Laurin a Klement zo Škodovky by sa určite neurazili – najväčší automobilový konštruktér zo strednej Európy nesie iné meno. Ferdinand Porsche. Nič na tom nemení, že mu československé občianstvo bolo ukradnuté a s pokojným srdcom ho vymenil za lojalitu k Hitlerovej ríši.
Autá s menom rodáka z predmestia Liberca (v tom čase sa severočeské mesto s nemeckou väčšinou volalo Reichenberg) zdobia už desaťročia autosalóny a sú predmetov snov mnohých tínedžerov. Každému stačí povedať „911“, najslávnejšiu číslovku v dejinách automobilizmu, aby v ňom ožila túžba vlastniť preslávený športiak s rovnakým označením.
O posadnutosti vozidlom Porsche by mohol rozprávať napríklad James Dean, teda ak by sa v jednom z nich nebol zabil.
Legenda, ktorú Ferdinand Porsche priviedol na svet, zďaleka nekončí. Keď vlani v septembri firma Porsche AG prvýkrát vstupovala na burzu, lákala nových akcionárov na hodnotu značky, vyčíslenú zhruba na 80 miliárd eur. Áno, jej teoretický predaj by dokázal pokryť výdavky rozpočtu Slovenskej republiky takmer na dva roky.
Za leskom obrovského úspechu sa však skrýva príbeh s množstvom škvŕn. Ferdinand Porsche šiel životom ako technický génius, ktorý však stavil na spojenectvo so zlom.
Génius z pohraničia
Jeden z prvých svetových elektromobilov. Prvé vozidlo s pohonom štyroch kolies. Prvý hybridný automobil. To je zoznam úspechov, ktoré Ferdinand Porsche dosiahol ešte pred svojimi tridsiatymi narodeninami.
Konštruktér v hybride Lohner-Porsche Mixte. Auto malo spaľovací motor Daimler aj elektromotory. Foto: archív Porsche
Syn dedinského klampiara od detstva prejavoval neodolateľný pud montovať, tvoriť, vynachádzať a zlepšovať. A to napriek tomu, že sa mu okrem základnej školy nedostalo vzdelania, ak teda nepočítame prednášky na viedenskej technike. Na tie však nechodieval ako zapísaný študent, ale ako návštevník z ulice.
Cestu do veľkého sveta si nadaný mladík musel u otca vytrucovať. Keď ho šokoval tým, že mu tajne a úspešne do dielne zaviedol elektrické svetlo, otec privolil.
Z prvých vozidiel Porsche len niektoré vznikali ako špecializované pretekárske modely, na ktorých mladý Porsche osobne lámal rýchlostné rekordy. Išlo totiž pôvodne nie o autá, ale o motorom vybavené kočiare.
V roku 1923 sa Porsche presunul do mesta, ktoré zostalo dodnes späté s jeho menom. V Stuttgarte si založil vlastnú firmu a v garáži svojho domu začal pracovať na projekte ľudového vozidla pre každého. Vznikali základy „Chrobáka“, ktorých sa po vojne vyrobilo okolo 22 miliónov.
Už pred vojnou mu však tento projekt otvoril dvere k obrovskému vzostupu a zároveň ľudskému pádu.
Kontakt s Hitlerom
Na začiatku nezávislého podnikania sa totiž Porschemu nedarilo a firma sa motala na pokraji bankrotu. Stále ešte československý občan však vo vzduchu zacítil vietor zmeny.
Osudový moment prišiel v máji 1933. Porsche sa zišiel s Adolfom Hitlerom. Ten bol automobilovým nadšencom a dokázal sa nadchnúť pre projekt ľudového vozítka. Obrovské štátne dotácie, pôvodne zamýšľané výhradne pre Daimler-Benz, tak nabrali smer aj do Porscheho firmy.
Na odplatu vstúpil Porsche do nacistickej strany NSDAP a projektoval obrnené autá, samohybné delá, motory pre tanky, dokonca aj vrcholný prejav Hitlerovej megalománie, gigantický tank s názvom Maus.
Podľa historika Wolframa Pyta nebol Porsche presvedčený nacista a politika ho vlastne nezaujímala. Bohužiaľ ho nezaujímal ani osud ľudí, ktorí padali za obeť jeho snom.
Ferdinand Porsche (tretí sprava) počúva rozhovor medzi Adolfom Hitlerom a Hermannom Göringom. Foto: Bundesarchiv / v licencii CC-BY-SA 3.0
Ferdinand Porsche (tretí sprava) počúva rozhovor medzi Adolfom Hitlerom a Hermannom Göringom. Foto: Bundesarchiv, v licencii CC-BY-SA 3.0
Priamo u Hiltera žiadal o „dodávky“ väzňov z koncentračných táborov, nútene nasadených pracovníkov i zajatých sovietskych vojakov. Zhruba 500 robotníkov prišlo o život.
Ešte tragickejší bol osud detí väzňov. Vedenie firmy pre ne nechalo zriadiť tri „opatrovateľské stanice“. O deti sa v nich starali tak, že takmer všetky zahynuli. Obetí bolo najmenej 365. Ferdinand Porsche, pre svojich synov milujúci otec, podľa niektorých svedectiev o situácii vedel, ale nič neurobil.
Porsche, Peugeot, Renault
V prvých povojnových rokoch sa príbeh Ferdinanda Porscheho preťal s osudmi dvoch ďalších otcov európskeho automobilového priemyslu.
Louis Renault bol v oslobodenom Francúzsku obvinený z kolaborácie a zahynul po mučení. Ako náhradu si Francúzsko, paradoxne, chcelo dojednať Nemcov. Porsche mal pomôcť s vývojom ľudového minivozidla Renaultu CV4 podľa vzoru Chrobáka.
Nebezpečenstvo konkurencie však zacítil tretí v rade, Jean-Pierre Peugeot. Porscheho začal očierňovať ako vojnového zločinca. A keď Porsche vycestoval do Francúzska, namiesto obrovskej zákazky dostal putá. Vo väzení strávil, na základe prevažne klamlivých obvinení, dvadsať mesiacov.
Povojnové Porsche 356. Foto: Andrew Dawes Unsplash
Povojnové Porsche 356. Foto: Andrew Dawes Unsplash
Do Nemecka sa vrátil s podlomeným zdravím. Dočkal sa síce obnovenia firmy, no zomrel v januári 1951 bez toho, aby sa dožil najväčších triumfov spojených s jeho menom.
Obyvatelia jeho rodných Vratislavíc nad Nisou nechceli mať s kontroverzným rodákom pre jeho nacistickú minulosť po vojne nič spoločné a nechali odstrániť všetky pamätné tabule, ktoré ho pripomínajú. Jeho rodný dom však Škodovka odkúpila a zriadila v ňom múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 2016.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz, jeho autorka Veronika Jonášová je prispievateľka českého Forbesu.
