Štart jej kariéry mal raketový vzostup. Beáta Petrušová už ako 26-ročná sedela v dozornej rade jednej z prvých poisťovní na Slovensku po Nežnej revolúcii. Zažila úplne začiatky poisťovníctva u nás po demonopolizácii, prešla si vrcholovými manažérskymi pozíciami aj mimo Slovenska a v súčasnosti zastáva viaceré významné funkcie.
Beáta Petrušová je finančná riaditeľka v spoločnosti Europ Assistance, ktorá sa zameriava na asistenčné služby. Zároveň je aj v dozorných radách poisťovní Generali v Rumunsku či Bulharsku, členka dozornej rady Generali Penzijnej spoločnosti v Rumunsku a členka výboru pre audit v poisťovni Generali Česká poisťovňa.
Okrem toho je fanúšička umelej inteligencie, ktorá pomáha účtovníčkam a účtovníkom vyťažovať faktúry. Je súčasťou iniciatívy FinŽeny, ktorá spája inšpiratívne ženy z finančného sveta naprieč profesiami. Iniciatíva podporuje ženy, aby mali odhodlanie pôsobiť vo vedúcich pozíciách.
Vrcholová manažérka Beáta Petrušová v rozhovore pre Forbes podrobne popisuje aj to, aké je pracovať a byť na významných pozíciách v sektore poisťovníctva, v ktorom ešte stále prevláda mužský svet.
Kedy ste sa rozhodli, že chcete pracovať v sektore poisťovníctva?
U mňa sa to rozhodnutie zrodilo šťastnou náhodou. Narodila som sa v 1968 a vysokú školu som skončila v roku 1989, čo sú dva zaujímavé roky z pohľadu histórie. V čase Nežnej revolúcie som už mala napísanú diplomovku a začala si hľadať prácu. Študovala som na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale vrátila som sa späť do Košíc. Vždy som bola lokálpatriot a v tej dobe som neuvažovala nad tým, že by som sa presťahovala niekam inam.
Ako sa rok 1989 odzrkadlil na vašej kariére?
Bol to prelomový rok, keďže dovtedy bol celý môj dovtedajší život prežitý v komunizme. Určite veľa ľudí nevie, že do roku 1991 existovala len jedna monopolná poisťovňa. Do roku 1945 bolo niekoľko desiatok poisťovní na Slovensku, ktoré boli znárodnené dekrétom prezidenta. Vzniklo tak päť poisťovní so štatútom národný podnik, ktoré sa zlúčili do jednej celoštátnej poisťovne Československá poisťovňa. Po roku 1989 sa začali uvoľňovať podmienky s nadobudnutím slobody. V roku 1991 povolili podnikanie v poisťovníctve, a to bol presne rok, keď som nebola spokojná s prácou v podniku miestneho hospodárstva a hľadala som prácu inde. Nastúpila som do Východoslovenských železiarní (VSŽ), kde vtedy pracovalo 25-tisíc ľudí.
To bol prvý kontakt s poisťovníctvom?
Spoločnosť VSŽ sa rozhodla, že založí poisťovňu. Ako absolventke Vysokej školy ekonomickej mi ponúkli možnosť zúčastniť sa prípravných prác na založení poisťovne. Bola to pre mňa šťastná náhoda a krásna príležitosť. Bola som odhodlaná niečo meniť. Dobrá výzva.
Je to Slovenská investičná poisťovňa?
Áno, v roku 1991 sme začali pracovať s Východoslovenskými železiarňami na tom, že založíme poisťovňu. V máji 1992 sme získali licenciu a stali sme sa piatou poisťovňou na Slovensku po demonopolizácii. Stali sme sa univerzálnou poisťovňou, čo znamená, že sme poisťovali všetko od majetku až po životné poistenie Začínali sme na zelenej lúke. Bol to veľmi dobrý štart do môjho profesionálneho života.
Zodpovedali ste za financie?
Okrem prác na získaní licencie som zaviedla účtovníctvo, výkazníctvo a vytvárala tím. V prvých rokoch sme všetci z poisťovne chodili do „terénu“ a získavali klientov. Štart mojej kariéry bol vskutku rýchly, keďže už v 26 rokoch som bola v dozornej rade. Taký rýchly štart pramení aj z toho, že som silne orientovaná na dosiahnutie cieľov a výsledkov, odhodlaná meniť veci. Nie som teda žiadny filozof – vyhrniem si rukávy a pracujem. Úroveň odolnosti je u mňa vysoká. Vždy som pracovala v mužskom prostredí a nevnímala som to ako problém. A ani nevnímam.
