Masaryk, Gottwald, Chrenek. Zdravotnícky a oceliarsky magnát, najbohatší Slovák Tomáš Chrenek, si už roky užíva honosné megasídlo pri Prahe. Pod strechou luxusného zámku sa stáročia varili dejiny.
Z centra Prahy sa do mestskej časti Koloděje dostanete autom do polhodiny. Závisí od premávky. Štvrť sa nachádza na periférii metropoly, no pripomína skôr typickú českú „vesnicu“. Má svoje futbalové ihrisko, tenisové kurty, detské ihrisko, ale aj reštauráciu, hostinec a školu.
Okrem toho v mestskej časti rastie stáročia aj jeden z najstarších pamätných stromov v krajine. Ide o dub starý viac ako 650 rokov, ktorý sa vypína v zámockom parku v Kolodějoch a vraj ho podľa legendy zasadil sám cisár Karol IV. Už aj táto zaujímavosť svedčí o tom, že mestská časť skrýva bohatú históriu, ktorá je popretkávaná kľúčovými dejinnými míľnikmi.
Práve so zámkom Koloděje sa spájajú ikonické historické postavy či figúrky, ako československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk či Klement Gottwald, ale aj dejinné udalosti ako rokovania o osude Československa či väznenie režimových osôb za socializmu. Dnes má honosné sídlo s rozľahlými pozemkami už viac ako dekádu v rukách známa tvár československého biznisu a najbohatší Slovák Tomáš Chrenek. Ako vyzerá sídlo biznis magnáta?
Stručná a bohatá história zámku Koloděje
Prvé historické zmienky o pevnosti a dedine Koloděje sa datujú už do 14. storočia. Tvrdza sa neskôr transformovala na panstvo a zámok a vystriedalo sa pri nej viacero majiteľov. Jedným z kupcov údajne bol aj cisár Karol IV., ktorý pevnosť vraj kúpil pre svojho brata. V 16. storočí sa zámok skladal zo štyroch krídel, mal studňu, bol obohnaný rybníkmi a chránila ho napríklad aj priepasť a obranná veža.
Zámok výrazne spustol najmä počas tridsaťročnej vojny a nájazdov švédskych vojakov. Výraznou prestavbou do barokového slohu prešiel na začiatku 18. storočia. V tom období prešlo revitalizáciou a prekopaním aj parkové okolie zámočka.
V priebehu dekád a storočí došlo v rámci areálu zámku k väčším aj menším úpravám. Výrazné poškodenie utrpel zámok počas požiaru strechy v roku 1911. Opravu zadotoval sumou 1,5 milióna korún vtedajší majiteľ Ján II. z Lichtenštajnska. Po oprave zámok nadobudol štandardy moderného bývania.
Profimedia
Od Masaryka k väzneným komunistickým elitám
Pri prvej pozemkovej reforme bol rodu Lichtenštajnovcov zámok zabratý a ako letné sídlo ho využíval prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. „V rokoch 1919 a 1920 tam podľa spomienok Masarykových vnučiek Herberty a Anny trávila rodina aj vianočné sviatky, vrátane zdobenia vianočného stromčeka,“ píše sa na webe mestskej časti.
V roku 1928 bol zámok predaný Vladislavovi a Anne Holekovcom. Rodina nehnuteľnosť zadlžila a majetok sa dostal v roku 1937 do rúk generálneho riaditeľa podniku Walter Jinonice (známy ako Waltrovka – pozn. red.) Antonína Kumperu. Ten pristavil napríklad jazdiareň, ktorá sa v priebehu rokov transformovala na kino či kultúrny dom. Kumpera zrevitalizoval aj neďalekú zvernicu a do zámku zaviedol ústredné kúrenie.
Foto: Robo Homola
ŠtB, Husák, Clementis a výsluchy v kobkách
V roku 1946 štát panstvo znárodnil. Aristokratické sídlo tak skončilo pod palcom komunistickej strany a stalo sa sídlom prezidenta Klementa Gottwalda. O dva roky tu vtedajší rezort vnútra otvoril Vyššiu politickú školu ZNB. Práve 50. roky sú pre históriu zámku jedným z najtemnejších období. „V 50. rokoch boli v pivničných kobkách väznené obete stalinských procesov – Artur London, Rudolf Slánský, Vladimír Clementis, údajne aj Gustáv Husák a ďalší,“ píše sa na webe mestskej časti.
Podľa Ústavu pamäti národa bol Clementis zadržaný ŠtB 28. januára 1951. Nasledovali ho Husák, Ladislav Holdoš, Daniel Okáli a Laco Novomeský. „Všetci zatknutí boli premiestnení do zámku Koloděje, kde ŠtB od 27. januára do 24. februára 1951 vykonávala vyšetrovanie 33 vysokých predstaviteľov straníckeho aparátu, vojenských osôb a zatknutých funkcionárov bezpečnosti,“ opisuje na webe Ústavu pamäti národa historik Branislav Kinčok.
Kinčok podčiarkol, že cieľom vypočúvania na zámku bolo zlomiť vyšetrovaných. Tomu ŠtB aj prispôsobila vypočúvacie podmienky. Tie podľa neho mali až stredoveký charakter. „Vyšetrovatelia ŠtB uplatňovali brutálne vyšetrovacie metódy, pri ktorých boli použité vo zvýšenej miere všetky formy fyzického a psychického násilia. Drvivá väčšina vyšetrovaných tieto metódy nevydržala a podpísali vynútené výpovede,“ doplnil Kinčok.
Brutálne metódy
Historik a publicista pre Forbes opísal aj konkrétne vypočúvacie metódy. Napriek tomu, že príslušníci ŠtB využívali pri vypočúvaní aj fyzické násilie, ich praktiky sa od metód uplatňovaných pri nekomunistických väzňoch líšili. V zámku totiž „lámali“ komunistov, ktorí, ako podčiarkol Kinčok, boli v mantineloch režimu a komunistickej strany a ideológie priam až „veriaci“.
„Eštebáci tak museli použiť nielen fyzické, ale najmä psychologické metódy. Apelovali na ich komunistickú identitu, identitu marxistu a komunistu. Takto sa im drvivú väčšinu komunistov podarilo zlomiť tak, že môžeme hovoriť až o vymývaní mozgov. Snažili sa im rozdvojiť a až roztrojiť osobnosť. Museli tak prijať svoje nové ja, nové ja zločinca, ktorý vždy stál proti strane,“ priblížil pre Forbes Kinčok.
Medzi vyšetrovacie metódy napríklad patrilo nútenie vypočúvaných k prerušovanému spánku či stálemu chodeniu po chodbách. „Snažili sa tých ľudí naozaj vyčerpať. Sovietski bezpečnostní poradcovia, ktorí tieto metódy priniesli do československej ŠtB, hovorili, že z človeka treba urobiť, pejoratívne povedané, kravské lajno,“ podčiarkol ešte Kinčok.
Foto: Robo Homola
Od delenia štátu…
Neskôr začala vláda Československa sídlo využívať na slávnostné účely. V 70. rokoch zámok kompletne zrekonštruovali a na popud vtedajšieho šéfa vlády Lubomíra Štrougala v areáli zvernice postavili poľovnícku chatu so saunou, kozubom a tenisovým kurtom.
Svoju úlohu zámok zohral aj v raných 90. rokoch, keď sa práve na rokovaniach pod jeho strechou rozhodovalo o osude vtedajšieho Československa. Medzi jeho múrmi sa stretávali vtedajší kľúčoví politickí predstavitelia, ako Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Napriek tomu, že finálne rozhodnutie o delení vtedajšej federácie padlo na stretnutí vo vile Tugendhat v Brne, časť rozhovorov k téme sa uskutočnila aj na panstve na okraji Prahy.
Podľa historika Dušana Kováča však stretnutie v Kolodějoch nemalo vplyv na samotné delenie štátu. Kľúčovým momentom boli rozhovory práve v ikonickej brnianskej meštianskej vile. „Boli to len také hry, historicky pre mňa tieto rozhovory významné neboli. Dôležitá bola vila Tugendhat. Tam sa dohodli o všetkom bez referenda a bez toho, aby to niekomu povedali,“ vyjadril sa pre Forbes k téme historik.
Profimedia
… až po kupónovú privatizáciu
Areál zámku bol však využívaný vládou aj pri inom kľúčovom postrevolučnom míľniku divokých 90. rokov. Zrodila sa tu totiž kupónová privatizácia. Išlo o metódu privatizácie vtedajšieho štátneho majetku. Bežní ľudia mohli za symbolickú cenu kúpiť podiel v závode. Metódu kritizovali médiá a odborníci z dôvodu, že kľúčové podniky sa napokon dostali do rúk vybraných podnikateľov spriaznených s vtedajšou vládou.
Po revolúcii sa snažila rodina Kumperovcov opäť získať zámok do svojich rúk. Práve im nehnuteľnosť pôvodne patrila a rod o ňu prišiel po znárodnení. Zámok bol po revolúcii využívaný na výjazdové zasadania vlád. Sporadicky pod zámockou strechou rokovali aj na začiatku tretieho milénia. Kumpera sa so štátom súdil, až sa napokon úrad vlády po rozhodnutiach súdov boja vzdal.
V tom čase sa tak vo verejnej debate, ale aj naprieč médiami polemizovalo o osude zámku a priľahlého okolia. „Sme v štádiu rokovaní, dohovárania sa s rôznymi investormi,“ reagoval na tému právny zástupca Kumperovcov v roku 2009 pre web Aktualne.cz. O rok neskôr však pôvodný majiteľ už našiel kupca lukratívnej nehnuteľnosti.
Robo Homola
V rukách najbohatšieho Slováka
Tomáš Chrenek je podľa aktuálneho rebríčka Forbesu najbohatších podnikateľov a podnikateliek z roku 2024 najmajetnejším Slovákom, a to s majetkom dve miliardy eur. Oceliarsky magnát je dnes známy najmä ako šéf skupiny nemocníc Agel.
Tomáš Chrenek pritom začínal ako obchodník v hutníctve a metalurgii a milionárom sa stal vďaka ovládnutiu Třineckých železiarní. Tie absolvent bratislavskej ekonomiky a ostravskej techniky spoluvlastní cez skupinu Moravia Steel s Jánom Moderom, Máriou Blaškovou a Evženom Balkom, rovnako ako obchodnú spoločnosť Minerfin, ktorá má v súvahe okrem iného aj železnorudné bane na Ukrajine.
Chrenek je však okrem iného aj jeden z biznismenov, ktorí sa rozhodli doslova bývať na zámku. Práve v roku 2010 totiž cez spoločnosť Pura Vida podľa medializovaných informácií kúpil lukratívnu nehnuteľnosť na okraji Prahy za 233 miliónov českých korún.
Grafika: Forbes Slovensko
Pura Vida, a. s., pôvodne Springhill, a. s., sa od roku 2010 premenovala na akciovku Zámek Koloděje, a. s. Podľa českého obchodného registra fima funguje od roku 2006 a Chrenek je podpredsedom a členom predstavenstva firmy. Podľa výročnej správy firmy za rok 2023 je Tomáš Chrenek aj predsedom dozornej rady spoločnosti.
Hlavná budova zámku má podľa českého katastra rozlohu 1 478 štvorcových metrov. Bočné krídla majú výmeru po 437 a 443 štvorcových metrov. Cez spoločnosť Agel sme oslovili Tomáš Chreneka k téme vlastníctva zámku a plánov s ním.
„K otázkam, ktoré ste poslali, sa vyjadrovať nebudeme,“ stručne odpovedala riaditeľka odboru PR a styku s verejnosťou Nancy Závodská. Zaujímalo nás, akým spôsobom Chrenek v súčasnosti využíva práve objekt zámku či okolie zvernice, ale aj to, či zámok posledné roky prešiel revitalizáciou.
Krátko po odkúpení lukratívnej nehnuteľnosti zámok reštaurovali aj firmy zo Slovenska, no na webe mestskej časti sa nájde v kolónke o histórii poznámka o zanedbávaní stavu priľahlej jazdiarne. „Jazdiareň bohužiaľ od roku 2015 chátra. Majiteľ zámku a zároveň vlastník jazdiarne ju necháva napospas prírodným živlom,“ píše sa na webe.
K téme vzťahov vedenia mestskej časti s majiteľom nehnuteľnosti sme oslovili aj samotné Koloděje. Do vydania článku na otázky neodpovedali.
