V najhoršom scenári by dlhodobé uzatvorenie Hormuzského prielivu mohlo zvýšiť ceny ropy o osemdesiat percent proti predvojnovej úrovni. Barel ropy by sa tak mohol dostať až na 108 dolárov.
Pokiaľ sa vojna na Blízkom východe pretiahne a zapoja sa do nej ešte ďalšie krajiny, inflácia v eurozóne pravdepodobne vzrastie a rast ekonomiky bude nižší. Vyplýva to z vyjadrení troch predstaviteľov Európskej centrálnej banky, ktoré dnes citovala agentúra Reuters. Vojnu útokom na Irán rozpútali Spojené štáty a Izrael.
Viceprezident ECB Luis de Guindos a guvernéri centrálnych bánk Nemecka a Fínska zhodne uviedli, že je príliš skoro na závery. Varovali však, že predĺžená a rozšírená vojna môže zvýšiť súčasnú aj očakávanú infláciu.
„Základný predpoklad je, že to bude krátkodobé,“ povedal de Guindos v Bruseli. „Ak to potrvá dlhšie, existuje riziko, že sa zmenia inflačné očakávania,“ dodal.
ECB zaskočil nárast inflácie spôsobený cenami energií po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ktorý spočiatku považovala za dočasný. Potom sa však rozhodla prudko zvýšiť sadzby. To pravdepodobne tentokrát donútilo niektorých členov Rady guvernérov ECB k väčšej opatrnosti, píše Reuters.
„Myslím, že by sme nemali byť takí optimisti (vo veci rýchleho riešenia konfliktu),“ uviedol guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn na rovnakej akcii v Bruseli a poznamenal, že už je cítiť eskaláciu.
2 min
2 min
OpenAI zvažuje odovzdať americkej vláde päťpercentný podiel. Chce si zlepšiť vzťahy s Trumpom
2 min
2 min
Najznámejšia kryptomena bitcoin sa prepadla najnižšie za 21 mesiacov
3 min
3 min
Rusko uzavrelo hraničné priechody pre vlaky s Estónskom, Lotyšskom a Fínskom. Nevieme, čo tým sleduje
2 min
2 min
Google má podľa súdu zaplatiť firme PriceRunner odškodné 1,26 miliardy eur
3 min
3 min
Konsolidovaný zisk Agrofertu vlani klesol o 4,9 miliardy na 2,2 miliardy korún
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne v júni klesla na 2,8 percenta. Slovenská je na 3,5 percenta, ale klesla tiež
2 min
2 min
„Okno príležitosti“: Ukrajina žiada Európsku úniu o ďalšiu vojenskú pomoc, chce využiť situáciu
2 min
2 min
Vpustite Italo! Nemecký regulátor obmedzí štátnu Deutsche Bahn, šancu dostane aj taliansky dravec
3 min
3 min
Trumpova administratíva zrušila obmedzenia AI modelov Fable a Mythos od Anthropiku
2 min
2 min
Výrobky Nestlé nebudú obsahovať umelé potravinárske farbivá
2 min
2 min
Zvýšenie podielu štátu v Slovenských elektrárňach by mohlo stáť miliardy eur
3 min
3 min
Trapas pre AI. Ford znovu najal inžinierov, umelá inteligencia sa nevyrovnala ich schopnostiam
2 min
2 min
EÚ zavádza kvóty a clá na dovoz ocele, chce chrániť európsky oceliarsky priemysel
2 min
2 min
Koniec reklamy na ultrarýchlu módu. Francúzsko pritvrdzuje voči Sheinu a Temu
2 min
2 min
Štvrtý blok Mochoviec je o krok bližšie k spusteniu. Elektrárne začali zavážať jadrové palivo
Rovnako ako Rehn, aj šéf nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel povedal, že predĺžený konflikt by viedol k nárastu inflácie a spomaleniu hospodárskeho rastu. „Ak konflikt rýchlo skončí, dôsledky pre infláciu by boli krátkodobé a celkovo obmedzené,“ povedal Nagel. „Naopak, ak by ceny energií zostali dlhší čas vysoké, viedlo by to k vyššej inflácii a slabšej ekonomickej aktivite v eurozóne,“ dodal.
Tento negatívny scenár by pre centrálnych bankárov predstavoval zložitú situáciu, pretože rýchlejší rast cien by vyžadoval vyššie sadzby, ale pomalý ekonomický rast by vyžadoval opak. Guvernér lotyšskej centrálnej banky Mártiňš Kazáks na začiatku týždňa uviedol, že všetko bude závisieť od toho, ktorá z týchto dvoch priorít preváži. Jeho grécky kolega Jannis Sturnaras vyzval k flexibilnému prístupu k stanovovaniu úrokových sadzieb.
Nabližšie zasadnutie ECB sa bude konať 18. a 19. marca, zmena sadzieb sa neočakáva. Na poslednom zasadnutí centrálna banka ponechala sadzby bez zmeny, kľúčová depozitná sadzba tak zostala na dvoch percentách.
Predvlani v júni začala ECB znižovanie úrokových sadzieb, aby podporila hospodársky rast v eurozóne. Depozitná sadzba odvtedy klesla na polovicu, naposledy k jej redukcii ECB pristúpila začiatkom minulého júna. Odvtedy drží úroky bez zmien.
Vojna na Blízkom východe a prudký rast cien ropy hrozia podľa analýzy agentúry Bloomberg novou vlnou globálnej inflácie, čo by sa mohlo negatívne podpísať na hospodárskom raste. V najhoršom scenári by dlhodobé uzatvorenie Hormuzského prielivu mohlo zvýšiť ceny ropy o osemdesiar percent proti predvojnovej úrovni. Barel ropy by sa tak mohol dostať až na 108 dolárov.
