Ostrov je učebnicovým príkladom toho, ako akciové trhy milujú silné naratívy a dokážu ich bleskurýchle zaceniť.
Americký prezident Donald Trump znovu pritvrdzuje v otázke Grónska a finančné trhy zbystrili. Ostrov plný strategických surovín a vojenského významu je znenazdajky, okrem iného, investičnou témou začiatku tohto roka. Dá sa na tom skutočne zarobiť, alebo už trh započítal všetko zaujímavé, čo sa môže odohrať?
Je jednoduché prepadnúť dojmu, že Grónsko sa objavilo na investičnej mape náhle. V skutočnosti sa skôr stretlo niekoľko dlhodobých trendov v jednom okamihu. Ostrov, ktorý má necelých 60-tisíc obyvateľov, drží podľa amerických úradov 39 z 50 surovín považovaných Spojenými štátmi za kritické pre národnú bezpečnosť.
V zozname sú kovy nevyhnutné pre výrobu zbraní, radarov, elektromotorov aj modernej elektroniky. Aj táto kombinácia vzácnych zdrojov a rastúcej geopolitickej rivality vysvetľuje, prečo sa Grónsko dostalo do hľadáčika investorov.
Druhou vrstvou príbehu je čistá geografia. Grónsko neleží na okraji sveta, ako naznačujú ploché mapy, ale v jeho strede z pohľadu vojenskej logiky.
Najkratšia trajektória medzi Ruskom a severoamerickým kontinentom vedie cez arktický priestor, ktorého je Grónsko kľúčovou súčasťou. Americká základňa Pituffik tu funguje ako súčasť systému včasného varovania a protiraketovej obrany už od počiatku studenej vojny.
Tretím impulzom sú peniaze. Dánsko počas posledného roka dramaticky zvýšilo výdavky na obranu v arktickom priestore. Investície do hliadkových plavidiel, bezpilotných prostriedkov, radarov a veliteľskej infraštruktúry dosahujú miliardy eur. Pre tak malú krajinu a tak riedko osídlený región ide o mimoriadny obrat v prioritách.
Trhy tento signál čítajú jednoznačne. Keď sa v rozpočtoch nahrádzajú sociálne programy vojenskými zákazkami, nevzniká to z pocitu pohodlia, ale z obáv.
Stávka na vzácne kovy a ich spracovanie
Pokiaľ investori hľadajú, ako s Grónskom špekulovať na burze, mieri časť z nich k sektoru vzácnych zemín. Zvláštnu pozornosť priťahujú projekty Kvanefjeld a Tanbreez, ktoré patria k najväčším známym ložiskám tohto typu na svete.
Spoločnosti ako Critical Metals alebo Energy Transition Minerals, ktoré kontrolujú rozsiahle ložiská vzácnych zemín v Grónsku, ponúkajú investorom priamu expozíciu na bohaté grónske zdroje a zároveň patria k titulom, na ktorých sa geopolitický príbeh prepísal do cien najrýchlejšie.
Akcie americkej spoločnosti Critical Metals od začiatku posilnili zhruba o 108 percent, zatiaľ čo cenné papiere Energy Transition Minerals zaznamenali cenový rast o 90 percent. V oboch prípadoch ide primárne o reakciu trhu na politický a strategický význam Grónska, nie o reálny posun v samotnej ťažbe.
Aj preto časť investorov volí menej nápadnú, ale štrukturálne pevnejšiu cestu. Namiesto samotných baní stavajú na spracovanie a rafináciu mimo Číny.
Napríklad americká spoločnosť MP Materials, ktorej cenné papiere od začiatku roka spevnili o viac ako 26 percent, prevádzkuje jedinú funkčnú baňu vzácnych zemín v Spojených štátoch a buduje nadväzujúce kapacity pre ich spracovanie.
Austrálska Lynas Rare Earths (plus 22 percent od začiatku roka) zase investuje do obdobných technológií v Spojených štátoch amerických aj mimo nich. Tieto firmy nie sú závislé od toho, či sa v Grónsku skutočne začne ťažiť. Profitujú už z obyčajného tlaku na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov.
Obrana ako istejší tok peňazí než ťažba
Zatiaľ čo ťažba vzácnych kovov v Grónsku zostáva zrejme hudbou vzdialenej budúcnosti, obranný sektor reaguje okamžite.
Militarizácia Arktídy nie je hypotéza, ale rozpočtová realita. Dánsko nie je jedinou krajinou, ktorá prehodnocuje svoju bezpečnostnú stratégiu v severných šírkach. Pentagón už skôr označil Arktídu za región, kde je nevyhnutné posilniť schopnosti v oblasti sledovania, komunikácie a protiraketovej obrany.
Z tejto logiky profitujú veľké zbrojárske firmy napojené na americké a aliančné obranné rozpočty. Lockheed Martin profituje z predaja stíhacích lietadiel a systémov protivzdušnej obrany. Northrop Grumman či Raytheon Technologies sú napojení na radarové a sledovacie technológie, ktoré sú pre arktické prostredie kľúčové.
Opomenúť by sme nemali ani škandinávske zbrojovky, ktoré sa v kontexte arktického napätia ocitajú v prirodzene výhodnej pozícii.
Nórsky Kongsberg Gruppen (plus 14 percent od začiatku roka) aj švédsky Saab (plus 29 percent) tento rok patria k nadpriemerne výkonným titulom a ich cenový rast odráža nielen všeobecný návrat obranného sektora do priazne investorov, ale aj ich geografickú a technologickú blízkosť severnej Európe a Arktíde.
Kde končí príbeh a začína realita
Grónsko je učebnicovým príkladom toho, ako akciové trhy milujú silné naratívy a dokážu ich bleskurýchle zaceniť. Kombinácia surovín, mapy a geopolitického napätia tu zatiaľ funguje ako magnet.
Rovnako silno ale fungujú aj limity, o ktorých sa hovorí menej. Infraštruktúra je v krajine minimálna, logistika extrémne nákladná a povoľovacie procesy patria k najprísnejším na svete. Rad skôr oznámených projektov v Grónsku skončil bez jedinej tony vyťaženej rudy.
Ďalším faktorom je tamojšia politika. Väčšina Grónčanov podporuje väčšiu mieru nezávislosti od Dánska, ale zároveň odmieta predstavu, že by sa ostrov stal súčasťou Spojených štátov. To komplikuje akékoľvek scenáre rýchleho prevzatia kontroly nad zdrojmi.
Neznamená to však, že by celá téma bola investične bezcenná. Otázka neznie, či Grónsko raz zmení globálnu rovnováhu síl. Tá sa mení už teraz. Ide skôr o to, či investor má záujem o firmy, ktoré z tejto zmeny ťažia už dnes, alebo zatúži po nákupe špekulatívneho príbehu, ktorého najlepšia časť môže zostať navždy pod hrubým ľadom.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Pavel Kohár.
