Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OľaNo) vyhlásil, že považuje všetky snahy o vznik novej vládnej väčšiny za uzavreté. Poobede totiž odmietla rokovania o tomto projekte strana Sloboda a Solidarita.
Aj Eduard Heger tak chce v aktuálnej situácii začať rokovať o termíne predčasných volieb. Ako najreálnejší vidí jesenný termín, ani na tom však zatiaľ zhoda nie je.
„Na zajtra (streda 18.1.) pozvem zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb. Aktuálne sa ako najreálnejší javí jesenný termín,“ uviedol Heger na sociálnej sieti.
Čaputová: termín do konca januára
Prezidentka Zuzana Čaputová zareagovala vo vyhlásení, že trvá na tom, aby parlament prijal rozhodnutia smerujúce k predčasným voľbám do konca januára. „Ak sa tak nestane, som pripravená postupovať podľa svojich ústavných kompetencií,“ uviedla.
Na situáciu zareagoval aj predseda strany Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár. Sme rodina podľa neho podporuje júnový termín volieb, ochotní sú však pristúpiť aj na kompromis, ktorým by mohol byť septembrový termín.
Kollár: Asi sa pretneme v septembri
„Nebudeme sa hádzať o zem. Asi sa naozaj pretneme v tom septembri,“ vyhlásil na tlačovke Boris Kollár a vyzval všetkých politikov, aby sa rozumne dohodli. „Veľmi oceňujem, že v SaS prevládlo racio a sú ochotní podporiť predčasné voľby,“ dodal.
Opozičná strana Hlas žiada predčasné parlamentné voľby ešte v prvej polovici roka. Nevidí dôvod na to, aby sa konali až v septembri. Strana Smer-SD vyzvala občanov na účasť v referende o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré sa koná v sobotu 21. januára.
Aká vláda bude krajine vládnuť do predčasných volieb, a či k ich schváleniu dôjde na základe novelizácie Ústavy, zatiaľ tiež nie je jasné.
Ak by prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu, či už na základe dohody s politickými stranami alebo vlastnú, musela by podľa Ústavy do tridsiatich dní predstúpiť pred (pravdepodobne končiaci) parlament a požiadať o dôveru.
