Vyštudovať Yale, Princeton či Harvard je prestížna záležitosť, po ktorej už spravidla nasleduje sľubná kariéra s nadštandardným platom. Má to však háčik. Školné vo výške desiatok tisíc dolárov ročne. A to nepočítame náklady na ubytovanie, stravu, učebné pomôcky a ďalšie výdavky.
Napriek tomu nie je vzdelanie na týchto univerzitách pre talentovaných študentov, ani tých zahraničných nedostupné. Dôvodom je štedrá finančná pomoc, ktorú dokážu školy poskytnúť úspešným uchádzačom o štúdium pochádzajúcim z menej finančne zabezpečených rodín.
Napríklad aj osemdesiattisícové ročné náklady na štúdium (v amerických dolároch) tak dokážu skresať o 80 až 90 percent. V podrobnej analýze sme si preskúmali možnosti štúdia na špičkových amerických univerzitách, výšky školného a ďalších poplatkov, ako aj výšky a podmienky udelenia štipendií.
BOX: Prehľad Ivy League univerzít – a ďalšie špičkové školy v USA
- Ivy League (tzv. Brečtanová liga) pozostáva z ôsmych elitných univerzít situovaných na severovýchodnom pobreží USA: Harvard, Princeton, University of Pennsylvania (UPenn), Dartmouth, Yale, Cornell, Brown a Columbia.
- Aj keď všetky tieto univerzity sú staré stovky rokov (najstarší Harvard založili v roku 1636), samotná Ivy League vznikla v roku 1954 ako športová liga. V rámci nej medzi sebou tieto univerzity súťažia v rôznych športoch.
- Každá z nich má aj vlastnú prezývku – Columbia (Lions), Brown (Bears), UPenn (Quakers), Cornell (Big Red), Dartmouth (Big Green), Yale (Bulldogs), Harvard (Crimson) a Princeton (Tigers).
- I keď oficiálne nie sú súčasť Ivy League, k elitným univerzitám patria aj vzdelávacie inštitúcie ako Massachusetts Institute of Technology (MIT), Stanford University, California Institute of Technology (CalTech), Johns Hopkins University, University of California, Berkeley a University of California, Los Angeles, Duke University či New York University.
- V medzinárodných hodnoteniach niekedy dokonca dosahujú lepšie pozície, ako tradičné Ivy League školy. Študovať na nich sa preto považuje za rovnako prestížne ako v prípade Brečtanovej ligy.
- Svedčí o tom aj ich umiestnenie v rámci hodnotenia vysokých škôl, napríklad QS University Rankings za rok 2025, v ktorom MIT získal prvé miesto kým napríklad Harvard bol „až“ štvrtý.
- Veľa užitočných informácií o štúdiu na týchto a ďalších amerických univerzitách, o prijímacom procese a živote v USA nájdete na slovenskom portáli unimak.sk.
Ak ste naozaj dobrí, chceme vás
„Cenovo dostupné. Pre každého,“ píše sa na webstránke univerzity Yale. „Finančná pomoc na Yale pokrýva 100 percent preukázaných finančných potrieb. Až 64 percent študentov dostáva finančnú pomoc.“
Prístup univerzít z Ivy League, ale aj ďalších špičkových amerických univerzít je spravidla taký, že ak je študent talentovaný a jeho profil a študijné a osobnostné ciele sa zhodujú s cieľmi a profilom univerzity, študentovi sa snažia vyjsť maximálne v ústrety.
Školné na Ivy League univerzitách v roku 2023/2024.
| Columbia | 69 045 USD |
| Brown | 68 230 USD |
| UPenn | 66 104 USD |
| Cornell | 66 104 USD |
| Dartmouth | 65 511 USD |
| Yale | 64 700 USD |
| Princeton | 59 960 USD |
| Harvard | 59 276 USD |
Táto suma nezahŕňa ubytovanie, stravu a iné poplatky spojené so štúdiom. Univerzity sú v tabuľke zoradené od najvyššieho školného.
Zdroj: Flex College Prep.Inými slovami: ak ste naozaj dobrí, chcú vás a nájdu spôsob, ako vám pomôcť aj finančne.
Pritom už samotné prijatie je úspech. Na tieto univerzity sa ročne hlásia tisícky študentov a miera prijatých uchádzačov sa pohybuje v jednociferných percentách.
Finančná pomoc cenu štúdia zásadne zníži
Všetky univerzity majú rozmanité finančné podporné programy pre študentov, ktorí si štúdium na nich nemôžu dovoliť. Finančná pomoc pritom dokáže náklady na štúdium výrazným spôsobom zredukovať.
Prijímacie konanie je spravidla oddelené od posudzovania finančnej situácie uchádzačov. Ide o takzvané need-blind admissions, kedy si školy dávajú maximálne záležať na tom, aby na štúdium prijímali tých najtalentovanejších bez ohľadu na ich finančné zázemie a schopnosť zaplatiť školné či ďalšie poplatky spojené so štúdiom.
Podľa voľne dostupných zdrojov informácií pre študentov na portáli College Essay Guy napríklad v prípade Harvardu priemerná plná cena za školné, ubytovanie a ďalšie poplatky presahuje viac ako 80-tisíc dolárov ročne. S finančnou pomocou však túto sumu dokážu študenti skresať na 13-tisíc dolárov.
Prehľad priemerných ročných nákladov na štúdium bez finančnej pomoci a s finančnou pomocou*
| Univerzita | Náklady bez pomoci | Náklady s pomocou |
| Brown | 84 000 USD | 26 000 USD |
| Columbia | 89 000 USD | 13 000 USD |
| Cornell | 83 000 USD | 29 000 USD |
| Darmouth | 84 000 USD | 33 000 USD |
| Harvard | 84 000 USD | 13 000 USD |
| Princeton | 81 000 USD | 11 000 USD |
| UPenn | 86 000 USD | 15 000 USD |
| Yale | 85 000 USD | 16 500 USD |
*Suma je priemerná a zahŕňa školné a ďalšie náklady na štúdium. Zdroj: collegeessayguy.com – Chris Snellgrove: Ivy League SchoolsAbsolventov Harvardu, Yaleu či Princetonu zo Slovenska nie je veľa – veď napokon, takýchto absolventov nie je veľa v žiadnej krajine. Určite sa však nájdu.
Moja cesta na Harvard
Príkladom je Vladimír Klocok, ktorý v rokoch 2018 až 2022 na Harvarde vyštudoval psychológiu – konkrétne program s názvom Industrial Organisational Psychology. Popri tom získal aj ďalšie certifikáty – jeden z biznisovej komunikácie a druhý z inovácií a podnikania.
Vladimír Klocok študoval na univerzite v Harvarde. Foto: archív Vladimíra Klocoka
V roku 2024 bol jeden z členov prestížneho rebríčka 30 pod 30 podľa slovenského Forbesu a dnes z pozície CEO vedie spoločnosť Kubínska.
Na Harvard sa hlásil už ako absolvent Vysokej školy manažmentu v Bratislave s titulom magistra z podnikového manažmentu.
Ako vysvetľuje, jeho cesta na Harvard sa začala prostredníctvom certifikátu Business Communications, ktorý pôvodne plánoval absolvovať samostatne. Na jeho dosiahnutie potreboval absolovať tri predmety so známkou vyššie ako B ( teda skóre na úrovni 83 percent a viac).
„Keď som však spoznal prostredie a úroveň štúdia, uvedomil som si obrovskú hodnotu, ktorú by mi prinieslo celé štúdium. Začal som sa zaujímať, ako tu môžem študovať dlhšie,“ hovorí.
Na prijatie do v tom čase nového programu s názvom Industrial Organisational Psychology, musel predložiť prihlášku, test TOEFL (test of English as a Foreign Language) so skóre minimálne 100 zo 120 bodov.
Budúcnosť zahraničných študentov na Ivy League
Otvorená zatiaľ zostáva otázka, ako sa bude ďalej vyvíjať spor o snahy obmedziť počet zahraničných študentov na amerických univerzitách zo strany súčasnej administratívy Donalda Trumpa.
Ten odštartoval Trumpov konflikt s predstaviteľmi Harvardu, ktorá vyvrcholila do oficiálneho prezidnetovho vyhlásenia zo 4. júna tohto roka pozastavujúceho vstup do USA všetkým novým študentom Harvardu so statusom „non-immigrant“ a vízami typu F, M alebo J.)
Musel absolvovať aj test kritického čítania a písania, napísať krátku esej, odovzdať CV s pracovnými skúsenosťami a predchádzajúcim vzdelaním, výpis predmetov z predchádzajúcich škôl, v jeho prípade aj referenciu od zamestnávateľa a musel úspešne absolvovať tri vybrané Harvard kurzy so známkou B teda 83 percent alebo viac.
Samotné školné vždy závisí od konkrétneho programu, ktorý študent navštevuje. V prípade programu Industrial Organisational Psychology na Harvarde museli študenti absolvovať 12 predmetov. Okrem toho absolvoval ešte ďalšie štyri predmety, vďaka čomu získal aj ďalšie certifikáty. Školné v jeho prípade predstavovalo asi 5000 eur za semester.
„Táto suma pokrýva výhradne študijné poplatky a nezahŕňa náklady na ubytovanie, stravu či dopravu,“ dodáva Vladimír Klocok.
Býval priamo v campuse so zabezpečenou stravou trikrát denne, čo stálo ďalších približne 4000 eur na semester. Okrem toho treba počítať aj s nákladmi na učebné pomôcky a ďalšie výdavky, ktoré si študenti tiež hradia sami. Cena sa líši v závislosti od predmetu, priemerne to však bolo okolo 200 dolárov na kurz.
Finančnú pomoc nečerpal, štúdium mu pomáhali financovať rodičia. „Vnímali to ako strategickú investíciu do mojej budúcnosti, najmä s ohľadom na moje ďalšie pôsobenie vo vedení rodinného podnikania. Dnes môžem povedať, že táto investícia sa už vrátila,“ hovorí Vladimír Klocok.
On osobne grant na štúdium nezískal, no ako pripomína, existujú možnosti finančnej pomoci a štipendií, ktorých výška sa líši podľa konkrétnej fakulty. „Každá fakulta to má inak a treba si spraviť research,“ odporúča.
Život v kampuse
Z pohľadu ubytovania určite odporúča bývanie v kampuse, ktoré je cenovo dostupnejšie a poskytuje veľa možností na nadväzovanie kontaktov.
„Kampusové prostredie vytvára priestor na neustálu interakciu s ďalšími študentmi, ktorí majú rôznorodé a zaujímavé životné príbehy. Ja sám som získal množstvo priateľstiev a veľa som sa naučil práve od spolužiakov. Práve táto interakcia, zdieľanie skúseností a networking sú podľa mňa rovnako hodnotné ako samotné akademické vzdelanie,“ vysvetľuje Vladimír Klocok.
Štúdium na školách ako Harvard si podľa neho vyžaduje vysokú mieru odhodlania, disciplíny a schopnosti zvládať intenzívny tlak.
Počas semestra mal napríklad aj predmety Public Speaking a The Art of Communication, kde musel každý týždeň dvakrát prezentovať príspevky pred svojou skupinou. Na simulovanej tlačovej konferencii dostával od spolužiakov aj veľmi ťažké otázky.
„Po tomto ‚grilovaní‘ som musel nahrávku svojho vystúpenia detailne analyzovať – najprv len vizuálnu stránku ako pohyb a gestikuláciu, následne auditívnu stránku, teda tón hlasu a zrozumiteľnosť, a napokon celý záznam komplexne. Následne som absolvoval individuálne konzultácie s profesorkou, kde sme detailne preberali môj pokrok a možnosti zlepšiť sa. Táto metóda bola veľmi individuálna a umožňovala mi každý týždeň výrazne sa posúvať dopredu,“ hovorí Vladimír Klocok.
Pre tých, ktorí vzdelávanie na špičkových univerzitách, ako je Harvard, zvažujú, má odkaz. „Štúdium na Harvarde je záväzok a výzva, ale zároveň jedinečná príležitosť, ktorá zásadne ovplyvní vaše životné smerovanie a otvára dvere do celého sveta.“
Prehľad Ivy League univerzít
Columbia University
Foto: Tobias Pfeifer | unsplash.com
Mesto: New York City, New York
Rok založenia: 1754
Prezývka: Lions
Web: columbia.edu
Známi absolventi: Warren Buffet, Barack Obama, Franklin Delano Roosevelt
Brown University
Foto: Keming Tan | unsplash.com
Mesto: Providence, Rhode Island
Rok založenia: 1764
Prezývka: Bears
Web: brown.edu
Známi absolventi: John D. Rockefeller, Janet Yellen, Emma Watson
University of Pennsylvania (UPenn)
Foto: University of Pennsylvania
Mesto: Filadelfia, Pennsylvánia
Rok založenia: 1740
Prezývka: Quakers
Web: upenn.edu
Známi absolventi: Elon Musk, Donald Trump, Sheryl Sandberg
Cornell University
Foto: Will Barkoff | unsplash.com
Mesto: Ithaca, New York
Rok založenia: 1865
Prezývka: Big Red
Web:cornell.edu
Známi absolventi: Ruth Bader Ginsburg, Bill Nye, Kurt Vonnegut
Dartmouth University
Foto: David Chang | unsplash.com
Mesto: Hanover, New Hampshire
Rok založenia: 1769
Prezývka: Big Green
Web: home.dartmouth.edu
Známi absolventi: Nelson Rockefeller, Robert Reich, David Benioff
Yale University
Foto: archív Yale University
Mesto: New Haven, Connecticut
Rok založenia: 1701
Prezývka: Bulldogs
Web: yale.edu
Známi absolventi: George W. Bush, Bill Clinton, Gerald Ford
Harvard University
Foto: Emily Kara | unsplash.com
Mesto: Cambridge, Massachusetts
Rok založenia: 1636
Prezývka: Crimson
Web: harvard.edu
Známi absolventi: Mark Zuckerberg, Bill Gates, Robert Oppenheimer
Princeton University
Foto: Tim Alex | unsplash.com
Mesto: Princeton, New Jersey
Rok založenia: 1746
Prezývka: Tigers
Web: princeton.edu
Známi absolventi: Malcolm Forbes, Jeff Bezos, Michelle Obama
