tom, v akej fáze sa nachádza trh. Začiatok covidu bol pre Pixel zlatá baňa, v tom čase sa nedalo urobiť zlé rozhodnutie, teraz je to skôr naopak. Aktuálne množstvo firiem zatvára alebo prepúšťa.
Pre Pixel to je teraz komplikovanejšie, ale napriek tomu sa držíme na normálnych číslach. Napriek slabším výsledkom sme získali určité vedomosti. Vieme, že isté procesy dokážeme ovplyvňovať a je to v našich rukách.
Ak by sme chceli firmu redukovať, stále to je rozhodnutie manažmentu. V klube môžete viac investovať, dať viac peňazí do vybavenia a prípravy, nakúpiť viac hráčov, no stále nezabezpečíte, že vyhráte daný zápas.
