Vývojár mobilných hier v posledných rokoch prešiel poklesom tržieb a ziskov, no po novom sa výsledky zlepšujú a zdravie firmy stabilizovali. Šéf Pixelu Daniel Duranka však hovorí, že reálne rozmýšľajú o stiahnutí sa zo Slovenska.
Daniel Duranka hovorí pre Forbes opäť po roku, bilancuje obdobie vo funkcii a nečakane priznáva, že v hre je aj plán, že spoločnosť sa odsťahuje mimo Slovenska.
Nesúvisí to s prácou. V septembri som si počas zápasu zlomil nohu v členku, takže som nehral štyri mesiace. Ale už som späť.
Osobnostne, hodnotovo a vo vzťahu k ľuďom a Pixelu som sa nezmenil. Zmenil som sa však v jednej veci, a to že mám oproti minulosti v hlave tak o dvesto percent viac informácií. Niekedy mám pocit, že toho viem až priveľa.
Osobný život mám, ale priznávam, že nie je veľa vecí, ktoré mi pomáhajú od roboty utiecť. Niektorí ľudia na to používajú alkohol, ale ja som pristarý na to, aby som si myslel, že alkohol môže niečo vyriešiť. Osobne dokážem utiecť od pracovných povinností vďaka športu.
Niekto povie, že na toto pomáha aj rodina a deti. U mňa to začne zaberať až po niekoľkých dňoch v pokojovom režime. Keď príde víkend, cítim sa v pohode možno až v sobotu večer, keď sme s rodinou niekde v lese a telefón je doma. Často sa na mňa manželka pozrie a spýta sa ma: Kde si zase myšlienkami?
Poďme k pointe, a to k aktuálnym ekonomickým výsledkom Pixel Federation za rok 2024. Najskôr trochu všeobecne, potešili vás?
Potešili, ale poviem k tomu jednu vec. Vždy, keď som vo svojom živote čakal na niečo dôležité, či už to bola maturita, štátnice, alebo povýšenie v zamestnaní, neskutočne som sa tešil, aký to bude super pocit.
A nikdy to až taký super pocit nebol, vždy to trvalo veľmi krátko. Takisto som sa tešil na to, ako naplníme naše vnútrofiremné ciele na rok 2024. Keď sa tak však stalo, prišlo to, ale aj rýchlo odišlo. To ma trochu sklamalo.
Kto je Daniel Duranka
- vyštudoval manažment na Univerzite Komenského v Bratislave
- viac ako sedem rokov pôsobil vo firme Accenture ako manažér (business consulting)
- v roku 2014 nastúpil do hernej firmy Pixel Federation, kde zastával aj funkciu COO
- v roku 2024 sa stal CEO Pixel Federation
Z pohľadu čistého zisku ste narástli oproti roku 2023 z 990-tisíc eur na 3,7 milióna eur. Kedy ste vedeli, že vám narastie takmer štvornásobne?
Nastavili sme si šibeničný plán. Voláme to „zdravosť firmy“ a určili sme si ho vo februári minulého roka na sumu päť miliónov. Je to naše interné číslo zdravosti, ktoré sme naháňali celý rok.
Čo je to za ukazovateľ?
Je to v podstate zjednodušený zisk pred zdanením a bez odpisov. Ten cieľ sme dosiahli. Náš účtovný zisk pred zdanením bol 4,6 milióna eur. V úvode roka sme tomu verili tak na 20 percent, v septembri sa to začalo preklápať. Záver roka sme mali extrémne dobrý.
Naopak, tržby Pixelu klesli zo 42 miliónov na 38. Čakali ste podobný pokles, alebo ide skôr o neúspech?
Mali sme extrémne silné výsledky počas pandémie, trafili sme super produkt a vyskočili s obratom z 30 miliónov na 50…
Nasledoval však prepad z 50 na 38…
Áno. Už vtedy sme, samozrejme, vedeli, že udržať podobné čísla bude viac než nemožné. Či nás to prekvapilo? Nie, neprekvapilo. Vedeli sme, čo príde. Ale či nás to teší? Samozrejme, že nás to neteší. Keď sme však chceli cieliť na zdravosť, príjmy museli trochu klesnúť.
Daniel Duranka okomentoval aktuálne hospodárske výsledky firmy. Foto: Robo Homola
Kde a kedy sa zastaví pokles tržieb?
Aktuálne máme nastavenú filozofiu „hold the line“, chceme tak udržať minuloročné príjmy aj tento rok. Chceli by sme sa dostať obratom niekde medzi 36 až 38 miliónov eur. Minulý rok predbežne vyšla hra TrainStation 3, tento rok vyjde naplno a na konci roka pôjde von úplne nový projekt. Pevne veríme, že tento rok udržíme čísla, a budúci chceme ísť hore. To je plán.
Takže očakávate, že tržby za budúci rok budú mať rastúcu tendenciu?
Áno. Ak by som to mal povedať stručne a jasne: rok 2024 bol konsolidačný, rok 2025 bude udržiavací a rok 2026 bude raketa.
Kto je autorom tohto plánu?
Board. Boli sme v ňom siedmi, teraz sme šiesti.
Čo sa stalo, prečo ste prišli o jedného člena boardu?
Náš CPO (chief production officer – pozn. redakcie) Filip odišiel, vydal sa na iné kariérne cesty.
Doplníte board o ďalšieho člena?
Nie. Každá naša hra má svojho producenta. Filip mal na starosti produkciu ako takú, a teda aj všetkých producentov. Keď odišiel, tak som si sadol s ľuďmi, ktorí majú na starosti konkrétne projekty. Opakované rozhovory nás presvedčili, že to skúsime nejaký čas bez roly CPO.
Pixel Federation
- je vývojárska firma zameriavajúca sa na mobilné hry
- firma sa špecializuje na simulátory, stratégie a logické hry
- najznámejším titulom je séria Trainstation
- zakladatelia firmy sú Šimon Šicko, Marián Fridrich, Filip Fischer a Lucia Šicková
- aktuálnym CEO je Daniel Duranka
- podiel vo firme má aj Peter Lukeš, aktuálne 26. najbohatší Slovák podľa rebríčku Forbesu
Aj tento krok bol súčasťou konsolidačnej stratégie v rámci firmy?
Ide to ruka v ruke. Nebudeme si klamať. Keď odíde manažér super senior, tak sa naňho viažu desiatky tisíc eur ročne. Najskôr som si myslel, že túto funkciu budeme musieť obsadiť. Dospeli sme však k názoru, že ju nateraz nepotrebujeme.
Vráťme sa ešte k vízii Pixel Federation na rok 2025. Obrat je teda plánovaný medzi 36 až 38 miliónmi eur? A čo čistý zisk?
Áno, obrat konkrétne na 37 miliónov. Čo sa týka zisku, v roku 2025 chceme, aby kopíroval rok 2024. Interný zjednodušený cieľ je 5 miliónov eur, účtovný zisk po zdanení medzi 3,6 až 3,8 milióna eur. Keď sa kohokoľvek vo firme na to opýtate, odpovie, že na rok 2025 chceme dosiahnuť päť miliónov eur. Každý to číslo dobre pozná.
Vývojári mobilných hier na Slovensku
Na Slovensku dokopy pôsobí 69 herných spoločností. Podľa katalógu a analýzy Asociácie slovenských herných vývojárov za rok 2024 spolu tieto spoločnosti evidujú tržby za minulý rok 70,3 milióna eur (2023: 70,1 mil. eur).
Podľa analýzy asociácie 72,5 percent herných štúdií cieli na klasické platformy ako je PC. 31,9 percent vývojárov na Slovensku tvoria hry na mobily. Podľa analýzy všetkým herným štúdiám v tržbách dominuje práve Pixel Federation.
„Vývoj na mobilné platformy je v niečom jednoduchší, tak je tým pádom dosť rozšírený práve aj na Slovensku. Logicky tak je podobný vývoj rozšírený aj u menších menej skúsených štúdií, ale aj sólo vývojárov,“ povedal pre Forbes redaktor herného portálu Sector.sk Matúš Štrba.
Takže mottom roka pre Pixel Federation je stabilizácia?
Chceme udržať to, čo sme dosiahli minulý rok. Nedávno sme mali celofiremné raňajky a prirovnal som to k surfovaniu. Aktuálna pozícia Pixel Federation nie je taká, že niekde v kúte smutne sedíme bez svetla a bez jedla. Máme sa skvele, obrazne povedané … surfujeme. Svieti slnko, máme pekný surf a valia sa na nás krásne vlny. Vyšli sme si však na surf do Kalifornie, nie do Južnej Afriky, kde sú dvakrát také veľké vlny a k tomu ešte biele žraloky.
Na to si v roku 2025 ešte neveríme, tam sa vyberieme v roku 2026. Keď ľuďom poviete, že naša filozofia je dnes „hold the line“, tak ich klasická reakcia je, že to je nuda, radšej by išli na Mars. Lebo je v ľudskej náture pýtať sa: Čo však teraz ďalej? A ja odpovedám: Udržíme pozíciu a o rok pôjdeme vyššie.
EBITDA Pixel Federation (čistý zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi) sa vyšplhala za minulý rok na 4,6 milióna. Aké sú očakávania budúci rok?
Že bude presne taká istá.
Pravidlo one for one
Ste CEO Pixelu vyše roka. Aké bolo v rámci pozície najkomplikovanejšie rozhodnutie, ktoré ste museli urobiť?
Napríklad sprísnenie hiringu v rámci firmy.
Čo to znamená konkrétne?
V rámci prijímania nových ľudí som zaviedol jedno pravidlo, a to takzvané one for one. V praxi to znamená, že až keď jeden človek odíde, môžeme prijať nového. Je to veľmi obmedzujúce a miestami až stupídne pravidlo. Ale, žiaľ, je to jediné, čo zaberá, ak chcete firmu držať v určitých normálnych medziach.
Firma potrebuje nové talenty a čerstvý vietor do plachiet, ale zároveň to chceme robiť bez toho, aby sme sa nafúkli do obrích rozmerov. Podobne sa nám to stalo po covide, narástli sme z 250 na skoro 300 ľudí. V priebehu troch mesiacov nám stúpli mzdové náklady o 20 percent. Spolu s trinástym platom je to ročne viac ako 2 milióny eur.
Čo na pravidlo one for one hovoria zamestnanci?
Toto pravidlo sa nepáči absolútne nikomu. Je to hrozné pravidlo. Ja osobne ho nemám rád, ale neviem, ako to urobiť iným spôsobom. Zabraňuje totiž tomu, že sa raz ráno zobudíte s tým, že zrazu musí odísť 50 ľudí.
Daniel Duranka. Foto: Robo Homola
Transakčná daň
Novinkou tohto roka je pre biznis zavedenie transakčnej dane. Máte odhad, akým spôsobom sa jej zavedenie podpíše na hospodárskych výsledkoch?
Keď sme o tom okrajovo hovorili, tak sme došli k sume, že naše hospodárske výsledky za tento rok okreše o približne stotisíc eur. Ale to je naozaj len hrubý odhad. Aktuálne robíme opatrenia, aby táto suma bola čo najnižšia.
Aké napríklad?
Zatiaľ nemáme nič konkrétne, no zamýšľame sa nad tým. Je to naše legitímne právo a až podnikateľská povinnosť. Spolupracujeme s veľkými partnermi, ako napríklad Google, Facebook či Apple. Oni sú veľmi veľkí a my veľmi malí na to, aby sme niečo diktovali.
Nastavia podmienky spolupráce – od periodicity posielania peňazí až po výšku ich provízie. Svojím spôsobom majú na konkrétne funkcie monopol, takže je to „ber, alebo neber“. Ťažko môžeme napríklad Googlu povedať: riešme transakcie raz ročne z dôvodu transakčnej dane.
Alebo platiť v hotovosti…
Áno. S nadsádzkou povedané, keď do Facebooku príde nejaká naša špeciálna požiadavka, tak to tam skončí niekde na recepcii. To, samozrejme, preháňam, no nemáme v tomto smere príliš veľa manévrovacieho priestoru. Pracujeme však na analýze toho, čo môžeme urobiť a docieliť, aby sme na transakčnej dani zaplatili trochu menej.
100-tisíc eur
Koľko ste na transakčnej dani zatiaľ zaplatili od jej zavedenia, teda od začiatku apríla?
Len pri posielaní mesačných výplat skoro 2 500 eur. My nie sme firma, ktorá pri každom daňovom zaťažení bije hneď na poplach. Na transakčnej dani nám však vadí, že nedáva absolútne žiadny zmysel. Napríklad DPH má už v názve, že ide o daň z pridanej hodnoty. Alebo daň z príjmu, nehnuteľnosti, tam je to jasné.
Ale pri transakčnej dani ide o čo? Principiálne nám prekáža, je to úplný blud. V známej francúzskej trilógii zo 60. rokov Fantomas uvalil na bohatých ľudí takzvanú daň z práva na život. Tam to však bolo také filmové, polovtipné vyjadrenie toho, aké absurdné dane sa dajú vymyslieť. V realite to až taká zábava nie je.
CEO Pixel Federation Daniel Duranka. Foto: Robo Homola
Milióny za overené značky
Poďme k hernému portfóliu Pixelu. Ktoré hry boli v roku 2024 najväčšími ťahákmi?
Roky je to dvojica TrainStation 2 a Diggy’s Adventure.
Aké príjmy firme priniesli za minulý rok?
Mali kombinované príjmy tesne pod 30 miliónov.
Výrazným titulom z vášho katalógu je aj Puzzle Adventure. Koľko priniesol do firemnej kasy?
Okolo štyri milióny eur. Potom máme ešte, nazvem ich, historické projekty – Emporea, prvá časť TrainStation, Seaport a Port City. Stále do tých hier pridávame nové veci, ale nie v takom tempe ako kedysi. Stará sa o ne zopár ľudí a zarobili nám 4,5 milióna eur.
Nový projekt Pixel Federation
V roku 2024 ste vydali pokračovanie vášho hitu v predbežnej verzii TrainStation 3. Aký bude jej osud v tomto roku?
Pevne veríme, že pôjde o najúspešnejší titul v histórii firmy. TrainStation 3 vyšla minulý rok, ale len v skúšobnom režime pre štyri krajiny a prakticky bez marketingu. Keď dáte hru von bez marketingu, napríklad len v Dánsku, tak sa o nej dozvie možno zopár tisíc hardcore hráčov. V máji však vyjde na naše kľúčové trhy vrátane USA, pustíme marketing a veríme, že nábehová krivka úspechu bude podobná ako pri druhej časti.
Máte nejaký konkrétny odhad príjmov z TrainStation 3?
Plánovaný príjem máme na tento rok tri milióny. Znie to málo, ale bude tam postupný nábeh a na konci roka musí hra mesačne na splnenie plánu zarábať medzi 500- až 600-tisíc eurami mesačne. To už nie je také malé číslo. Pre kontext, Diggy’s Adventure robí mesačne milión, no je vonku už viac ako desať rokov. TS3 bude hit, ale bolo by naivné si myslieť, že od uvedenia na trh bude zarábať milión mesačne.
Keď sa TS3 rozbehne, za rok 2026 môže mať príjmy okolo desať miliónov eur?
Moje želanie je, aby to bol milión mesačne. Takže 12 miliónov.
Najväčší vývojári mobilných hier na Slovensku
Pixel Federation
Tituly: séria TrainStation, Diggy’s Adventure, Puzzle Adventure
Tržby 2024: cca 32 miliónov eur
Zisk 2024: 3,7 milióna eur
Inlogic Games
Tituly: Domino Clash, Football Cup 2025
Tržby 2023: 3,18 milióna eur
Zisk 2023: cca 202-tisíc eur
Blue Brain Games
Tituly: House of Da Vinci, House of Tesla
Tržby 2023: 1,69 milióna eur
Zisk 2023: 169-tisíc eur
PowerPlay Studio
Tituly: športové simulátory, PostApo Tycoon
Tržby 2024: 2,53 milióna eur
Zisk 2024: -294-tisíc eur
Nový titul
Spomínali ste, že robíte na novom projekte. O čo ide?
Pracujeme na kamiónoch.
Vizuálom a hrateľnosťou bude táto novinka pripomínať TrainStation?
Áno, budú vizuálne podobné.
Aké sú pri hre finančné očakávania?
Trucks, ako hru voláme, by sa mohli zospodu doťahovať na TrainStation 2. Strelím odboku, keby napríklad v roku 2026 priniesli 5 miliónov, bol by to skvelý úspech.
Teraz sa zahrám na diablovho advokáta. Viem, že vaše tituly sa aktuálne nedajú hrať na ruskom a bieloruskom trhu. Predpokladám, že ide o hodnotový krok stiahnuť portfólio z týchto krajín, no z hľadiska taktiky v čase šetrenia išlo o správne rozhodnutie?
Pomôžem si tým, čo hovorí Šimon Šicko. Stratégia je síce dobrá vec, ale kultúra zje stratégiu na raňajky. Ide podľa mňa o veľmi peknú myšlienku. Kultúrne a hodnotové otázky sú pre nás viac ako stratégia krátkodobého uťahovania opaskov. Vieme, že sú to pre nás desiatky až stovky tisíc eur ročne, ale ako hovorím, kultúra zje stratégiu na raňajky.
Pred rokom sme v rozhovore riešili najmä konsolidačné opatrenia, ktoré ste odštartovali naprieč Pixel Federation. Súčasťou bolo aj prepúšťanie zamestnancov. V súčasnosti ich máte 247. Zrušili ste aj filiálku v Brne. Idea expandovať do Českej republiky už definitívne padla?
Brno sme svojho času otvárali s tým, že chceme hľadať nové talenty. Nájsť na českom trhu talentovaných ľudí, ktorí sa nechcú sťahovať do Bratislavy, ale preferujú napríklad práve Brno. Tento dôvod na otváranie zahraničnej pobočky nie je momentálne aktuálny. Bohužiaľ sa pridal nový dôvod, prečo si tento scenár nechávame v zálohe.
Odchod Pixel Federation zo Slovenska?
Aký dôvod?
Politický. Nie sme spokojní s politicko-spoločenskou situáciou na Slovensku a musím povedať, že táto téma u nás v práci intenzívne rezonuje. Možno budeme niečo otvárať, a to práve pre situáciu, aká tu je.
Áno. Česká republika je nám kultúrne, historicky a aj jazykovo blízka, takže ak niečo, tak sa pozrieme práve sem. Keď budeme chcieť, môžeme sa tam veľmi rýchlo vrátiť.
Ako to presne myslíte? Zdá sa mi, že hovoríte o sťahovaní firmy…
Ak to pôjde takto ďalej, áno, rozmýšľame o presťahovaní firmy.
Myslíte vážne, že toto je jeden zo scenárov? Čo sa stane s Pixelom v nasledujúcich rokoch?
Myslím to smrteľne vážne. Pred dvomi týždňami sme mali firemné raňajky v kine v Auparku. Prvýkrát v podobnom priestore. Vtedy sme to oznámili celej firme. Chceme byť pripravení na všetko. Pred rokom som hovoril, aby sme nešírili paniku. Ale aktuálne sa podľa mňa môže stať už prakticky čokoľvek.
Dočkáme sa napríklad referenda o vystúpení z NATO? Alebo referenda o vystúpení z EÚ? Rozháňania protestov vodnými delami? Zatvárania opozičných lídrov? Bude „gaming“ braný ako hazard a uvalia naň 50-percentné dane? Už by ma naozaj neprekvapilo nič. Ako CEO beriem za svoju zodpovednosť rozmýšľať aj nad podobnými scenármi. Mojou úlohou je chrániť hodnotu našej firmy.
CEO Pixel Federation Daniel Duranka zaviedol vo firme konsolidačné opatrenia. Foto: Robo Homola
Je to dobrý strategický krok pre Pixel? Vlády a vládne kabinety sa menia…
Toto zodpovie budúcnosť. Ja dúfam, že túto myšlienku raz celú hodíme do koša. Povedal som to firme pred týždňom a poviem to aj vám. Do nejakej miery rozumieme situácii a dokážeme žiť s vyššími daňami, väčším administratívnym zaťažením a rôznymi polenami, ktoré nám hádžu pod nohy.
Naštudujeme si to, pustíme žilou a nejako to zvládneme. Druhá vec je tá poburujúca nehodnota, ktorú za to dostávame. Namiesto stavania ciest, nemocníc a zabezpečenia pre starých a chorých nám dávajú grobianstvo, hádky, faloš a nekompetentnosť.
Prižmúrime oči, predýchame to, oprášime lásku k našej krajine a ľuďom, ktorí tu žijú, a ideme ďalej. Cez tretiu vec sa už však nedokážeme prehrýzť, to je nesloboda. Mám zimomriavky, keď to hovorím, a naozaj nie som alarmista a hádam sa raz na tomto všetkom zasmejeme.
Má tento plán už aj reálne kontúry?
Má. Ak sa stane nejaká katastrofa, ako napríklad vystúpenie z EÚ alebo nejaké naozaj zásadné obmedzenia na slobode, chceme vedieť zareagovať situačne v rozsahu niekoľkých dní a povedať si: Oukej, balíme sa, odchádzame.
Skúste konkretizovať…
Sme IT firma, takže napríklad aj v čase pandémie covidu sme fungovali z týždňa na týždeň naplno z domu. Jediná vec viazaná na Slovensko sme my zamestnanci. My vlastne nosíme peniaze na Slovensko iba zo zahraničia. A dokážeme ich nosiť aj do inej krajiny.
Nad akými konkrétnymi scenármi už reálne rozmýšľate?
Sú rôzne modely fungovania. Ak by sa stalo niečo zásadné, budeme nútení presunúť firmu do zahraničia spolu s ľuďmi. Nebudú logicky môcť ísť úplne všetci, takže by to musel byť nejaký hybridný model, asi spojený s dochádzaním. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi dúfam, že sa to nikdy nestane.
Posledná kvapka a oslavy na Slavíne
Čo bola pre vás posledná kvapka?
Nedá sa označiť jedna, je toho veľa. Varia nás ako žaby. To, čo bolo pred rokom nepredstaviteľné, je dnes realitou. Nedávno na Slavíne popri vládnych politikoch kládol vence aj extrémista Daniel Bombic (na výročie oslobodenia Bratislavy spod fašistickej okupácie) a ruský veľvyslanec. Naši predstavitelia pľuli na európske spoločenstvo, ktoré z nás nič nemá a len nám dáva peniaze. Vtedy mi bolo naozaj smutno. Až fyzicky zle.
Ako sú naladení zamestnanci?
Z feedbackov, čo mám, sú nadšení z tohto postoja. Na firemných raňajkách bola možnosť hlasovať o geopolitickej situácii cez Slido. Osemdesiat až deväťdesiat percent ľudí dalo možnosť, že to je čistá katastrofa. Ľudia sa netešia z toho, že sa to musí riešiť. Nikomu sa nechce nikam chodiť, v konečnom dôsledku máme naše Slovensko radi.
Ako reagovali spolumajitelia Šimon Šicko a Marián Fridrich?
Tam je úplná súhra. Sme na jednej lodi.
Na druhej koľaji?
Keď už sme pri spolumajiteľoch, páni Šicko a Fridrich sa minulý rok stiahli z boardu spoločnosti. Ako aktuálne vyzerá ich pôsobenie v rámci firmy? Nezasahujú vám do roboty a rozhodnutí?
Musím ich oboch vychváliť, celý rok vydržali nezasahovať. Tak ako sme sa dohodli, všetko nechali na mňa a board.
Pred rokom ste mi povedali, že Šimon Šicko pracuje v Pixel Federation na vlastnom projekte. Ako vyzerá aktuálne?
Šimon všetky svoje aktivity posunul v čase, nejaké robí, ale robí ich v menšom meradle. Nechce zásadnejšie ovplyvňovať a zaťažovať chod spoločnosti. Žije „dvojdomový“ život a myslím si, že je spokojný.
Marián Fridrich je aktuálne spolumajiteľom futbalového klubu FC Petržalka a dlhšie bol na pracovnom sabatikale mimo firmy. Už sa vrátil fyzicky do Pixelu?
Marián sa vrátil pred približne dvomi mesiacmi a fyzicky sedí aj tu v priestoroch firmy. Chce robiť iný typ rýchlych hier s vlakovou tematikou a s malým tímom.
Pri Šimonovi Šickovi rátate aj s vytvorením reálneho produktu?
Bude sa zapájať do Mariánovho projektu. Je veľmi aktívny, má kopec kontaktov, gaming a firma ho bavia. Nerátam s tým, že príde s nejakým veľkým produktom, ale s určitými aktivitami pokračovať bude.
Fridrichov projekt v Pixel Federation
Hovoríte o projektoch, na ktorých pracuje Marián Fridrich. Rátate pri nich aj s určitým výnosom, alebo je to len hračka jedného zo spolumajiteľov?
Určite to nie je hračka, tak to Marián nemá v povahe. Keď niečo robí, tak nie len naoko, ale naplno a najlepšie, ako vie. Z každej veci, na ktorej pracujeme v rámci podnikania, chceme mať určitý výnos.
Či bude aj v tomto prípade, musíme si počkať. Na projektoch ako TrainStation a Diggy’s Adventure sa pracuje roky. Mariánove projekty sa budú vyvíjať v priebehu týždňov. Ak sa myšlienka chytí, tak ju skúsime rozvinúť.
Štvordňový pracovný týždeň, trojdňový víkend
Minulý rok ste spomínali, že ste obmedzili prácu z domu, teda home office. Ako vo firme dozrela táto problematika?
Platí to, čo minulý rok, a to že človek môže mať home office jeden deň v týždni. Najlepšie piatky. Teraz sme však otvorili novú zaujímavú tému.
Akú?
Zamýšľame sa nad niečím, čo sme nazvali trojdňový víkend. Chceme prejsť na štyri pracovné dni a tri dni víkendu. Budeme to testovať v blízkej budúcnosti. Ak nám to vyjde a za štyri dni dokážeme vyprodukovať rovnakú hodnotu ako za bežný pracovný týždeň, tak home office asi úplne zrušíme.
Čo od toho očakávate?
Pozitívnu zmenu našich životov. V Pixeli sa nebojíme vyskúšať niečo nové, a ak to nevyjde, tak to hodíme do koša. Očakávam, že tento test dopadne dobre. A či to bude fungovať ďalej v praxi? Momentálne to vidím tak 50 na 50. Ak by som mal dať tiket, tak je to remíza.
Nie je to risk práve v tomto období?
Áno, je to risk.
Prečo ho teda robíte?
Kto nič neriskuje, nič nezíska. Ak niečo rozumne vyskúšate, stratíte málo. Keď to nakoniec pôjde von oknom, budeme chvíľu namrzení. Ale napokon prídeme len o zlomok, najmä keď to berieme v kontexte firmy s tržbami desiatok miliónov. Samozrejme, že mám pred tým rešpekt, ale týmto si môžeme reálne zmeniť životy.
Čo bolo štartérom, že ste nad tým vôbec začali premýšľať?
Podľa môjho názoru boli piatky vždy mega neefektívne dni.
Historka z futbalu
Nebojíte sa, že sa zo štvrtka stane nový piatok?
Výborná otázka. Nebojím sa, ale pokojne sa to môže stať. Niektoré veci treba podľa mňa spraviť či vyskúšať, aj keď to nemusí dopadnúť dobre. Skúsim vám to trochu netradične ilustrovať jednou historkou z futbalu spred mesiaca. Hrali sme v Devínskej Novej Vsi.
Počas zápasu bol konflikt na tribúne, nejakým ľuďom vadila dúhová vlajka. Kaser do očí, polícia, žiadne päste, ale napätia dosť. Po zápase som vyšiel zo šatne a povedal som hráčom, že poďme na kofolu do bufetu.
Povedali, že radšej nie, sú tam vraj nejakí divní ľudia. Ja na to hovorím, že žijeme v slobodnej krajine, svieti slnko, nebudeme sa báť ísť do bufetu. Išiel som tam nakoniec sám a hneď pri bare do mňa začali vyrývať. Zobral som si objednávku a chlapci po mne kričali, že prídu za nami a rozkopú nás.
Nový CEO otvoril tému stiahnutia Pixelu zo Slovenska. Foto: Robo Homola
Tak som sa otočil a povedal im: Načo je toto dobré, možno nevyznávame rovnaké hodnoty, ale načo si toto robíme. Keď som sa otočil s kávami a kofolami, tak sa za mnou dvaja rozbehli, chytili za ruksak a dostal som ranu zozadu do temena. Celý som sa oblial, padol som na stôl a pozhadzoval z neho poháre.
Hlava úplne zvláštne fungovala, pretože som dostal bombu, ale aj tak som stále v rukách zvieral viac-menej prázdne poháre s kofolami a kávami. Naši chalani, Matúš, Ajko, Paľo, Vilo, Tomáš, to videli a pribehli mi na pomoc, čo ma zachránilo. Nezabili by ma, ale bez nich by som dostal ešte zopár. Nejako sa to potom upokojilo. Manželka sa ma doma večer pýtala, či mi to bolo treba.
Nie som žiaden veľký hrdina a dopadlo to celkom dobre, stratil som len málo, takže jej hovorím, že by som to urobil znova. Touto historkou sa ani nechválim, ani neľutujem. Hovoril by som ináč, keby mi vybili dva zuby a zlomili nos.
