Trhová hodnota v desiatkach miliónov eur, podľa odhadu portálu Transfermarkt aktuálne 35 miliónov, robí z Dávida Hancka najdrahšieho slovenského futbalistu. Obranca Feyenoordu Rotterdam približuje, ktoré kluby si ho dnes môžu dovoliť kúpiť a zároveň vyzdvihuje pre neho priam ideálny život v Holandsku.
Čo ste sa naučili za dva roky vo Feyenoorde?
Zhrniem to tak, že keby som vedel, aký je to vynikajúci klub, snažím sa doň dostať oveľa skôr. Veľká škola pre mňa bola spolupráca s trénerom Arnem Slotom, ktorý teraz odchádza do Liverpoolu a podľa mňa je jedným z najlepších trénerov na svete. Naučil ma, ako sa mám pozerať na futbal, ako rozlišovať rôzne situácie na ihrisku.
„Nasekal“ mi to do hlavy tak, že to mám zautomatizované. Každý jeho míting som priam nasával a tým, že som presne vedel, čo mám na ihrisku robiť, som sa oproti súperovi dostával do výhody. V dnešnom futbale totiž rozhodujú detaily, aby ste dokázali nájsť voľného spoluhráča, aby ste vedeli vyjsť z pressingu. Nehrá sa už tak, že hodíme loptu na ihrisko a uvidíme. Futbal sa po taktickej stránke mimoriadne rozvinul.
Dávid Hancko. Foto: Ondřej Pýcha
Dávid Hancko. Foto: Ondřej Pýcha
Samostatnou kapitolou sú potom v Rotterdame fanúšikovia. Je to prístavné mesto, robotnícke, ktoré žije futbalom. Ich pohľad naň je taký, že dokážu oceniť nielen gól či efektnú kľučku, ale aj to, keď niekoho v čistom súboji oberiete o loptu. Aj vtedy vyhodia pivá do vzduchu a radujú sa.
Záujem veľkoklubov
Zámerne na chvíľu odbočíme k peniazom. Asi ako vysoko ste v dnešnej futbalovej reprezentácii v hypotetickom rebríčku ročných zárobkov?
Miňo (Škriniar), Stano (Lobotka), Heco (Dúbravka), možno aj Rody (Rodák), keďže mal zmluvu v anglickej Premier League. A potom asi nasledujeme Ondro Duda a ja.
Pýtame sa preto, že počas letného prestupového termínu by sa to poradie mohlo zmeniť vo váš prospech. Pred Eurom sa písalo, že sa o vás údajne zaujímajú veľkokluby Liverpool, Paríž Saint-Germain, Atletico Madrid či Neapol. Aká je skutočnosť?
Každému sa to snažím vysvetliť na jednom príklade. Keď som odchádzal zo Sparty Praha za vyše sedem miliónov eur, tak ma mohlo kúpiť okolo sto klubov, ale teraz mám v Rotterdame zmluvu do roku 2028 a celkom inú trhovú hodnotu.
Podľa medializovaných odhadov ide o čiastku 30 až 35 miliónov eur.
Tak nejako to môže byť, ale o tej sume rozhodujú v klube. Pri takej cenovke sa však výrazne zužuje filter na tých, ktorí si ma môžu dovoliť. Následne do toho vstupuje veľa ďalších faktorov. Nejaký veľkoklub sa musí rozhodnúť, že potrebuje práve mňa, poslať ponuku do Rotterdamu a potom sa s ním aj dohodnúť.
Navyše počas mája a začiatkom júna sa v tých najlepších kluboch dosť točili tréneri, musia sa chvíľu usadiť, utriasť si zostavu a povedať, aké posty potrebujú posilniť. Vtedy dostanú od skautov na každý post tri až päť mien a začnú si vyberať. Celý ten proces môže trvať jeden a pol až dva mesiace.
Len pripomenieme, že Arne Slot, ktorý vás viedol vo Feyenoorde, sa stal novým trénerom Liverpoolu a vy tomuto anglickému klubu odmalička fandíte. Naznačil vám pri odchode, že by vás rád vzal so sebou?
Mali sme nejakú debatu pri jeho odchode, ale to bolo veľmi zavčasu. Ešte doplním, že Liverpool či iný veľkoklub sa nebude vo finále rozhodovať ani podľa niekoľkých zápasov na majstrovstvách Európy, že som v nejakom z nich povedzme zahral veľmi dobre. Oni si naštudujú šesťdesiat mojich zápasov za ostatné dva roky.
Asi nám odsúhlasíte, že ak ten veľký prestup nevyjde, nič sa nedeje.
Určite, v Rotterdame som nadmieru spokojný. Ak by aj nejaká ponuka prišla, veľmi by som ju zvažoval, či stojí za to spraviť zmenu, lebo nikdy neviete, ako to môže vypáliť – či úspešne ako v Rotterdame, alebo neúspešne ako počas môjho pôsobenia vo Fiorentine.
Teraz hrám za klub, kde to milujem, kde ma majú radi fanúšikovia, kde sa mi darí a kde je každý týždeň vypredaný takmer päťdesiattisícový štadión. Získal som tu ligový titul aj pohár. V tejto sezóne som vynechal iba 25 minút, odohral som všetkých 48 súťažných zápasov a v každom som nastúpil v základnej zostave. Navyše v ďalšej sezóne odohráme minimálne osem zápasov v Lige majstrov, čo je neskutočný zážitok a veľmi návykový.
V Rotterdame hráčov priam hýčkajú
Vyhovuje vám aj holandská mentalita?
Absolútne. Holanďania sú mi veľmi podobní. Som rád zorganizovaný, rád viem, čo sa bude diať. Vyhovuje mi, keď veci fungujú a všetko plynulo beží. Aj na zápas sa dopredu pripravujem, robím určité veci a počas týždňa nad všetkým rozmýšľam. Myslím si, že to mojim výkonom pomáha.
V niektorých kluboch je to tak, že ty buď rád, že za nás vôbec môžeš hrať. Tu vo Feyenoorde majú taký prístup, že my pre teba spravíme všetko, aj mnoho drobností, a ty odovzdaj zase všetko za nás na ihrisku a vyhraj. Vyslovene nás tu až hýčkajú. V klube je tiež výborná partia zamestnancov, s tamojším fyzioterapeutom a kustódom sa z nás stali skvelí kamaráti. Aj na oslavách, keď sme teraz vyhrali ligový pohár, sme sedeli spolu, spolu si zájdeme aj do mesta.
Komunikujete s nimi po holandsky?
Nie, po anglicky, holandsky neviem, je to náročný jazyk. Navyše v mužstve máme hráčov, myslím, zo šestnástich krajín, v kabíne sa teda rozpráva po anglicky. V Taliansku bolo všetko po taliansky, preto som si platil lekcie a naučil sa jazyk, čo je výhoda aj teraz v slovenskej reprezentácii (vedie ju taliansky tréner Francesco Calzona).
Ešte nám na nejakom príklade povedzte, ako vo Feyenoorde hýčkajú futbalistov.
V Taliansku je všetko také voľnejšie, laxnejšie. Keď som povedzme potreboval internet do bytu, tak len pokrčili ramenami, že júl a august nerobíme. Až v septembri. Idete si vo Florencii otvoriť účet do banky, do ktorej vás pošle klub, ale v banke nikto nehovorí po anglicky.
V Rotterdame som prešiel lekárskou prehliadkou a na parkovisku ma od klubu čakalo auto, aby som nemusel chodiť taxíkom. A nech sa páči, tu máte hotel, tam je vaša izba a agent môže zostať, ako dlho chce. Za týždeň som mal vybavený byt, aby mohla prísť manželka so synom.
O dva dni neskôr nám inštalovali internet. Spravili to počas môjho tréningu a aby Kristýnka (Hanckova manželka, bývalá česká tenistka Kristýna Plíšková) nebola s montérmi sama, poslali na dozor človeka z klubu. To sú len také malé príklady, nech máte predstavu, ako to asi funguje.
Veľkoklub, ale taký domácky.
Áno, klub, v ktorom každý deň cítite, že všetci zamestnanci, vrátane mňa, chodia radi do práce.
Veľký rozhovor s Dávidom Hanckom si môžete prečítať v aktuálnom vydaní magazínu Forbes.
