Premenujme funkcionalizmus na fuchsionalizmus. Aspoň kvôli tejto chvíli, podľa Bohuslava Fuchsa. Na počesť významného architekta, ktorý sa narodil pred 130 rokmi, sa toho tento rok deje veľa. Úplným právom, veď posúďte sami.
Takže dva roky natvrdo, horšie to asi byť nemôže! Ale isteže môže, akoby nie, takmer vždy to môže byť horšie. Ihneď po vynesení rozsudku sa ozval prokurátor – s trestom nesúhlasí, je príliš mierny, republiku si, súdruhovia, rozvracať nedáme! Žalobca v mene pracujúceho ľudu žiada vyššiu sadzbu, nový proces.
Bohuslavovi Fuchsovi je horúco. Tak horúco mu ešte nebolo, ani kedysi dávno v Holešove nie. Vyhodili ho vtedy z tamojšieho gymnázia za vydávanie študentského časopisu, no mladý muž nad tým mávol rukou a začal sa učiť za murára. Poctivým povolaním sa počas prvej svetovej vojny aj živil a znalosť remesla sa mu náramne hodila neskôr, keď stavby sám navrhoval.
Násťročný Bohuslav sa vyučil za murára, súčasne však vyštudoval Priemyselnú školu stavebnú v Brne. Neskôr si ho na štúdium na Akadémii výtvarných umení osobne vybral známy Jan Kotěra, čo malo okrem získanej erudície aj tú výhodu, že Kotěrov žiak nemusel rukovať na front.
V správnom čase na správnom mieste
A potom bolo dobre, svet bol dobré miesto na žitie. Zvlášť Brno. Do moravskej metropoly Fuchs natrvalo prišiel v roku 1923 a ocitol sa v správnom čase na správnom mieste. V Brne bol stavebný boom, malo mladého ducha a volalo k sebe duchom mladých. Fuchs to spĺňal nielen duchom, ale aj vekom, nemal ešte ani 30.
Mladý tvorca nedal dopustiť na funkcionalizmus, moderný architektonický štýl, ktorého arcidielo dnes žiari nad Brnom v podobe vily Tugendhat architekta Ludwiga Miesa van der Rohe.
Náš hrdina začal v tomto štýle Zemanovou kaviarňou, ktorá stála na korze neďaleko súčasného Janáčkovho divadla. Práve stavbe divadla musela kaviareň 40 rokov po svojom vzniku ustúpiť, teraz stojí o kus ďalej jej replika pod názvom Pavillon.
Tugendhat a Avion
Zemanova kaviareň ukázala, že talent Bohuslava Fuchsa sa pretavil na majstrovstvo a profitovalo z toho prevažne mesto pod Špilberkom. To má na zozname národných kultúrnych pamiatok zapísané dva funkcionalistické objekty – Tugendhat a hotel Avion, postavený práve podľa Fuchsovho návrhu.
Foto: Múzeum mesta Brna
V tomto smere bol požehnaný rok 1928, pretože vtedy postavili Tugendhat aj Avion. Zatiaľ čo vila využila veľkolepo rozľahlý priestor, hotel sa stal unikátnym z opačného dôvodu: vyrástol na parcele so šírkou osem metrov, a ide tak o jeden z najužších hotelov v Európe, čomu zodpovedá aj originálne riešenie.
Exkurzie do hotela
Mimochodom, výnimočná stavba bola roky zatvorená. V roku 2005 ju od reštituentov kúpil člen cirkusového rodu Stanislav Berousek, avšak nedokázal zohnať dostatok prostriedkov na rekonštrukciu podľa návrhu architektky Evy Jiřičnej. Až v roku 2016 sa začala oveľa menej ambiciózna prestavba, ktorá bola pred tromi rokmi dokončená.
Ale tak čo! Hlavné podľa všetkého je, že Avion funguje a stále vzbudzuje údiv, je v dobrom zmysle brnianskou atrakciou – okrem hostí tam chodí aj exkurzia milovníkov architektúry, špeciálne tej funkcionalistickej.
A že rekonštrukcia musela byť skromnejšia? Boj ideí a obmedzených financií pocítil za svojho života aj Fuchs, pocítil ho dokonca priamo pri budovaní Avionu.
Hotel Avion | Foto: Wikimedia/RomanM82 v licencii CC BY-SA 4.0
Preto je tiež na jednej z jeho stien napísané tvorcovo krédo: „Obmedzené prostriedky finančné nútia projektanta k hlbšiemu premysleniu detailu. Projektant dokáže pri svojich skúsenostiach docieliť jednoduchými prostriedkami, farbou, priestorovým usporiadaním kvalitné architektonické diela.“
Bez Fuchsa by to nebolo to Brno
Bývalá pošta pri hlavnej stanici; mestské kúpele; autobusová stanica oproti hotelu Grand; Moravská banka; Mäsová burza; Masarykov študentský domov… Fuchsove nápadité diela sú alebo boli rozosiate po celom Brne. Bez nich sa tvár mesta vlastne už ani nedá predstaviť.
Samozrejme, je tiež mnoho takmer nepredstaviteľných vecí, ktoré sú aj napriek tomu pravdou. Niekedy našťastie, inokedy žiaľ. Ľútostivý, až zúfalý povzdych sa hodí k okamihu, keď na súde s Fuchsom protestoval komunistický prokurátor proti dvom rokom nepodmienečne, lebo trest je podľa neho mierny…
Muž, ktorému bolo v roku 1937 udelené prestížne členstvo v Kráľovskom inštitúte britských architektov, viedol po druhej svetovej vojne ako dekan fakultu architektúry na brnianskom VUT. Po nástupe červenej totality vo februári 1948 ho však nepustili k vlastným projektom.
Že to bolo zlé?
Nezabúdajte – vždy to môže byť horšie, drsné facky pre Fuchsa mali ešte len prísť. Vyhodenie zo školy. Vykonštruovaný súdny proces. Dva roky natvrdo. Žalobca volajúci, že je to málo…
Vždy môže byť horšie, platí však tiež, že zlé môže byť na niečo dobré. Kým stihli naštartovať nový proces, prišla v roku 1963 amnestia.
Šesťdesiate roky, v ktorých vďaka politickému odmäku slabol aj krutý mráz z Kremľa, vrátili Bohuslava Fuchsa do hry. A predostreli pred neho lákavú výzvu: o stavby v Prahe sa vo svojej doterajšej kariére neusiloval, pretože v Brne mal zákaziek vyše hlavy, avšak ponuka na dostavbu Národného divadla musela v jeho tvorivej duši vzbudiť veľké vzrušenie.
A tak Fuchs pendloval medzi Brnom a Prahou. Tam a späť. Späť a tam. Plný nádejí, plný nápadov.
Bol to osud, alebo náhoda? Na jednej z ciest architektov vodič havaroval a z následkov nehody sa Bohuslav Fuchs zdravotne už nikdy nespamätal. Zomrel dva roky po incidente, 18. septembra 1972.
Bohuslav Fuchs sa venoval aj sklu
Fatálnej kolízii a zániku sa vyhla Skláreň Květná 1794. Český Forbes opísal jej príbeh smerujúci k zdanlivo nevyhnutnej tragédii, ktorú na poslednú chvíľu odvrátil hodonínsky rodinný holding AF Group.
A práve Skláreň Květná predstavila – pri príležitosti výročia jeho narodenia – kompletnú reedíciu sklenenej súpravy, ktorú vytvoril Fuchs. Jeho vízia moderného dizajnu sa totiž neobmedzovala iba na architektúru a v roku 1932 založil značku Aka na výrobu úžitkových a dekoratívnych predmetov.
Pod touto značkou Fuchs vytváral okrem iného sklenené kolekcie, ktoré si dával vyrábať práve v sklárni v Květnej. Aktuálne vytvorená kolekcia nesie neprekvapivo názov Fuchs a vychádza z pôvodných architektových návrhov. Nadčasové poháre, misy a vázy, ktoré kolekciu tvoria, sa teraz dajú zakúpiť.
Na Fuchsa sa zameral aj tohtoročný program Festivalu architektúry a urbanizmu Open House Brno.
Pasáž Alfa | Foto: Múzeum mesta Brna
Mestom jazdila električka Bohuslav Fuchs, s výstavou venovanou tvorcovi. Fuchsovi patrilo aj slávnostné zakončenie festivalu: v nedeľu 18. mája zahrali Brno Contemporary Orchestra priamo v jednej z jeho budov, v Pasáži Alfa.
Svoj zámer opisuje Brno Contemporary Orchestra tak, že chce hudbou osloviť poslucháčov a ukázať im, že tá môže byť súčasťou každodenného života. Lepší súbor k Fuchsovmu výročiu sa zrejme zvoliť ani nedal. Fuchs a každodenný život? Dávno tu nie je a aj tak je stále prítomný.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
