Od rozhodnutia naklonovať svojho miláčika až po jeho narodenie to môže trvať v najkratšom prípade zhruba štyri až päť mesiacov.
Už to nie je len futuristická predstava. Klonovanie sa od ovečky Dolly posunulo a takýchto zvierat je na svete stále viac. Čo všetko znamená, keď chcete priviesť na svet identickú kópiu svojho miláčika, opísal na pražskej edícii konferencie Forbesu Lepšie Česko miliardár Evžen Korec, majiteľ prvého klonovaného psa v strednej Európe.
Na vystúpení o klonovaní nebol developer a vyštudovaný biológ Korec sám. V jeho blízkosti bolo aj šteniatko plemena cane corso menom Aristocrat II Korec Corso. Ak by ste to nevedeli, nespoznáte, že sa pred vami nachádza výnimočné zviera.
Ide o klon Aristocrata Korec Corso, ktorý zbieral na výstavách psov ocenenia. Bol medzinárodným šampiónom, rovnako tak šampiónom troch štátov.
„Ak vznikne taký výnimočný jedinec, ktorý z kríženia vzíde raz za 15 až 20 rokov, klonovanie je jediným možným nástrojom na to, aby sa takýto genotyp zachoval,“ vysvetlil 66. najbohatší Čech. Keď sa totiž medzi sebou pária aj výnimočné psy, gény ich mláďat už budú iné.
Samotné klonovanie už vo svete rozhodne nie je netradičné, ako napríklad na prelome tisícročí. Dnes sa táto činnosť robí tak experimentálne v rámci vedy, ako aj komerčne. „To robia hlavne dve inštitúcie na svete. Jedna je v Spojených štátoch a druhá v Južnej Kórei. Ešte je klinika v Španielsku, ale tá je zatiaľ na začiatku,“ vysvetlil Korec.
Klonovanie je doménou hlavne v Spojených štátoch, kde si takto „oživujú“ svojich domácich miláčikov napríklad filmové hviezdy. Zhruba pred dvomi rokmi boli v USA podľa Korca už stovky naklonovaných psov. „V západnej Európe ich boli desiatky, v strednej Európe sme boli jediní a v severnej bolo takých psov pár.“
Omnoho viac je na svete klonovaných koní a tiav, z čoho sa stal už biznis. Reč je teda o dostihových zvieratách, ktorých „vzory“ majú hodnotu aj niekoľkých miliónov dolárov. Podľa Korca trvalo zhruba desať rokov, kým zodpovedná asociácia pripustila klony celosvetovo pretekať. A to aj na olympiáde.
Naopak, takých psov nie je toľko, a preto sa ešte podľa Korca nepodarilo presadiť, aby boli pripustení na súťažné výstavy. Svojho Aristocrata sa pred zhruba dvomi rokmi rozhodol klonovať z dvoch dôvodov. Jedným bolo zachovanie jeho výnimočných génov. Druhý dôvod bol citový. Stále to bol milovaný člen domácnosti.
A jeho nástupca sa okrem toho, že vyzerá totožne, aj rovnako správa. „Má úplne rovnakú povahu, rovnaké vzorce správania, ako mal ten prvý. Má rád tie isté veci, sadá si na rovnaké miesto, aj keď si môže vybrať, obhrýza rovnakú stoličku,“ opísala manželka Jana Korcová.
Jej manžel zároveň ihneď upozornil, že aj tak to neznamená, že by si klon preniesol pamäť svojej predlohy. „Zatiaľ neexistuje dôkaz, že by sa za života získané vlastnosti premietli do génov. Neverím tomu.“
K naklonovaniu ich psa museli manželia pristúpiť rýchlo. Aristocrat Korec Corso totiž náhle zomrel po operácii. A v tú chvíľu začali preteky s časom. Bolo otázkou hodín zaistiť odber kožného tkaniva, kým sú v ňom ešte živé bunky, poslať vzorku do anglickej kliniky, kde vykonali takzvanú kultiváciu tkanivovej kultúry. Samotné klonovanie sa odohralo v USA.
„Čím dlhší čas uplynie medzi odobratím buniek a kultiváciou, tým sa znižuje pravdepodobnosť toho, že tá kultúra bude živá. Kto chce klonovať psa, mal to urobiť už za jeho života, pretože po úmrtí už je len jedna možnosť, a keď nevyjde, je to konečná,“ uviedol majiteľ spoločnosti Ekospol. Z mŕtvych buniek nemožno kultúru vytvoriť.
Keď sa tkanivová kultúra ujme, možno ju potom zakonzervovať v tekutom dusíku, kde môže na klonovanie čakať pokojne desiatky rokov. To prebieha tak, že sa mikromanipuláciou odoberie pôvodná DNA z vajíčka darkyne a namiesto toho sa implantuje jadro z bunky kože zvieraťa, ktoré sa klonuje. Potom ho už musí len odnosiť fena rovnakej veľkosti ako klonovaný pes. Nemusí ísť teda nutne o rovnakú rasu.
Klon je vo výsledku v zásade jednovaječným dvojčaťom svojho predobrazu. Samotný klon možno podľa českého miliardára tiež ešte niekoľkokrát klonovať. Navyše už neplatia skoršie obavy, že „náhradníci“ majú kratšiu dobu dožitia.
Hoci smrť ich psa bola nečakaná, na klonovanie už sa Korcovci chystali skôr. „Keby to nebolo do detailov vopred pripravené, tak to nejde stihnúť,“ povedal muž, ktorý pred developerskou kariérou roky pôsobil v Ústave molekulárnej genetiky a bol na rade špičkových pracovísk vo svete.
Od rozhodnutia naklonovať svojho miláčika až po jeho narodenie to môže podľa Korca trvať v najkratšom prípade zhruba štyri až päť mesiacov. A cena? Samotné klonovanie stojí okolo 50-tisíc dolárov. Pri započítaní dopravy a logistiky sa celková cena vyšplhá na približne 60 926 eur.
Na základe svojich skúseností Evžen Korec zvažoval, že by laboratórium vybudoval v Česku. „Keby som mal väčšie množstvo času a neriadil nie úplne malú developerskú firmu, tak by som sám tu to klonovanie zaviedol. Ide hlavne o to získať pár schopných ľudí a mať dostatočné množstvo peňazí. Nezaujímalo ma to z hľadiska biznisu, ale z toho pohľadu, že by to bolo prvé v Európe.“
Keďže sa takáto klinika už otvorila v Španielsku, tak tieto úvahy išli bokom.
Po tom, čo sa pred dvomi rokmi zmedializoval príbeh jeho naklonovaného psa, obrátili sa na majiteľa táborskej zoologickej záhrady vyššie desiatky ľudí, ktorí podobný krok tiež zvažovali.
„Niektorí z nich sú tiež z biznisu, ale nejde o nikoho z miliardárov. Ide o milionárov a manažérov,“ opísal Korec, ktorý stále ponúka pomoc tým, ktorí by chceli svoje zviera klonovať.
Zároveň sa Evžen Korec venuje výskumu, ktorý sa týka predĺženia života psov. Jeho tím už objavil gény súvisiace s dlhovekosťou u plemena gavalier King Charles španiel.
Na základe génovej analýzy výskumníci vyberajú psov, ktorí majú predispozíciu k dlhovekosti. Ich identifikácia a vzájomné párenie potom môžu dopomôcť k predĺženiu psieho života o zhruba dva roky.
