Združenie Čierne diery roky popularizuje architektúru na Slovensku, ale priložilo aj ruku k ich reštaurovaniu. Platforma na verejnosti rezonuje aj vďaka predaju štýlových grafík, ktoré dnes majú kultový status.
„Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná – od storočných tovární cez opustené kúpele až po ikony modernej architektúry,“ opísala sa platforma na svojom oficiálnom webe.
Za občianskym združením stojí editor Martin Lipták, novinár Andrej Sarvaš, urbanistka Lívia Gažová, dizajnér Michal Tornyai, historik Lukáš Patera, grafická dizajnérka Barbara Kowalczuková a architekt Miroslav Beňák.
Projekt v Jelšave
Samotné združenie je podpísané aj pod obnovou viacerých pamiatok. Spolu s partnermi napríklad reštaurovali väčšinu bytov v historickom obytnom dome železiarní v Betliari. Pamiatku tak následne obnovili a transformovali na dostupné nájomné bývanie. Pomohli aj s reštaurovaním baníckeho domu v Smolníckej Hute, zreštaurovali aj sochárske diela Alexandra Trizuljaka v Piešťanoch a Juraja Gavulu v Bratislave.
Jednou z posledných noviniek združenia za posledný rok je obnova kaštieľa v Jelšave. Za projekt získala platforma aj ocenenie CEZAAR. Ako združenie sa totiž podujalo prenajať spustnutú časť kaštieľa Coburgovcov a rozhodlo sa ho postaviť na nohy.
„Premostili sme prepadnuté podlahy a dovnútra sme umiestnili presklené bunky. Mestu sme dokonca zasponzorovali aj nový funkčný bleskozvod. Návštevníci si tak môžu rezervovať noc v kaštieli a zažiť všetky jeho vrstvy v autentickej podobe – od výzdoby z 18. storočia až po surové zásahy socializmu,“ okomentoval novinky pre Forbes Martin Lipták z Čiernych dier.
Ako Lipták dodal, projekt nie je exkluzívny len pre konkrétnu skupinu ľudí, ale prispieť na obnovu môže každý. Samotný kaštieľ je dopredu rezervovaný už na niekoľko mesiacov dopredu.
„Chceli sme ukázať, že chátrajúce pamiatky je možné oživiť zaujímavými spôsobmi, aj keď práve nie sú k dispozícii milióny eur na celkovú rekonštrukciu. Na Slovensku totiž chátrajú desiatky kaštieľov a je takmer isté, že na väčšinu z nich sa nikdy nenájdu potrebné milióny eur. Koncept zážitkového ubytovania sme vytvorili v spolupráci s architektmi 2021 a stolármi Dielňa Haus. Architekti umiestnili bunky do kaštieľa citlivo, aby umožnili obnovu tejto časti kaštieľa – ak k nej niekedy príde,“ priblížil ešte Lipták.
Robí štát dosť?
Podľa Liptáka aktuálne štát v otázke financovania a podpory obnovy pamiatok výrazne zaostáva.
„Štát vo veci ochrany nerobí dosť a bude to zrejme ešte horšie. Viaceré samosprávy sa aspoň snažia v rámci svojich rozpočtových možností a dokonca aj situácia medzi súkromnými vlastníkmi je lepšia než v minulosti. Napríklad zrekonštruované industriálne objekty v Bratislave dnes patria medzi hviezdy realitného trhu. Je to veľký rozdiel oproti obdobiu zhruba pred 15 rokmi, keď si Bratislava väčšinu cenných industriálnych pamiatok nechala zbúrať,“ myslí si Lipták z Čiernych dier.
Editor združenia kritizuje rezort kultúry z aktuálneho prístupu k obnove pamiatok. Ministerstvo podľa Liptáka spočiatku procesy blokovalo a potom nevhodne vybralo, komu poskytne dotácie.
„Obávame sa, že Slovensko sa uberá maďarskou cestou, pretože vládna moc de facto žiada, aby sa odbornosť pri obnove pamiatok podriadila ideológii. Nasvedčujú tomu aj chystané reformy pamiatkového fondu. Hrozí, že odborná starostlivosť o pamiatky úplne zanikne,“ podčiarkol.
Nová kniha
Platforma je známe nielen rekonštrukciou pamiatok, ale aj vydávaním publikácií a grafík, ktoré dnes majú kultový status. Ľudia stojaci za Čiernymi dierami tak minulý rok vyrukovali s novou publikáciou 101: Slovenská architektúra.
Pre Čierne diery tak ide o veľký minuloročný míľnik a v poradí už 15. publikáciu. Knihu vydali v náklade tritisíc kusov a vypredala sa skôr, ako sa dostala do kníhkupectiev. Má viac ako 700 strán a pracovalo sa na nej štyri roky.
„Obsahuje najdôležitejšie stavby moderny na Slovensku, ktorých zoznam nie je konečný. Od mohyly na Bradle cez Slovenský rozhlas až po rodinné domy architektov navrhnuté do posledného detailu. Výber 101 diel v rôznych lokalitách od Bratislavy po Trebišov vznikol na objednávku medzinárodnej inštitúcie DOCOMOMO, ktorá sa venuje ochrane pamiatok modernej architektúry. Texty kolektívu Oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sprevádzajú fotografie Mateja Hakára,“ priblížil Lipták.
Predaj grafík
Samotné Čierne diery sú podľa Liptáka špecifickou neziskovkou, ktorá na svoj chod nepotrebuje granty ani podporu donorov či verejné zbierky.
„Väčšinu zdrojov si dokážeme vyzbierať tým, že vydávame grafické diela, ktoré sa vypredávajú do piatich minút bez akéhokoľvek upozornenia vopred. Máme šťastie, že toľko ľudí má rado našu tvorbu. Aj knihy v nákladoch niekoľko tisíc kusov nám obvykle zmiznú do pár dní,“ opísal Lipták.
Zároveň dodáva, že by sa to malo brať ako výnimka, nie ako štandard. „Množstvo mimovládnych organizácií nahrádza úlohu štátu tam, kde on zlyháva. Potrebujú podporu. Presne tam, kde ju teraz vláda škrtá. Potrebujú dary z dvoch percent daní alebo by potrebovali aj nový sponzorský zákon, ktorý by oslobodzoval veľké dary od daní,“ podčiarkol.
Lipták taktiež dodal, že samotné kultové grafiky majú pri vydaní rovnakú jednotnú cenu, no pri druhom či treťom predaji v rámci držieb môže cena výrazne narásť.
„Samozrejme, tým, že sa všetky naše diela vypredajú do pár minút, na sekundárnom trhu alebo v aukciách sa niekedy predávajú za násobné ceny aj napriek tomu, že ich väčšinou vydávame v relatívne vysokom náklade 200 kusov, takže sa v komunite zberateľov dajú získať aj výmenou kus za kus. Najdrahšie vydražené kusy v Aukčnej spoločnosti SOGA boli pravdepodobne zo série Post-Kablo z roku 2015 od Daniely Olejníkovej. Alebo vieme o vydraženej grafike Slovenského rozhlasu z roku 2019 od Mareka Menkeho. Tieto motívy sa pohybovali okolo štyritisíc alebo päťtisíc eur. Na benefičný účel sme tiež dražili sériu kníh Makula, vytvorenú z nepodarkov našich grafík. Tiež dosahovali štyritisíc alebo päťtisíc eur.,“ opísal ešte Lipták.