Pre svoju otvorenosť v komunikácii je Artur Gevorkyan vďačným respondentom pre médiá. Sám však s úsmevom dodáva, že si vo vzťahu k burzám musí dávať pozor, čo povie. Na druhej strane vraví, že môže byť výhodou nebyť šedou myšou. Hoci oznámil buy back akcií, v skutočnosti chce svoju prítomnosť na burze posilniť. Po Prahe a Bratislave sa aktuálne obzerá aj po Frankurte.
Máme záujem o akvizície ďalších firiem a zároveň chceme zlepšiť odmeňovací systém pre našich zamestnancov. Potrebujeme akcie a nechceme teraz vydávať ďalšie, preto sme sa rozhodli malý podiel akcií z burzy kúpiť. Odporučili nám, aby sme to nastavili na 18 mesiacov a počet akcií maximálne päť miliónov. To pre prípad, ak bude v budúcnosti potrebná väčšia suma, aby sme nemuseli zasa zorganizovať valné zhromaždenie. Okolo 40 ľudí z firmy má nakúpené akcie ešte z čias IPO.
Naše akvizície sú vždy priateľské, neničíme konkurenciu, ostávajú našimi partnermi. Zatiaľ sme vždy presťahovali výrobu z iných štátov na Slovensko a bývalí konkurenti dokonca zostali našimi zákazníkmi pre niektoré projekty. Zistili sme zaujímavú vec – pre manažment alebo majiteľov konkurenčných firiem majú akcie Gevorkyan väčšiu hodnotu ako peniaze. V ovládaní akcií vidia strategickú budúcnosť a trvalé zhodnotenie, preto im radšej zaplatíme iba našimi akciami alebo v kombinácii s peniazmi. Samozrejme, akcie môžu speňažiť, hoci aj o hodinu po tom, ako ich dostanú. Čo sa týka zamestnancov, dávame im peniaze v rámci odmien a oni si za ne kupujú akcie. Teraz majú možnosť akcie predať a získať peniaze, ak ich potrebujú.
Nie sú na burze. Ide o bežnú akvizíciu.
Budem iba rád.
Na pražskej burze sú vaše akcie už dlhšie. Na jar tohto roka ste vstúpili aj na bratislavskú burzu a už máte po TMR druhú najvyššiu váhu v indexe SAX. Čo vám priniesol vstup na bratislavskú burzu?
V Prahe sa obchoduje v korunách a myšlienka bola, aby každý, kto je z eurozóny a má záujem investovať, tak mohol urobiť v eurách v Bratislave.
Nebolo by pre vás lepšie ísť napríklad na burzu do Viedne?
Ani veľmi nie. My sme na pražskej burze a tá je v rovnakej skupine ako viedenská. Rozmýšľame však, že pôjdeme niekam inam v rámci eurozóny.
Hoci Poľsko nie je v eurozóne, Varšavská burza je najväčšou v regióne a prirodzene sa pozerá aj po firmách zo Slovenska. Bol by zaujímavý aj tento kapitálový trh?
V Poľsku sme už uskutočnili akvizíciu, dokonca vykladáme posledné kamióny s výrobnými zariadeniami, ktoré sťahujeme na Slovensko. Väčšiu logiku nám dáva Nemecko, pretože tam máme veľký podiel zákazníkov a takisto sú tam firmy, o ktorých akvizícii uvažujeme. Mali sme komunikáciu aj so švédskou burzou, kde nás veľmi pozitívne prijali. Švédsko je kolíska práškovej metalurgie, máme tam veľa klientov aj dodávateľov. Lenže sa objavil problém. Tamojšie penzijné fondy preferujú, aby peniaze ostali v krajine. My nemáme v pláne rozširovať výrobu vo Švédsku, ale v Nemecku áno, preto to skôr vidím na frankfurtskú burzu.
Neznamenal by však vstup na jednu z najväčších búrz v kontinentálnej Európe príliš veľkú administratívnu záťaž?
Ja by som to porovnal s manželstvom (smiech). Keď sa oženíte prvýkrát, získate svokra, svokru a súrodencov manželky. Je to veľa nových vzťahov. Ak sa však oženíte druhý alebo tretí raz, už ste zvyknutí a beriete to ako normálnu vec. Tretia či štvrtá burza už toho veľa nezmení.
Zdroj: X/Burza cenných papírů Praha
Arthur Gevorkyan (uprostred) si na pražskej burze pripísal významné prvenstvo – najväčšiu emisiu na trhu
Ako manažér komunikujete veľmi otvorene. Ide to dokopy s burzami? Pretože stačí malé prerieknutie a z toho môže byť veľký výkyv.
Máte absolútnu pravdu, musím si dávať pozor na jazyk (smiech). Ale je to minca, ktorá má dve strany. Keď prídete na burzu a hovoríte jazykom, ktorým hovoria všetci ostatní, tak budete šedá myš. Ak prídete a na rovinu poviete, čo si myslíte, môže to byť výhoda. Akcie firiem nevlastnia iba veľké investičné fondy, ale aj obyčajní ľudia, ktorí radšej počúvajú normálne reči o tom, čo robíme. Firmu treba posudzovať nie len podľa výkazov, ale aj podľa histórie prekonaných prekážok a perspektívy.
Aj čísla však majú svoj význam, nie?
Určite a vďakabohu, mám schopného finančného riaditeľa, s ktorým si prechádzame čísla. Čísla – to je úplný základ. Najskôr sa pozrieme na výkazy potenciálneho partnera. Zaujímame sa o históriu firmy z verejne dostupných informácií, potom im pošleme naše finančné údaje a žiadame, aby nám oni dali svoje, takže sa správame úplne transparentne. Stalo sa nám, že neboli ochotní poskytnúť dáta a už sme cítili, že niečo nie je v poriadku. Potom sme si povedali, že do akvizície nejdeme.
Vráťme sa k buy backu. Viete odhadnúť, koľko zamestnancov si nechá akcie a koľko ich predá?
Ja si myslím, že väčšina tých, ktorí akcie majú, si ich nechá. Ak budú predávať, tak skôr tí, ktorí sú vo vážnej životnej situácii a potrebujú peniaze. Napríklad si kupujú dom alebo im vietor odfúkol strechu.
Stále vlastníte väčšinu, ale keď držia zamestnanci akcie firmy, nemajú tendenciu hovoriť do riadenia spoločnosti?
To nie, ale na druhej strane je u nich silnejší záujem o to, čo sa vo firme deje. Aj komunikácia s ľuďmi vyzerá inak. Nehovorím im, že je to moja firma, ale vysvetľujem, čo sa môže stať a čo to urobí s akciami, ktoré tiež vlastnia. Ja som vždy chcel mať zamestnancov na palube, pretože to robíme spolu. Ten mechanizmus nie je vždy úplne jednoduchý, kým ste eseročka. Ale teraz je to veľmi transparentné. Urobil si to dobre? Nech sa páči, tu máš odmenu – podiel v spoločnosti.
Ako teda budete akvizície financovať?
Bude to kombinácia. Samozrejme, chceme sa zadlžovať čo najmenej. Máme dobré meno v brandži a firmy majú záujem mať u nás podiel. Aj preto majú pri akvizícii väčší záujem o naše akcie než o hotovosť. Bolo by pritom hlúpe brať si pôžičku a dať im hotovosť, ak chcú akcie. Robíme to, čo nám dáva väčšiu logiku. Väčšinou, keď sa opýtame, tak majú záujem byť spolu s nami. Je tam istý rozdiel – staršiu generáciu zvyčajne zaujíma viac hotovosť, mladšiu akcie. Aj v Taliansku a Španielsku vidím, že chcú byť súčasťou spoločnosti Gevorkyan.
Keď som pozeral vašu výročnú správu, všimol som si, že máte predovšetkým dlhopisové financovanie. Môžeme to chápať, že nemáte veľmi pozitívny vzťah k bankám?
Máme prevádzkové úvery. Mne banky 25 rokov vyčítali, že si beriem prevádzkové úvery a z nich financujem rozvoj firmy. Teda, že krátkymi peniazmi financujem dlhodobé ciele. Mali pravdu, len som nemal na výber. Musel som to porušovať a oni mi následne úvery rušili. Tak sa to točilo donekonečna. Teraz máme dlhopisy, ktoré sú na dlhodobé financovanie výhodnejšie.
Dá sa povedať, že v oblasti dlhopisového financovania funguje bratislavská burza lepšie?
Ak sa nemýlim, boli sme prví, ktorí emitovali zelené dlhopisy v rámci V4. Posledná tranža bola niečo pod osem miliónov a rozpredalo sa to za pár dní. Neviem, či bratislavská burza vôbec stihla niečo kúpiť, či to všetko nešlo cez Prahu.
Vidíte zelené dlhopisy ako budúcnosť?
Máme právo používať označenie „Green Technology“, pretože vyrábame prakticky bezodpadovou technológiou a navyše sami produkujeme zelený vodík a zelený dusík, pričom na ich výrobu využívame ešte aj zelenú elektrinu. Záujem je prirodzený, ak vydávame dlhopisy, ktoré spĺňajú všetky kritériá. Pre mnohé fondy dokonca platí, že nejaká časť cenných papierov musí byť zelená. Trafili sme v správnom čase na správne miesto.
V akom objeme chcete do budúcna získať finančné zdroje cez dlhopisy?
Myslím si, že dlhopisy nebudú preferovaný zdroj. Uvažujeme o akvizíciách, kde by sme potrebovali 150 miliónov eur. Teraz rokujeme v troch štátoch a to je presne prípad, ku ktorému by som sa zatiaľ nechcel podrobnejšie vyjadrovať (úsmev).
Kedy by ste chceli vstúpiť na frankfurtskú burzu?
Zatiaľ je predčasné hovoriť, že tam vstupujeme. Úprimne poviem, že preferujeme pražskú burzu, pretože sa tam cítime doma a máme veľmi dobré skúsenosti. Keby bola veľká akvizícia v Poľsku, dalo by sa uvažovať o burze vo Varšave.
Štát sa chystá na jar emitovať dlhopisy pre občanov. Predstavitelia biznisu to vnímajú pozitívne, dúfajú, že to presvedčí bežných ľudí, aby investovali. Aj vy si to myslíte?
Pamätám si, že moji starí rodičia mali štátne obligácie. Považovali to za hodnotnú vec, za oveľa hodnotnejšiu ako peniaze na knižke. Slováci sú opatrní, ale toto je o rýchlejšom rozvoji. Obrazne povedané, my jazdíme na bicykloch, ale celý svet už používa autá.
Na druhej strane, samotný minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že aby to bolo zaujímavé, musí to byť administratívne jednoduché aj daňovo výhodné. To znamená, že výnos bude oslobodený od daní a odvodov. Je to z vášho pohľadu fér?
Ako majiteľa firmy má určite nepoteší, že niekto si môže kúpiť iný – štátny dlhopis, kde nebude platiť dane a odvody, lebo tam asi budú investovať viac. Keby som však bol minister financií, urobil by som to isté. Štát potrebuje peniaze, tak čo iné môže robiť. To nie tento minister minul peniaze.
Už máme nominačné listy a vyrábame súčiastky. V prvom kvartáli budúceho roka začneme so skúšobnými dodávkami. Používame progresívne technológie, vyrábame súčiastky pre roboty. Nové veci, ktoré prichádzajú, nás neohrozujú, práve naopak. Konečne nám otvárajú nové možnosti na využitie benefitov, ktoré táto technológia ponúka. Pre nás bolo oveľa ťažšie sa presadiť napríklad pri výrobe dieselových motorov, ktoré sa vyrábajú desiatky rokov.
Zdroj: Marek Mucha/Forbes
Artur Gevorkyan
Sú pre vás nové zákazky dôležitejšie ako akvizície?
Zatiaľ ešte nejde o také objemy, ale už sú to reálne autá, ktoré jazdia v Kalifornii. Máme aj veľké projekty, ktoré prichádzajú od výrobcov zbraní. Sú to civilné projekty, uvidíme, kam nás to nasmeruje. Firma nerastie len na akvizíciách, tie len podporujú náš organický rast, a preto sa im aktívne venujeme. Je to možnosť, ktorú radi využijeme.
Ak hovoríme o USA, neobávate sa, že clá by mohli predražiť alebo skomplikovať biznis?
Mňa baví pozerať sa na Donalda Trumpa. On riadi štát ako vlastnú spoločnosť a robí všetko, čo je v prvom rade dobré pre „firmu USA“. Mne imponuje, že to netají. Na jeho mieste by som asi robil to isté. Dúfam, že to má aj podložené číslami. Máme firmu v Mexiku aj v Spojených štátoch, ale tohto sa neobávame, budeme sa prispôsobovať situácii, ktorá príde.
Ani firma v Mexiku nemusí byť výhra.
Súhlasím, ale do Mexika dodávame naše výrobky každý týždeň už 20 rokov. Sú malé, ale majú takú vysokú pridanú hodnotu, že nás to nenúti povedať si, že ich budeme vyrábať rovno v Mexiku. Riešime to zatiaľ logisticky, preto je firma v Mexiku aj v Spojených štátoch.
Viete si predstaviť, že budete vyrábať viac v Spojených štátoch práve v reakcii na Trumpov tlak?
Vidím reálne, že mnohí naši zákazníci tam budú rozvíjať výrobu. Nemusím pozerať správy a reči politikov, všímam si to na objednávkach. Sledujeme, ako sa mení pomer toho, čo dávame do Južnej Ameriky, do Severnej Ameriky a do Európy. My teraz čoraz viac dodávame do Afriky. Tú si nemôžeme dovoliť zmeškať.
Stane sa Afrika novou Áziou?
Sú tam obrovské investície z Číny. Európa nemá veľkú šancu na spoločnú stratégiu. Peking si buduje pozíciu pomalými, ale dlhodobými krokmi. Vidím skôr budúcnosť v kombinácii Ázie a Afriky. Čo sa týka Európy, myslím si, že sa viac výroby presunie do Spojených štátov. Aj vďaka stimulom, ktoré americká vláda poskytuje, tam netreba začínať na zelenej lúke.
Nebude v USA drahá pracovná sila aj preto, že Trump plánuje zásadným spôsobom obmedziť nelegálnu migráciu?
Ak sa na to pozrieme matematicky, majú tretinovú až štvrtinovú cenu energií. Asi to nebude drahšie, reálne to bude skôr lacnejšie. Čo sa týka ilegálnej migrácie – niekoľko sto kilometrov od nás je vojna, ale ja som nikdy nelegálne nezamestnával nikoho. Ak je nejaký biznis postavený na tom, že niekto zarába spôsobom, že vypláca nelegálne na ruku, tak som na strane Trumpa.
Keď už hovoríme o USA, tam sú najväčšie burzy. Viete si predstaviť ísť po kapitál aj tam?
Určite by som tam šiel rád, no porovnám to s tým, ako to prebiehalo, keď sme išli na pražskú burzu. Musel som niekedy ísť aj trikrát za týždeň do Prahy. V Amerike by to bolo logisticky ťažšie, ale keby som mal čarovný prútik, ktorý by ma vedel prenášať, určite by som išiel do Ameriky. Mne sa páči ich spôsob uvažovania, je tam oveľa menej politiky, viac matematiky. Firmu som zakladal ako imigrant firmu na Slovensku, ale prví veľkí zákazníci boli zo Spojených štátov. Je to absurdné, ale my tam robíme násobky toho, čo na Slovensku a v Česku.
