Celosvetové vojenské výdavky sa v minulom roku zvýšili o 9,4 percenta na 2,72 bilióna dolárov. Zaznamenali tak najprudší medziročný nárast minimálne od konca studenej vojny. Vo svojej dnešnej správe o tom informoval Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili už desiaty rok za sebou. Obzvlášť rýchlo podľa správy rástli v Európe a na Blízkom východe.
„Viac než stovka krajín po celom svete zvýšila v roku 2024 vojenské výdavky. Pretože vlády čoraz viac uprednostňujú vojenskú bezpečnosť na úkor iných rozpočtových oblastí, môžu mať ekonomické a sociálne kompromisy v nasledujúcich rokoch značné spoločenské dôsledky,“ píše sa v správe.
V Európe až 17-percentný rast
Vojenské výdavky v Európe vrátane Ruska a Ukrajiny sa vlani podľa SIPRI zvýšili o 17 percent na 693 miliárd dolárov. K rastu okrem vojny na Ukrajine prispeli aj obavy týkajúce sa plnenia záväzkov Spojených štátov voči NATO, napísala agentúra Reuters.
V Rusku vojenské výdavky podľa odhadov SIPRI v minulom roku vzrástli o 38 percent na 149 miliárd dolárov. Ich podiel na HDP krajiny tak predstavoval 7,1 percenta a na celkových vládnych výdavkoch 19 percent. Ukrajina vlani zvýšila vojenské výdavky o 2,9 percenta na 64,7 miliardy dolárov, ich podiel na ukrajinskom HDP tak predstavoval 34 percent.
Vojenské výdavky Izraela sa vlani zvýšili o 65 percent na 46,5 miliardy dolárov. Zaznamenali tak najprudší medziročný nárast od takzvanej šesťdňovej vojny v roku 1967, a to pre pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy a konflikt s libanonským militantným hnutím Hizballáh, píše SIPRI.
