Štart jej kariéry mal raketový vzostup. Beáta Petrušová už ako 26-ročná sedela v dozornej rade jednej z prvých poisťovní na Slovensku po Nežnej revolúcii. Zažila úplne začiatky poisťovníctva u nás po demonopolizácii, prešla si vrcholovými manažérskymi pozíciami aj mimo Slovenska a v súčasnosti zastáva viaceré významné funkcie.
Beáta Petrušová je finančná riaditeľka v spoločnosti Europ Assistance, ktorá sa zameriava na asistenčné služby. Zároveň je aj v dozorných radách poisťovní Generali v Rumunsku či Bulharsku, členka dozornej rady Generali Penzijnej spoločnosti v Rumunsku a členka výboru pre audit v poisťovni Generali Česká poisťovňa.
Okrem toho je fanúšička umelej inteligencie, ktorá pomáha účtovníčkam a účtovníkom vyťažovať faktúry. Je súčasťou iniciatívy FinŽeny, ktorá spája inšpiratívne ženy z finančného sveta naprieč profesiami. Iniciatíva podporuje ženy, aby mali odhodlanie pôsobiť vo vedúcich pozíciách.
Vrcholová manažérka Beáta Petrušová v rozhovore pre Forbes podrobne popisuje aj to, aké je pracovať a byť na významných pozíciách v sektore poisťovníctva, v ktorom ešte stále prevláda mužský svet.
U mňa sa to rozhodnutie zrodilo šťastnou náhodou. Narodila som sa v 1968 a vysokú školu som skončila v roku 1989, čo sú dva zaujímavé roky z pohľadu histórie. V čase Nežnej revolúcie som už mala napísanú diplomovku a začala si hľadať prácu. Študovala som na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale vrátila som sa späť do Košíc. Vždy som bola lokálpatriot a v tej dobe som neuvažovala nad tým, že by som sa presťahovala niekam inam.
Bol to prelomový rok, keďže dovtedy bol celý môj dovtedajší život prežitý v komunizme. Určite veľa ľudí nevie, že do roku 1991 existovala len jedna monopolná poisťovňa. Do roku 1945 bolo niekoľko desiatok poisťovní na Slovensku, ktoré boli znárodnené dekrétom prezidenta. Vzniklo tak päť poisťovní so štatútom národný podnik, ktoré sa zlúčili do jednej celoštátnej poisťovne Československá poisťovňa. Po roku 1989 sa začali uvoľňovať podmienky s nadobudnutím slobody. V roku 1991 povolili podnikanie v poisťovníctve, a to bol presne rok, keď som nebola spokojná s prácou v podniku miestneho hospodárstva a hľadala som prácu inde. Nastúpila som do Východoslovenských železiarní (VSŽ), kde vtedy pracovalo 25-tisíc ľudí.
Spoločnosť VSŽ sa rozhodla, že založí poisťovňu. Ako absolventke Vysokej školy ekonomickej mi ponúkli možnosť zúčastniť sa prípravných prác na založení poisťovne. Bola to pre mňa šťastná náhoda a krásna príležitosť. Bola som odhodlaná niečo meniť. Dobrá výzva.
Áno, v roku 1991 sme začali pracovať s Východoslovenskými železiarňami na tom, že založíme poisťovňu. V máji 1992 sme získali licenciu a stali sme sa piatou poisťovňou na Slovensku po demonopolizácii. Stali sme sa univerzálnou poisťovňou, čo znamená, že sme poisťovali všetko od majetku až po životné poistenie Začínali sme na zelenej lúke. Bol to veľmi dobrý štart do môjho profesionálneho života.
Okrem prác na získaní licencie som zaviedla účtovníctvo, výkazníctvo a vytvárala tím. V prvých rokoch sme všetci z poisťovne chodili do „terénu“ a získavali klientov. Štart mojej kariéry bol vskutku rýchly, keďže už v 26 rokoch som bola v dozornej rade. Taký rýchly štart pramení aj z toho, že som silne orientovaná na dosiahnutie cieľov a výsledkov, odhodlaná meniť veci. Nie som teda žiadny filozof – vyhrniem si rukávy a pracujem. Úroveň odolnosti je u mňa vysoká. Vždy som pracovala v mužskom prostredí a nevnímala som to ako problém. A ani nevnímam.
Boli to začiatky poisťovníctva na Slovensku po demonopolizácii. Ako by ste porovnali poisťovníctvo začiatkom 90. rokov a v súčasnosti? Dá sa to vôbec porovnať?
Poisťovníctvo bolo v 90. rokoch menej regulované, ako je to teraz v roku 2025. Zahájila sa príprava nových zákonov, usmernení či regulácií. Licencovanie v tom období nebolo až také náročné a postupne sa to sprísňuje. Neskôr, asi v roku 1995, začali vychádzať zákony, ktoré ustanovili, ako sa tvoria rezervy na životné poistenie, vykonávajú kontroly na dostatok finančných rezerv. Ako pribúdali nové regulácie, tak sme sa im vždy prispôsobovali. Rozdiel je teda priepastný. V súčasnosti je poisťovníctvo a bankovníctvo veľmi regulované odvetvie. Myslím, že sme v tej dobe boli tak trochu dobrodruhovia. Učili sme sa za pochodu. Najzložitejšie obdobie bolo, keď začali vznikať oblasti ako poistná matematika a výpočet technických rezerv. Teraz je to úplne inak, ako to bolo v úplných začiatkoch.
V roku 1999 vstúpila na slovenský poistný trh austrálska QBE prostredníctvom akvizície Slovenskej investičnej poisťovne. Čo sa zmenilo?
QBE sa rozhodla, že sa chcú etablovať v Európe. Londýnska pobočka zahájila akvizície v rámci východnej Európy. Našli si našu poisťovňu, keďže sme mali univerzálnu licenciu a zabehnutú poisťovňu, čo bola výhoda. Akcionári VSŽ už nemali záujem ďalej podnikať v poisťovníctve a videli to ako dobrú možnosť na predaj. QBE odkúpilo akcie a v roku 1999 sa poisťovňa premenovala na QBE – Slovenská investičná poisťovňa.
foto Ondřej Pýcha
Ostali ste tam pracovať aj naďalej?
Áno, zostala som. Bola to súčasť dohody. Ja som bola rada, lebo po siedmych rokoch som zmenila zamestnávateľa, ale ostala som v rovnakej firme s iným vedením. Získala som nového finančného šéfa, ktorý bol v Londýne v materskej firme. Zastávala som pozíciu finančnej riaditeľky a členky predstavenstva. Sídlo sme mali v Košiciach, čo bolo tiež nezvyčajné, lebo väčšina poisťovní bola v Bratislave.
QBE sa v roku 2005 rozhodla, že nebude ďalej predávať životné poistenie. Dostali sme teda úlohu, aby sme predali životné portfólio v objeme 135-tisíc poistných zmlúv, čo bolo pekné životné portfólio. Prebiehalo due dilligence (ide o podrobný proces preverovania a hodnotenia firmy, ktorý sa vykonáva pred samotným obchodom, pozn. red.), na základe ktorých dávali poisťovne ich ponuky. Najvýhodnejšiu ponuku dala Česka poisťovňa Slovensko a to nielen z finančnej stránky, ale aj ako stabilitu pre klientov.
Od 2010 ste v skupine Generali. Ako vás presvedčili?
Ponuku na prácu v Generali som dostala na 16. jamke na golfovom ihrisku v Turecku, kde som dovolenkovala. Zavolala mi headhunterka a povedala mi o ponuke z Generali a o možnostiach práce v Rumunsku alebo Rusku. Po návrate domov som vycestovala do Prahy na osobné pohovory s predstaviteľmi Generali. Osobne som nechcela ísť do Ruska, chcela som ostať pracovať v Európskej únii. Na druhom stretnutí som sa už stretla so šéfkou z rumunského Generali, ktorá bola z Česka. Ponúkli mi pozíciu country CFO, keďže v Rumunsku Generali malo tri poisťovne. Cieľ bol, aby sa tri poisťovne zlúčili do jednej a optimalizovali sa. Snaha bola vrátiť sa k profitabilite.
Ako ďalej prebiehalo vyjednávanie o zmene práce?
Vyjednávanie prebiehalo dlhšie, keďže išlo o zásadnú zmenu v mojom živote. Do Prahy som sa vrátila aj tretíkrát a absolvovala som niekoľko stretnutí. V tom čase poisťovňu spoluvlastnila spoločnosť Generali PPF Holding, ktorú spoluvlastnil Petr Kellner. Ponuku na prácu v Rumunsku som prijala a vo februári 2010 som prvý raz nasadla do lietadla a letela do Rumunska.
Mali ste niekedy osobné stretnutie s pánom Kellnerom?
V roku 2013 som sa stretla osobne s pánom Kellnerom, keď sa predávali akcie talianskej Generali a on bol na spoločnom stretnutí, kde sa to oznamovalo manažérom poisťovní, takže to nebolo osobné rokovanie.
Prvých päť rokov v Generali skupine ste pôsobili v Rumunsku. Čo ste mali na starosti?
Mala som na starosti financie. Úlohou manažmentu bolo zlúčiť poisťovne, ktoré Generali vlastnilo v Rumunsku a dostať sa do ziskovosti, čo v tej dobe tak nebolo. Pôvodne sme sa dohodli, že zostanem dva roky v Bukurešti, následne sme to predĺžili o ďalšie tri roky. Celkovo som tak v Rumunsku bola päť rokov.
Nie sú dva roky krátka doba na takú významnú úlohu?
Je bežné, že sa dohaduje prvá zmluva na dva roky aj v iných spoločnostiach, keďže sa predpokladá, že za dva roky sa veci dajú dať do poriadku a nastaviť funkčné procesy do budúcnosti. Nastavenie správnych procesov je dôležité, aby všetko fungovalo, aj keď odídem z firmy. Pre mňa je priorita mať správny tím a aby so mnou pracovali ľudia, ktorí sú lepší ako ja. Verím, že finančný riaditeľ (CFO) má dôležitú úlohu, v princípe je pravá ruka generálneho riaditeľa. Cez financie vidíte, ako sa firme darí. Dosah a pozícia CFO bola vždy dosť vysoká a dôležitá.
Boli ste tam nasadená ako krízová manažérka?
Nechcem to takto pomenovať, nazvala by som to manažment zmeny v tom zmysle, že úloha je zabezpečiť vo firme výrazné zmeny. Spoločnosti, kde som pracovala, neboli v krízovej situácii. Nehrozilo, že by mali prísť o licenciu. Skôr to bolo v optimalizácii ako dostať ich z krízy. Ja to rozlišujem. Cieľ bol zlepšiť ich hospodárske výsledky.
Zavolala vás ešte Generali ako manažérku na výpomoc po skúsenosti v Rumunsku aj do iných spoločností v skupine?
Od roku2015 pracujem pre Generali CEE Holding a dostala som nejaké úlohy v Poľsku, ako aj v Bulharsku. V Bulharsku som bola po spojení dvoch poisťovní a bolo potrebné im pomôcť. Následne som sa stala členkou dozornej rady Generali v Bulharsku. Hovorím, že to bolo za „odmenu“ a aj preto, že som už poznala situáciu a ľudí v Bulharsku. Výhoda je aj to, že viem hovoriť po rusky, čítať azbuku, čo je jazykovo blízko k bulharčine. V Generali Českej poisťovni som osem rokov členka výboru pre audit.
Čím sa zaoberá výbor pre audit?
Výbor pre audit zjednodušene povedané kontroluje, či spoločnosť funguje správne. Poskytuje názor na finančnú závierku dozornej rade spoločnosti. Na stretnutia výboru pozýva jednotlivých zástupcov odborných oddelení, ktorí poskytujú rôzne správy, informácie či analýzy. Napríklad aj zástupcu oddelenia zodpovedného za vyšetrovanie.
Majú poisťovne vlastných detektívov, ktorí sa zaoberajú vyšetrovaním podvodov?
Je to celkom bežné, že poisťovne majú vlastných detektívov. Postrehla som, že Generali Česká poisťovňa zverejnila informácie o výsledkoch, ktoré dosiahlo oddelenie vyšetrovania pri vyšetrovaní podvodov, koľko ich odhalilo a koľko ušetrili.
Europ Assistance je dcérska spoločnosť skupiny Generali. Centrála je vo Francúzsku a z Prahy, kde pracujem, riadime a spravujeme český aj slovenský trh. Sme asistenčná spoločnosť, líder na oboch trhoch. Hlavní partneri sú hlavne poisťovne, automobilový, ako aj energetický sektor. Naším hlavným partnerom je Generali, ale poskytujeme služby aj pre Direct pojisťovňu, Uniqu, Metlife, ako aj VSE, ZSE či Arval, Drivaliu. Klienti si nie vždy uvedomujú, že sa dovolajú k nám, keď potrebujú riešiť svoje problémy, keďže my zabezpečujeme klientom asistenčné služby.
foto Ondřej Pýcha
Je to napríklad, aj keď sa niekomu pokazí auto?
Presne tak. Za minulý rok sme zabezpečili urobili 139-tisíc prípadov autoasistencie. Mali sme vyše 500-tisíc volaní za Česko a Slovensko. Na mieste sme opravili 17-tisíc áut. Viac ako 91 percent hovorov bolo obslúžených do 20 sekúnd. V niektorých prípadoch sú ľudia v takých zlých situáciách, že pre nich vieme zabezpečiť aj lietadlo. Najdrahší let sme mali za 136-tisíc eur. Za vlaňajšok sme zabezpečili 24 leteckých špeciálov a 353 repatriácii.
To je dosť, takže sa oplatí dať na cestu do zahraničia poistiť….
Je dôležité byť dobre poistený a mať poistenú aj repatriáciu. Len pre predstavu najlacnejší let stál 10-tisíc eur zo Slovinska, keďže je to krátka vzdialenosť. Nemusíme zabezpečovať len letecký špeciál. Zvykneme sa dohodnúť aj s komerčnou linkou. Vďaka celosvetovej pôsobnosti a sieti lekárov vieme zabezpečiť pomoc. Ak je možné pacienta poslať bežnou leteckou linkou, tak ho prepravíme takto. Väčšinou sa vyhradia tri rady sedadiel v lietadle a pacient cestuje aj s lekárom. Keď je situácia vážnejšia t. j. ohrozujúca život, tak sa robia letecké špeciály.
Čo presne potom robíte pre energetické podniky ako ZSE a VSE?
Tam vykonávame domácu asistenciu. To znamená, že ak ste ich klient a pokazí sa vám napr. kotol, tak ak to máte v zmluve, zavoláte nám a my zabezpečíme opravára. Minulý rok sme zabezpečili 63-tisíc prípadov domácej asistencie a 120-tisís hovorov. Fungujeme 24 hodín denne a sedem dní v týždni a pomáhame ľuďom, ktorí sú v núdzi.
Aké sú teda v súčasnosti vaše pozície?
Som finančná riaditeľka v Europ Assistance, a pre Generali pracujem ako členka dozorných rád. Po desiatich rokoch, ako som ukončila svoje pôsobenie v Rumunsku, ma požiadali, či nepôjdem do dozornej rady v Rumunsku. V septembri ma schválil regulátor a stala som sa členkou DR Generali poisťovne v Rumunsku. Pôsobím aj v dozornej rade Generali v Bulharsku a vo výbore pre audit v Generali Českej poisťovni.
Ponuku na prácu v Generali som dostala na 16. jamke na golfovom ihrisku v Turecku, kde som dovolenkovala.
Ako to všetko stíhate?
Dozorná rada nevyžaduje každodennú prácu. Zvyčajne to je raz mesačne na pol dňa až jeden deň za každú firmu, alebo podľa potreby. Po covide sme sa naučili necestovať, takže mňa covid „uzemnil“. Ja som rada, keďže som veľa cestovala. Firmy sa pozerajú na svoje náklady a tieto cestovania sa po covide naspäť nevrátili v takom rozsahu. Vieme vykonávať niektoré práce aj na diaľku, ale nemôžete úplne stratiť ľudský kontakt.
Dočítal som sa o vás, že sa zúčastňujete aj diskusií o umelej inteligencii. Aký je prienik tejto novej technológie do oblasti, kde pôsobíte?
Keď som prišla do Europ Assistance, tak som bola prekvapená, aká vysoká úroveň automatizácie a digitalizácie vo firme bola už v tom čase, avšak hlavne pre klientov a partnerov. Interne do firmy napríklad pre účtovníkov toho bolo málo. Začali sme sa preto o to zaujímať. Urobili sme si prieskum na trhu, ktoré firmy nám môžu pomôcť so zavedením umelej inteligencie pre účtovníkov. Dostávame faktúry zo 119 krajín, tak si viete predstaviť, čo to znamená. Hľadali sme riešenie, aby naše účtovníčky a účtovníci nemuseli ručne prepisovať údaje. Hľadali sme firmu, ktorá bude užívateľsky priateľská. Našli sme startupovú firmu a začali sme umelú inteligenciu „učiť“ vyťažovať faktúry t. j. prečítať a prepísať. Úspešnosť je asi 76 až 80 percent „vyčítania“, keď sa faktúry nedotkne ľudská ruka. Všetko sa účtuje automaticky, čo je výborné.
Ako prebiehalo zavádzanie AI vo firme?
Umelú inteligenciu sme museli naučiť a stále ju učíme, aby robila to, čo potrebujeme. Nie je to tak, že AI všetko vie. Prvé mesiace mali účtovníčky obavy z neznámeho, prípadne mali strach, že stratia zamestnanie. Podporili sme ich a vysvetlili sme výhody automatizácie a ich budúcu rolu. Poznáte ten vtip, že človek kráča vedľa bicykla a ponáhľa sa. Niekto sa ho spýta, prečo na ten bicykel nenaskočí a on odpovie, že nemá čas sa naučiť bicyklovať. Našli sme si čas na zmeny. Je to to isté. Teraz to beží a všetci sú spokojní.
Neboja sa zamestnanci, že prídu o prácu?
Samozrejme, že ten strach tam bol, hlavne na začiatku projektu. Ak by sme nesprávne učili umelú inteligenciu, tak by bol projekt neúspešný. Dôverovali nám keď sme im vysvetlili, že ich potrebujeme na inú prácu ako len na prepisovanie faktúr. Nikoho sme doteraz neprepustili a viac sa zameriavame na to, že sa ľudia sústredia na odbornejšie práce. Druhá vec je, že rastieme ako firma a počet účtovných transakcií, ako aj faktúr sa zvyšuje. Nie je teda dôvod na prepúšťanie, naopak je dôležité si ľudí udržať.
O tomto zavádzaní AI do firmy ste aj rozprávali na konferenciách?
Áno a zúčastňujem sa aj panelových diskusií o AI pre účtovníkov. Je zaujímavé, že umelú inteligenciu do firmy sme zavádzali 55- a 65- a viacročné ženy a nie mladí ľudia. Pustili sme sa do toho a nebáli sme sa. Bola som pozitívne prekvapená, ako som ovplyvnila životy niektorých ľudí. Jeden pán, čo si vypočul príbeh o zavádzaní AI v našej firme, mi povedal, že založil firmu, ktorá vzdeláva starších ľudí ako používať AI. Bol rád, že sme mu vnukli túto myšlienku.
Mám tu ešte posledné otázky o vašom súkromnom živote. Spomínali ste, že ste lokálpatriotka z Košíc. Pracujete a žijete v Prahe či dochádzate z Košíc?
Keď som pracovala v Rumunsku, tak som cestovala každé dva či tri týždne. Rumunsko nebolo v Schengenskom priestore, tak sa jedna cesta natiahla aj na šesť-sedem hodín. Z Prahy to mám jednoduchšie. Lieta priamy let a trvá to len 55 minút. A ani to nie je drahé, keď si kúpite letenku dopredu, dokonca je to lacnejšie ako vlak. Stále sa cítim byť Košičanka. Domov cestujem podľa potreby. Niekedy aj autom, ale je to časovo náročnejšie.
Čím to je podľa vás, že v tejto oblasti nepracuje toľko žien?
Zúčastňujem sa rôznych akcií iniciatívy FinŽeny, ktorá spája inšpiratívne ženy z finančného sveta naprieč profesiami. Iniciatíva podporuje ženy, aby mali odhodlanie pôsobiť vo vedúcich pozíciách, keďže ženám často chýba odvaha. Chlap nemá problém povedať, že chce byť šéf. Žena o sebe viac pochybuje. Cez iniciatívu sa toto snažíme zmeniť. Snažíme sa podporovať, aby sme sa nebáli. Sama som v roku 2023 bola zaradená medzi 131 inšpiratívnych žien.
Je správne, že EÚ ide právnym predpisom, teda kvótami, zlepšiť rodovú vyváženosť vo vrcholových orgánoch spoločností?
Nedávno som mala možnosť sa zúčastniť diskusie s CEO šiestich najväčších finančných inštitúcii v Českej republike. Prišlo 130 žien. Pýtali sme sa ich na kvóty a čo sa dá v tomto smere spraviť, pretože je vo vedení poisťovní a bánk stále málo žien. Padla aj otázka, kedy bude viac žien v predstavenstvách, odpovedali, že odhadujú o päť rokov. Vyzerá to, že sú opatrné, čo sa týka ambicióznejších cieľov.
Máme viac žien vo vedení než v minulosti. Aký je trend?
Celosvetovo bol podiel žien v predstavenstvách akciových spoločností 23,3 percenta. Ak bude rovnaký nárast ako v rokoch 2022 a 2023, tak parita by mohla byť dosiahnutá v roku 2038. Predtým sa počítalo s tým, že by to mohlo byť v roku 2046. Keďže medziročný nárast bol rýchlejší, ako sa predpokladalo, dosiahnutie cieľa sa skrátilo o niekoľko rokov. Trend začína byť lepší.
Vy ste osobne za to, aby sa kvóty zaviedli?
Je to individuálne a závisí to aj od krajiny. V Austrálii napríklad fungujú bez kvót a zákonov o podiele žien v predstavenstvách a z 15 percent v roku 2014 sa zvýšil podiel žien na 34 percent v súčasnosti. Keď som sa pozrela na krajiny, kde majú zavedené kvóty, tak paradoxne je situácia rovnaká alebo sa pomer zhoršuje. Ak by ste sa ma spýtali, či som zástanca kvót, tak nie som.
Prečo?
Nechcem sa dostať do situácie, keď mi niekto povie, že mi dali pozíciu v dozornej rade len preto, lebo som žena. Preto nie som zástanca kvót a radšej sa zúčastňujem rôznych akcií, kde vysvetľujeme, že ženy majú na to, aby boli vo vedení spoločností. Treba ženy podporiť v tom, aby sa nebáli a mali odhodlanie.
