Na Slovensko a do Maďarska prestala v polovici júla prúdiť ruská ropa. Čo sa odvtedy stalo, aký to môže mať dopad na energetický trh a aký je očakávaný vývoj?
Kríza začala v stredu 17. júla, keď Ukrajina ukončila tranzit ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez svoje územie do Maďarska a na Slovensko, pretože Kyjev zaradil túto spoločnosť na svoj rozšírený sankčný zoznam.
18. júl (štvrtok)
Slovensko a Maďarsko okamžite zareagovali a s krokom Ukrajiny nesúhlasili. Špecialistka na prevádzku pre prepravu a energetiku spoločnosti Transpetrol Júlia Prociková pre agentúru SITA uviedla, že dodávky ropy od iných ruských exportérov neboli prerušené. Informáciu ako prvá priniesla agentúra Reuters.
19. júl (piatok)
Vyšla správa, že ukrajinské úrady prejavili ochotu nájsť riešenie situácie, ale pokusy sa nakoniec vytratili. Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó na tlačovom brífingu povedal, že sa im podarilo situáciu stabilizovať dočasnými riešeniami, ktoré v blízkej budúcnosti nebudú stačiť.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil prerušenie tranzitu ropy spoločnosti Lukoil cez Ukrajinu za „krízu“ pre odberateľov a uviedol, že priestor na rokovania s ukrajinskými tranzitnými firmami je malý, pretože rozhodnutie bolo politické.
20. júl (sobota)
Do situácie vstupuje premiér Robert Fico. Telefonoval s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom a kritizoval zaradenie ruského Lukoilu na sankčný zoznam. Sankciu označil za nezmyselnú a dodal, že nepoškodzuje Ruskú federáciu, ale najmä niektoré členské krajiny Európskej únie.
„Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov. Bude to mať dosahy nielen na slovenský trh, ale môže to viesť aj k zastaveniu dodávok nafty vyrábanej Slovnaftom na Ukrajinu, pričom tieto predstavujú takmer desatinu celej ukrajinskej spotreby,“ skonštatoval slovenský predseda vlády.
22. júl (pondelok)
Slovensko a Maďarsko zvýšili tlak na Kyjev a požiadali Európsku komisiu, aby použila asociačnú dohodu, na základe ktorej podľa nich Ukrajina nemôže blokovať tranzit ropy. V opačnom prípade vraj poruší rozsiahlu obchodnú dohodu s Bruselom z roku 2014.
Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó uviedol, že od ruskej skupiny ročne odoberajú dva milióny ton ropy, čo predstavuje približne tretinu ich celkového dovozu.
„Včera som hovoril s ukrajinským ministrom zahraničných vecí. Povedal, že povolia každý transfer ropy, ale nie je to pravda,“ povedal Szijjártó novinárom počas návštevy Bruselu a dodal, že Európska komisia má tri dni na odpoveď.
Ak by konzultačný postup nepriniesol výsledky, Maďarsko a Slovensko by sa namiesto toho obrátili na medzinárodný súd podľa vlastného výberu, povedal. Hovorca Európskej komisie na to zareagoval, že žiadosť Maďarska a Slovenska dostali a študujú ju.
24. júl (streda)
„Ak sa táto situácia nenapraví, Slovensko bude musieť nejako reagovať,” vyhlásil prezident Peter Pellegrini na stretnutí s novinármi.
„Toto, čo spravila Ukrajina vo vzťahu k Slovensku, považujem za veľmi vážnu vec. Za veľmi nepríjemný zásah do našich dobrých vzťahov a pevne verím, že sa to zo strany Ukrajiny čo najskôr podarí dať do poriadku, pretože Slovensko ako suverénna krajina nakoniec bude musieť pristúpiť k nejakým odvetným opatreniam,” dodala hlava štátu.
25. júl (štvrtok)
Slovensko opäť vyzýva EÚ, aby neodkladala rozhodnutie a zasiahla v súvislosti s prerušenými tokmi ropy cez Ukrajinu. Čiastočné zastavenie ropy by podľa neho mohlo viesť k nedostatku pohonných hmôt už v septembri. Hovorca Európskej komisie pre agentúru Reuters uviedol, že sa v tomto spore snažia získať viac informácií.
26. júl (piatok)
Slovensko ponúka technické riešenie na obnovenie zastavených dodávok ruskej ropy do slovenských a maďarských rafinérií. „Premiér Robert Fico navrhol ukrajinským partnerom technické riešenie, na ktorom by sa malo podieľať viacero štátov vrátane Slovenska,“ uviedol Úrad vlády SR po tom, ako slovenský premiér hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhalom.
Šéf štábu maďarského premiéra Viktora Orbána Gergely Gulyas zároveň povedal, že rozhodnutie Ukrajiny je vydieraním pre postoje Maďarska a Slovenska k ruskej vojne na Ukrajine. Maďarsko preto začalo skúmať možnosti riešenia situácie s dodávkami ropy a objavili sa prvé hlasy, že Lukoil už zvýšil vývoz ropy po mori.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, podľa ktorého Budapešť a Bratislava nekonajú v záujme mieru, na to hneď zareagoval a na server magyarnemzet.hu napísal, že obmedzenie tranzitu ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez územie Ukrajiny pre Maďarsko a Slovensko nie je v žiadnom prípade vydieraním. Na záver sa pridala Európska komisia, že v nasledujúcich hodinách a dňoch sa uskutočnia intenzívne rokovania na najvyššej úrovni.
29. júl (pondelok)
Premiér Robert Fico vo svojom videu hovorí, že Slovensku nič nebráni odoberať ruskú ropu a že ak sa neobnoví tranzit ropy, Slovensko prestane dodávať Ukrajine naftu.
„Ak sa tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu v krátkom čase neobnoví, Slovnaft nebude pokračovať v dodávkach nafty na Ukrajinu, ktorá pokrýva jednu desatinu ukrajinskej spotreby,“ spresnil Fico. Vo videu povedal, že o dodávkach hovoril s ukrajinským veľvyslancom Myroslavom Kastranom, stretnutia sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a štátny tajomník Marek Eštok.
30. júl (utorok)
Od prvej žiadosti Európskej komisii prešlo už vyše týždňa. Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó sa preto pýta Bruselu, či žiadal od Kyjeva zastavenie tranzitu ropy. Na Facebooku upozornil, že sa zatiaľ neudialo nič.
V príspevku nastolil otázku, či ukrajinské rozhodnutie nemá na svedomí práve Brusel. „Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských krajín EÚ, napriek jasnému porušeniu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, Brusel mlčí,“ konštatoval Szijjártó.
Šéf maďarskej diplomacie v tejto súvislosti načrtol dve možnosti. Podľa prvej je Európska komisia taká slabá, že nie je schopná presadiť základné záujmy svojich dvoch členských štátov proti krajine kandidujúcej na vstup do EÚ. Druhou možnosťou podľa neho je, že zastavenie tranzitu nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli.
„Európska komisia a osobne predsedníčka Ursula von der Leyen by sa mali okamžite vyjadriť k otázke, či Brusel žiadal Kyjev, aby zastavil prepravu ropy cez Ukrajinu. Ak nie, prečo potom Európska komisia vyše týždňa nepodnikla žiadne kroky?“ napísal Szijjártó.
Do komunikácie sa pridal aj námestník ukrajinského ministra energetiky Roman Andarak, ktorý uviedol, že Ukrajina je pripravená riešiť prípadné problematické otázky, keď Slovensko aktivuje relevantný mechanizmus v asociačnej dohode s EÚ.
„Do dnešného dňa to neurobilo,“ uviedol Andarak v písomnom komentári pre agentúru Reuters a dodal, že Kyjev garantuje neprerušený tranzit ropy pre všetky spoločnosti, na ktoré sa nevzťahujú západné a ukrajinské sankcie.
31. júla (streda)
„Sankcie Kyjeva zakazujúce tranzit ropy ruského producenta Lukoil nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska,“ vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
Vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram napísal, že zrušenie sankcií nie je predmetom diskusie. Dodal, že Kyjev má od Európskej únie v tomto rozhodnutí „úplné pochopenie“. „Hrozbou je Rusko a jeho hybridná energetická vojna proti Slovákom, jeho vydieranie a politické ultimáta,“ dodal Šmyhaľ.
„Slovensko je naším spoľahlivým partnerom, od ktorého neočakávame vydieranie ani zastrašovanie. Vyhrážať sa Ukrajine, ktorá sa bráni agresorovi, aby teroristický štát Rusko nemohol ďalej zarábať nadmerné zisky postriekané krvou, je pochybný spôsob rokovania,“ napísal ukrajinský premiér.
1. august (štvrtok)
Európska komisia naďalej odmieta začať formálne rozhovory s Kyjevom. Hovorca Komisie Balázs Ujvari v rozhovore s novinármi uviedol, že podľa predbežného posúdenia Komisie sankcie nepredstavujú „bezprostredné riziko pre bezpečnosť dodávok oboch krajín a nie je dôvod na prijímanie urgentných krokov“.
Eurokomisár Valdis Dombrovskis v liste odoslanom na Slovensko a do Maďarska napísal, že Komisia stále overuje fakty a žiada o ďalšie informácie. Vo štvrtok o tom informovali novinári z agentúr Reuters a Bloomberg, ktorí sú s jeho obsahom oboznámení.
Medzitým šéf obchodu EÚ Valdis Dombrovskis po stretnutí s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom na sociálnej sieti X napísal, že vývoz ropy do Maďarska a na Slovensko „nie je ovplyvnený, pokiaľ Lukoil nie je vlastníkom ropy“.
2. august (piatok)
Denník N priniesol informáciu, že Rusi možno stopli ropu sami. Reportéri Bloombergu na základe ďalších informácií tvrdia, že tým, kto zastavil dodávky ruskej ropy od tamojšej spoločnosti Lukoil, v skutočnosti nemusela byť ukrajinská strana. Ropa, o ktorú sa vedie spor, totiž podľa Bloombergu nemala patriť Lukoilu, ale jej dcérskej spoločnosti Litasco.
„Ukrajina uvalila sankcie na Lukoil, na Litasco nie,“ povedal novinárom námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kachka. Júlové plánované dodávky ropy pre Slovensko a Maďarsko, pri ktorých bola uvedená spoločnosť Litasco, zrušila podľa ďalších zdrojov Bloombergu ruská strana.
Európska komisia sa momentálne snaží získať viac informácií o statuse zastavenej ropy. K informácii, že jej vlastníkom nebol Lukoil, a teda sa na ňu nemohli ani vzťahovať ukrajinské sankcie, ju priviedol maďarský koncern MOL s väzbami na režim premiéra Viktora Orbána, ktorý je tiež vlastníkom rafinérie Slovnaft.
„Kým sa blokovanie dodávok nevyrieši, považujeme situáciu za vážnu a ohrozujúcu energetickú bezpečnosť Slovenska,“ odpovedalo agentúre Reuters slovenské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na nové zistenia.
Číslo dňa
15 000 pracovných miest
Americký výrobca čipov, spoločnosť Intel, plánuje zrušiť vo svojich prevádzkach na celom svete približne 15-tisíc pracovných miest. Je to ekvivalent 15 percent jeho pracovnej sily.
Hovorca spoločnosti uviedol, že počet ovplyvnených pracovných miest sa bude líšiť v každom závode a v každom regióne. Očakáva sa, že väčšina prepúšťaní bude dokončená v tomto roku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Unsplash/Rubaitul Azad
Foto: Unsplash/Rubaitul Azad
Po zverejnení neuspokojivých finančných výsledkov za 2. štvrťrok Intel oznámil, že v roku 2025 plánuje ušetriť 10 miliárd dolárov, v prepočte 9,27 miliardy eur.
Krátke správy
Slovenská sporiteľňa medziročne klesla o 12,3 percenta. V prvom polroku dosiahla čistý zisk 122 miliónov eur.
Kvartálne tržby firmy Apple vzrástli nad 85 miliárd. Kým predaj iPhonov klesá, záujem o iPady rastie.
Zneužíva Nvidia dominanciu na trhu? Americké orgány si posvietia na jej postavenie.
