Generácia Z – dnešní tínedžeri a dvadsiatnici – vstupuje do sveta osobných financií s nečakanou razanciou.
Kým ich rodičia začínali riešiť dôchodok až po štyridsiatke a starí rodičia verili, že sa o nich postará štát, najmladšia generácia má jasno: na štátnu penziu sa spoliehať nedá. Aj preto si vlastnú finančnú budúcnosť začínajú budovať už vo chvíli, keď prechádzajú z brigády do prvého zamestnania – alebo ešte skôr.
Podľa Laureen Höllgeovej, CEO Direct Fondee, dnes aktívne investuje tretina generácie Z a väčšina ostatných o investovaní aspoň uvažuje. „Mladí ľudia berú investovanie ako úplne bežnú súčasť starostlivosti o svoje financie,“ hovorí. Dôvody sú pragmatické: snaha získať vlastné bývanie, finančnú nezávislosť, možnosť pracovať slobodnejšie a najmä obava, že štát v budúcnosti nebude schopný vyplácať dôstojné dôchodky.
„Jeden z klientov nám povedal, že staršia generácia je preňho negatívnou inšpiráciou, pretože sa až príliš spolieha na štát. S investovaním preto začal už ako dvadsaťročný a verí, že čím skôr, tým lepšie,“ uvádza príklad z praxe Höllgeová.
Foto: Mamio
Z tohtoročného prieskumu Direct Fondee vyplýva, že mladí investori si mesačne odkladajú rôzne sumy: štvrtina vo výške 20 až 40 eur, ďalšia štvrtina od 40 do zhruba 100 eur a 16 percent si odkladá viac než 200 eur mesačne.
Mladí, ktorí investujú prostredníctvom zvýhodnených DIP účtov pre študentov, vkladajú v priemere 125 eur mesačne – len o niečo menej než staršie generácie, hoci tie majú výrazne vyššie príjmy. „To považujem za veľmi zodpovedný prístup. S mladšími generáciami tak v tomto smere pomaly dobiehame Západ,“ konštatuje Höllgeová.
Čas je ich najväčšou výhodou. Ak začnú investovať skoro, stačia im nižšie sumy, a aj tak môžu získať násobky svojho vkladu.
Podobné čísla potvrdzuje aj Radim Krejčí, zakladateľ platformy Portu, ktorý sa odvoláva na prieskum AirBanky. Podľa neho až tri štvrtiny mladých začínajú investovať už počas štúdia alebo hneď po prvej výplate – pokojne aj len s niekoľkými stovkami mesačne. Mladšia generácia zároveň prichádza s väčšou ochotou akceptovať riziko a nebojí sa experimentovať.
„Čas je ich najväčšou výhodou. Ak začnú investovať skoro, stačia im nižšie sumy, a aj tak môžu získať násobky svojho vkladu,“ vysvetľuje. Portu nedávno zriadilo účet pre mladých do 26 rokov s nižšími poplatkami a možnosťou začať už od sto korún, pretože práve táto skupina podľa Krejčího chce „investovanie čo najjednoduchšie a maximálne flexibilné“.
Medzi rizikom, jednoduchosťou a realitou
To, že generácia Z má k investovaniu blízko, potvrdzuje aj fakt, že viac než polovica mladých investorov okrem štandardných nástrojov – podielových fondov či doplnkového dôchodkového sporenia – využíva akciové a dlhopisové ETF fondy. Ide o nástroje, ktoré ešte pred pár rokmi poznala len malá časť populácie.
Približne dve pätiny investujú aj do jednotlivých akcií a podielových fondov. Výrazne obľúbené je aj krypto, ktoré však väčšina vníma skôr ako doplnok portfólia.
Jana Brodani z Asociácie pre kapitálový trh Českej republiky (AKAT) hovorí, že generácia Z je „hlboko digitálna“ a vyhľadáva najmä rýchle a jednoduché riešenia. Zároveň však upozorňuje, že digitálne prostredie prináša riziká: zaplavenie informáciami, tlak na rýchle výnosy či tendenciu staviť všetko na jeden trend.
„Táto generácia nezažila dlhodobejšiu finančnú krízu. Vidí extrémne nárasty alternatívnych aktív, čo môže oslabiť jej dôraz na diverzifikáciu,“ dodáva Brodaniová. A práve rizikové správanie je podľa odborníkov slabým miestom mladých. Finančný poradca Partners Lukáš Urbánek upozorňuje, že mnohí si zamieňajú investovanie so špekuláciou.
„Ide skôr o náhodné pokusy s cieľom rýchlo zarobiť než o dlhodobý proces s jasnou stratégiou a kontrolou rizika,“ hovorí. Zároveň varuje pred neuváženým používaním rôznych investičných aplikácií z celého sveta – pri niektorých totiž podľa neho nie je jasné, kde sa možno domáhať svojich práv či reklamovať služby.
Zodpovedných musí byť viac
Hoci generácia Z investuje skôr než ich rodičia, stále ide len o časť mladých. V Direct Fondee sa na dôchodok aktívne pripravuje približne tridsať percent „zetkárov“ a ďalších päťdesiat percent o tom uvažuje. Z celkového prieskumu spoločnosti však vyplynulo, že aktívne sa na dôchodok pripravuje len okolo pätiny ľudí vo veku 18 až 21 rokov.
„Niektorí z týchto naozaj veľmi mladých investorov sú aj na našej platforme Direct Fondee. S pribúdajúcim vekom ich podiel prirodzene rastie. Medzi dopytovanými vo veku 22 až 26 rokov už aktívne podniká kroky k lepšiemu dôchodku približne 36 percent,“ dodáva Höllgeová.
Medzi slabiny generácie Z patria aj rodové rozdiely. Laureen Höllge upozorňuje, že investuje 46 percent mladých mužov, ale len 27 percent žien.
Na Portu vidí Krejčí ešte nižšie čísla: priemerný vek investora, ktorý si zakladá DIP, je štyridsať rokov. Mladí investujú, no len menšina to robí s cieľom zabezpečiť si penziu. Dôvody sú logické – riešia školu, prácu, bývanie či zakladanie rodiny. Dôchodok je pre nich vzdialená budúcnosť, a tak sa naň veľmi nesústredia.
Na jednu vec však generácia Z myslí intenzívne: štát vníma ako nespoľahlivého partnera. Krejčí uvádza, že 74 percent mladých neverí, že sa o nich štát dokáže v dôchodku finančne postarať. Höllgeová pripomína, že dokonca aj súčasní dôchodcovia posielajú mladším rovnaký odkaz: nespoliehajte sa na štát a začnite sa pripravovať včas.
„Mladí vnímajú demografický vývoj a rastúce náklady na výplaty starobných dôchodkov. Vidia, že súčasná podoba dôchodkového systému nie je vzhľadom na starnutie populácie udržateľná. Ich skepsa je preto skôr racionálna než emotívna,“ vysvetľuje Krejčí.
Medzi slabiny generácie Z patria aj rodové rozdiely. Laureen Höllge upozorňuje, že investuje 46 percent mladých mužov, ale len 27 percent žien. „Prekážkou nie sú peniaze, ale nedôvera vo vlastné znalosti. Ide o stereotyp, ktorý sa preniesol zo starších generácií,“ hovorí. Podľa nej je kľúčové, aby ženy začali investovať skôr. Práve ony totiž v živote častejšie potrebujú silnejšiu finančnú rezervu – či už kvôli starostlivosti o deti, alebo vyššej dĺžke dožitia.
Napriek tomu experti vidia v generácii Z obrovský potenciál. Je otvorená investovaniu, digitálne zdatná, nebojí sa nových nástrojov a začína skôr než ktokoľvek pred nimi. „Skutočnú hodnotu vidím v tom, že si budujú návyk. Neinvestujú nevyhnutne preto, že myslia na dôchodok, ale preto, že je pre nich prirodzené pracovať s peniazmi zodpovedne. A to je na nezaplatenie,“ hovorí Jana Brodani.
Či bude generácia Z prvou skutočne finančne pripravenou generáciou, ukáže až čas. Jedno je však isté už teraz: neverí, že štát vyrieši ich starobu. A namiesto spoliehania sa na systém, ktorý dlhodobo škrípe, berú kontrolu do vlastných rúk.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorkou je Jana Divinová.
