Nakoniec však boli z pôvodnej hodiny, vymedzenej na rozhovor, dve, počas ktorých sme stačili prebrať aj americké hory, futbal a jeho lásku k češtine. Na český jazyk nedám dopustiť, aj keď občas nejaké slová zabúdam, vraví.
Povedal by som, že áno. Minimálne v tom, že testujem češtinu, a keď vidím, že tým našim produktom veľmi dobre nejde, tak si na to posvietim. Som v tom dosť prísny, všetci vedia, že čeština u nás musí fungovať. A kým v Microsofte budem, dám na to pozor.
Bola to dlhá cesta a nie úplne jednoduchá. Študoval som na ČVUT výpočtovú techniku. A v tom čase sa veľmi rozbiehala počítačová grafika, takže som si z nej robil doktorát. Publikovali sme s kolegami množstvo zaujímavých článkov, ktoré sa zaoberali tým, ako sa vytvárajú obrázky s použitím viacerých počítačov.
Ľudia z firmy MetaCreations v Santa Barbare tie články čítali a páčili sa im. Tak sa so mnou spojili a nakoniec sme sa dohodli, že by som u nich mohol pracovať. Tri mesiace pred ukončením doktorátu som v podstate zbalil kufre a presťahoval sa do Kalifornie.
To áno, zrazu som bol sám, v cudzej krajine. Ale o to rýchlejšie sa musíte prispôsobiť, naučiť sa jazyk. Vo firme sme pracovali na množstve grafických produktov. Potom „udrel“ rok 2000, keď spľasla internetová bublina.
Robili sme softvér, ako je napríklad Adobe Photoshop, a zrazu z toho nebol biznis. Boli sme verejne obchodovaná spoločnosť, takže sa všetky softvérové produkty rozpredali, niektoré do Adobe, niektoré prešli do Applu. Tak sme si asi s ôsmimi kamarátmi založili novú firmu Viewpoint.
A zostali ste v Kalifornii?
Nie, presťahovali sme sa na východné pobrežie, do New Jersey, a stále sme jazdili flámovať do New Yorku. Až sme sa napokon rozhodli, že tam presťahujeme celú firmu. Pracoval som tam ako vývojár šesť rokov, firma sa za ten čas rozrástla z ôsmich na štyristo ľudí a jedným z našich zákazníkov bol aj Microsoft.
Vyvíjal vtedy prehliadač Internet Explorer a my sme im licencovali technológiu, ktorú doň chcel začleniť. A Microsoft ma začal tak trochu naháňať.
Keďže moja manželka je pôvodne zo západného pobrežia a chcela sa tam presťahovať späť (Microsoft sídli v Redmonde v štáte Washington – pozn. red.), nakoniec som sa pod jej menším nátlakom rozhodol, že tú ponuku vezmem. To bolo začiatkom roku 2003.
Foto: Michael Tomeš
Na akú pozíciu ste do Microsoftu prichádzali?
V tom čase sa práve vyvíjali Windows Vista. A ja som bol poverený vývojom používateľského rozhrania pre operačný systém, ale k tomu sa ešte v tom čase stále predávali Windows XP.
Robili sme teda „service pack“ aj pre XP. Povedzme, že Vista až tak úplne komerčne úspešná nebola, ale začal sa robiť Windows 7. Pri tom som viedol vývoj z pohľadu technológie pre celý operačný systém Windows klient.
V tom čase boli totiž dve línie biznisu. Prvou bola Windows server, ktorá využívala hlavne výpočtové strediská, a druhou líniou bol Windows klient. Ten slúžil pre bežných používateľov. Vyvíjali sme teda sedmičky, potom prišli osmičky, na ktorých som sa tiež podieľal, potom desiatky, dnes sú jedenástky.
Úspechy a neúspechy windowsov
Sedmičky boli používateľsky oceňované, ich nástupca až takú popularitu nezískal. Vnímali ste, že Windows 8 sa stretol skôr s kritikou?
Všetci sme to pocítili, že tá komerčná úspešnosť produktu nebola taká, ako sa čakalo. Sme veľká firma a my všetci sme hodnotení na základe toho, ako úspešne sa produkty, ktoré vyvíjame, predávajú. Je to zložité, vždy sa snažíme posunúť technológiu dopredu. Niekedy to ide a niekedy to skrátka nevyjde.
Povedal by som však, že práve tým je Microsoft zaujímavý, že sme ochotní podstupovať riziko a experimentovať spoločne s našimi zákazníkmi aj s partnermi. V ére osmičiek to bolo založené na tom, že sme predávali Windows cez výrobcov počítačov, vtedy sme ich sami nevyrábali.
Foto: Michael Tomeš
Ale hoci sa niektoré produkty úplne nepodaria, je potrebné sa na to vždy pozrieť s odstupom. Čo nie je úplne viditeľné, je, že množstvo tých technológií, s ktorými sme vyvinuli osmičky, sa dnes predáva v rôznych produktoch vrátane desiatok a jedenástok.
Takže napriek tomu, že používateľské rozhranie nebolo úspešné, veľa toho vývoja pokračuje ďalej. A ten z osmičky bol jedným z najbezpečnejších operačných systémov, aký sme v tom čase vôbec vytvorili. Na tej bezpečnosti sa dá ďalej stavať.
Každý krok vývoja sa meria, či stále ide, kam má.
Nové systémy zrejme najskôr testujete. To vám nemôže napovedať, či ste s nimi schopní u zákazníkov uspieť?
To máte pravdu, akýkoľvek produkt, ktorý vyvíjame, prechádza dlhým procesom. Už keď nad tým premýšľame, hovoríme o ňom so zákazníkom a používateľom, ako by to malo fungovať a či to bude užitočné. Každý krok vývoja sa meria, či stále ide, kam má. A keď potom ide ten produkt von, používateľský feedback je pre vývoj základným meradlom úspechu. A my ako zamestnanci sme zákazníci nula.
Máme taký program, ktorému hovoríme „dog food“, akože jeme vlastné psie krmivo, to sa asi vôbec nedá preložiť. V podstate celý program, než ho vôbec dáme na trh, mesiace, niekedy aj dlhšie koluje v Microsofte. A všetky tie skupiny – či už sú to právnici, alebo predavači – používajú naše produkty.
Povedal by som, že zamestnanci Microsoftu sú tí najväčší kritici. Ale s tými osmičkami to bolo zložitejšie v tom, že pôvodne sme sa ich snažili vytvoriť pre tablety, na ne bol ten produkt optimalizovaný. Lenže potom sa „vypustili“ do všetkých počítačov a nie všade to úplne sadlo.
Foto: Michael Tomeš
Zohráva úlohu pri tom, ako sa nový program ujme, napríklad národnosť?
To je správna úvaha. Určite, ľudská civilizácia vonkoncom nie je homogénna. Takže sa testuje všetko – od fontov až po farby. V podstate je to neuveriteľné, koľko toho musíte posudzovať, aby ste trafili do vkusu všetkým, čo sa nikdy nepodarí.
Aj keď osmičky úspech príliš neslávili, vy ste po nich dostali ponuku posunúť sa vyššie.
Ja som už v tom čase pomýšľal na zmenu, čo by sa dalo robiť iné. Napadla mi aj možnosť, že by som z Microsoftu odišiel. Ale súčasný generálny riaditeľ Satya Nadella ma prehovoril, aby som sa presunul na Office.
Od roku 2015 som najprv viedol celý vývoj, teraz som technický riaditeľ pre divíziu experience a devices. Do môjho rajónu patrí všetko – od Windows cez počítače, ktoré vyrábame, až po servisy Microsoft 365 a teraz Copilot.
Nie je to skôr kancelárska práca?
Naozaj? Vám to tak pripadá? Pritom ja by som povedal, že je to práve naopak. Keď som viedol vývojárske tímy, tak boli čím ďalej väčšie, každý rok alebo každých osemnásť mesiacov môj tím narástol o nejakých tristo až štyristo ľudí.
Už som v tom čase pomýšľal na zmenu, čo by sa dalo robiť iné. Ale súčasný generálny riaditeľ Satya Nadella ma prehovoril, aby som sa presunul na Office.
Ku koncu už ich bolo šesťtisíc z celého sveta. Amerika, Írsko, India a všetky ďalšie krajiny, ktoré sa začínajú na I, som mal pod kontrolou. K tomu tiež Čínu, čo bol pomerne geograficky rozložitý tím, k čomu patrilo aj veľké množstvo papierovania. Teraz, ako CTO, pod sebou v podstate žiadnych ľudí nemám. Riadim technológie, ich smer a naozaj si to užívam.
Len dáme aktualizovať a je to. Tak to je asi lepšie, pretože keď sme to robili každé tri roky, všetci čakali, čo tam bude nové, a my sme boli pod tlakom, aby sme nikoho nesklamali.
Ako často uvádza Microsoft do sveta nové programy?
Predtým ste museli kúpiť program raz za tri roky a nainštalovať ho. Dnes je ten najdlhší čas u office, ktorý beží na PC, na Androide, na webe, mesiac. Mobilné aplikácie sa uvádzajú každý týždeň, čo je niečo, čo si bežní ľudia ani nevšimnú.
Pexels.com/Salvatore de Lellis
Len dáme aktualizovať a je to. Tak to je asi lepšie, pretože keď sme to robili každé tri roky, všetci čakali, čo tam bude nové, a my sme boli pod tlakom, aby sme nikoho nesklamali.
Kto je podľa vás najväčšia konkurencia Microsoftu?
Tak my sme určite jednotka. Ale povedal by som, že s konkurenciou je to zložité, pretože celý priemysel je veľmi prepojený. Sme zároveň partneri, konkurenti aj zákazníci. Firmám, ktoré by ste označili za našu konkurenciu, predávame množstvo softvéru.
V určitých častiach trhu spolu spolupracujeme a v iných súperíme. Výborným príkladom je Apple, pre ich zariadenie vyrábame office. Ja k nim cestujem skoro každé tri mesiace, aby všetky ich zariadenia mali to najnovšie a fungovali dobre. Máme veľa porád o tom, čo je technicky možné a čo už nie.
Čo AI nevie
A je niečo, čo by ste radi program naučili, ale zatiaľ sa to nedá?
Sme schopní programy alebo zariadenia donútiť robiť takmer všetko. Druhá vec je zariadiť, aby sa to zákazníkom páčilo. Musíme robiť kompromisy, aby to bolo správne vybalansované, aby to používateľom, akcionárom aj Microsoftu prinášalo hodnotu.
Stretávate sa niekedy s Billom Gatesom? Síce už z vedenia spoločnosti odišiel, ale stále je akcionárom. Dozerá na chod firmy, ktorú vybudoval?
Mám s ním často schôdzky, je to taký čulý akcionár. A vo firme ho veľmi rešpektujeme. Je neuveriteľne bystrý a má skvelý prehľad o tom, čo sa v našej oblasti deje. Takže určite chce, aby sa firme darilo dobre. Prichádza s nápadmi, čo by bolo treba. A keď sa mu ako používateľovi niečo nepáči, dá nám to vedieť.
Microsoft je technologický gigant. Aká je v ňom firemná kultúra?
Bol som príjemne prekvapený, ako to tam vyzerá. Po prvé, Microsoft je obrovská firma, nadnárodná, a už len to, aby všetky tie kultúry – či už je to Čína, India, Izrael, Česká republika, alebo Amerika – spolu koexistovali, je náročné. Je to taký mikrokozmos, všetci sa stretneme uprostred a každý sa musí nejako prispôsobiť.
Po druhé, hoci je Microsoft taký obrovský, keď ste vo vnútri, ani to nepociťujete. Ono vám to naozaj pripadá, že je to neskutočne malý podnik, pretože celá spoločnosť je v podstate postavená na ľudských vzťahoch.
Keď napríklad ja robím na nejakom projekte, tak len vo veľmi málo prípadoch som schopný urobiť to sám alebo iba s mojím tímom. Potrebujem na to ďalšie tímy, aby nám ten office pomohli uviesť na trh. Kolegov z Azure, ktorí robia naše výpočtové strediská, datacentrá, aby nám urobili kapacitu. Potom vám celý Microsoft pripadá ako taký veľký startup, a bez toho, aby sa tí ľudia poznali a vychádzali spolu, sa problémy nevyriešia.
Hoci je Microsoft taký obrovský, keď ste vo vnútri, ani to nepociťujete.
Stretávate sa aj mimo práce?
Áno. Chodíme do krčmy, na večere. Síce aj tam často riešime problémy, ale je to také príjemnejšie. A čo sa týka work-life balance, tak si myslím, že najdôležitejšie na tom je, že firma akceptuje rôzne etapy v životoch svojich zamestnancov.
Ako sa Microsoft pri vývoji svojich programov vyrovnáva s reguláciami v rôznych krajinách?
U nás je to tak, že Microsoft si nájde ten najprísnejší zákon a potom ho implementuje globálne. A celkom zabrať nám so svojím GDPR dáva Európska únia. My ju podporujeme, pretože si myslíme, že veci okolo súkromia a ochrany osobných údajov sú dôležité, hlavne s akcentom umelej inteligencie.
Takže sme naozaj veľkí fanúšikovia toho, že Európa povedala: takto to bude vyzerať. Dokonca sme jej radili, ako by to mohlo byť ešte prísnejšie. Teraz je to naimplementované po celom svete, aj v Spojených štátoch.
V USA si však jednotlivé štáty môžu zaviesť rôzne zákony, ktoré tiež musíme dodržiavať.
Napríklad keď predávame produkty v štáte Illinois, je tam veľmi prísny zákon týkajúci sa rozpoznávania tvárí na fotkách. Pretože všetci, ktorí na tej fotografii sú, nám musia dať súhlas na to, že ich môžeme rozpoznať.
Páči sa nám, ak sú zákony jednotné. Aj preto je náš prezident Brad Smith hlavným propagátorom návrhu, aby sa zákony nastavili globálne, aby sme chránili používateľov a celý priemysel. A aby išli z technického pohľadu jednoducho implementovať.
Je to skutočne zlom. Myslíme si, že umelá inteligencia ovplyvní, čo ľudská populácia bude schopná robiť.
Ako sa pozeráte na súčasný rozmach umelej inteligencie?
Pozeráme sa na ňu ako na zásadný posun v tom, akým spôsobom bude celá civilizácia používať výpočtovú techniku. Je to skutočne zlom. Myslíme si, že umelá inteligencia ovplyvní, čo ľudská populácia bude schopná robiť.
Zatiaľ sme úplne na začiatku, ale je to revolúcia a my sme z toho unesení. Keď sa objavili inteligentné mobilné telefóny, tak nám všetkým bolo jasné, že je to úplne nový model toho, ako človek bude komunikovať a používať zariadenie. A umelá inteligencia je podobný zlom, ale ešte väčší.
SITA/AP
Tento rozhovor, až prídete domov, nahráte do Wordu a on vám ho celý prepíše. Ja som na tom programe pracoval, takže si myslím, že nahráva dobre. Dokonca vie, kedy hovoríte vy a kedy ja. Všetci už sedíme v aute a diktujeme do mobilov správy alebo využívame Siri. Otázne je, čo ďalej, pretože pri tom sa to určite neskončí.
Takže kam ďalej?
Používatelia sa majú na čo tešiť. Jednoducho im to všetko ešte uľahčíme. O tom, akým spôsobom sa vstup alebo výstup rôznych dát z výpočtového zariadenia odohrávajú, či na to zariadenie môžem hovoriť, či to na mňa hovorí späť, či to vidí to, čo ja vidím, či tomu rozumie.
Sú, samozrejme, kritici umelej inteligencie, ktorí sa boja, že AI bude myslieť až príliš.
Modely, ktoré dnes používame napríklad na generovanie textu, sú schopné aj premýšľať. A keď je ten model schopný premýšľať, môže v budúcnosti dokázať čokoľvek. Napríklad objaviť nové lieky alebo riešenie zložitých problémov vo fyzike.
Sú, samozrejme, kritici umelej inteligencie, ktorí sa boja, že AI bude myslieť až príliš. Každá technológia má však svoje pozitíva aj negatíva. Práve v Microsofte sme zameraní na to, ako technológiu implementovať. Hovoríme tomu „responsible AI“, zodpovedná AI. A máme skupinu ľudí, ktorá sa zaoberá iba tým. Aby technológia neubližovala ľuďom a dodržiavala zákony.
Nemôžete byť konkrétnejší?
Ako som povedal, technológia zmení, ako sa ako civilizácia budeme ďalej vyvíjať. Takže keby sme si dnes povedali, kde Microsoft používa umelú inteligenciu, tak je to vo všetkom. Každý produkt alebo aspoň hlavný produkt, ktorý Microsoft predáva, už umelú inteligenciu má do seba zabudovanú alebo je na ceste k tomu, aby bola zabudovaná.
Na začiatku ste hovorili, že čeština je pre vás dôležitá. Ako dobre ju ovládajú vaše deti?
Najlepšie ovládajú české škaredé slová, to im ide výborne. A potom, keď prídu k babičke a dedkovi, tak vedia povedať, že sú hladné. Ale ak by sme ich nechali uprostred Prahy a povedali im „starajte sa“, tak by asi mali problémy.
Vy keď ste prišli do Ameriky, po anglicky ste vedeli?
Veľmi nie. Ale to sa človek rýchlo naučí. A keďže som tam bol sám a široko-ďaleko nebolo príliš veľa Čechov, tak mi nič iné nezostalo. Dnes už hovorím viac po anglicky a češtinu používam, hlavne keď volám každú sobotu rodičom. To si dám takú príjemnú dvojhodinovku.
