Microsoft v januári oznámil najväčšiu akvizíciu vo svojej histórii. Za necelých 70 miliárd dolárov chce získať herný kolos Activision Blizzard, čo by bol vôbec najväčší technologický deal. Najskôr však potrebuje súhlas od celého radu krajín – a tie sa do povoľovania obrovskej transakcie nehrnú. Po ôsmich mesiacoch ju zatiaľ odklepla iba Saudská Arábia
Activision Blizzard pod krídlami Microsoftu by predstavoval zásadné prerozdelenie síl v hernom priemysle. Softwarový gigant by získal populárne herné série, ako je Call of Duty alebo Warcraft, čo vyvolalo obavy úradov z obmedzovania konkurencie.
Ak neprídu návrhy, vyšetrovanie bude pokračovať
Britský protimonopolný úrad Competition and Markets Authority (CMA) minulý týždeň dokončil prvú fázu preverovania dealu.
Úrad pripomenul, že Microsoft už má poprednú hernú konzolu (Xbox), cloudovú platformu (Azure) a operačný systém pre osobné počítače (Windows), čo mu dáva značnú konkurenčnú výhodu.
Americký softwarový gigant dostal päť dní na to, aby k výčitkám predložil konkrétne návrhy, inak úrad odštartuje druhú fázu vyšetrovania. Počas nej plánuje k zberu interných dokumentov plne využiť svoje zákonné právomoci.
Prezident Microsoftu Brad Smith v minulosti opakovane odmietol, že by sa hry od Activisionu mali stať exkluzívnym tovarom. Naďalej budú podľa neho dostupné aj na konkurenčných platformách.
Obavy má EÚ aj americké úrady
Na rovnaké riziká sa už začiatkom júla začali pýtať aj protimonopolní regulátory Európskej únie. Zástupcovia Európskej komisie sa podľa servera Politico stretávajú s rivalmi Microsoftu a preberajú ich obavy z obrovskej akvizície.
Microsoft bude musieť presvedčiť skeptikov aj na druhej strane oceánu, kde americkú Federálnu obchodnú komisiu (FTC) zaujímajú taktiež pomery v oboch firmách. Jej predsedníčka Lina Khan v polovici júna potvrdila, že komisia skúma dopad akvizície na pracovníkov.
Žaloba spojená s obťažovaním a zneužívaním
Na Activisione sa v ostatných rokoch negatívne podpísali interné problémy so sexuálnym obťažovaním a zneužívaním pozície nadriadených. Vlani kvôli tomu čelili štátnej žalobe a skupina demokratických senátorov preto žiadala FTC, aby dôkladne preskúmala, ako navrhovaná dohoda ovplyvní zamestnancov a firemnú kultúru spoločnosti Activision.
Prevzatie by z Microsoftu urobilo tretiu najväčšiu hernú spoločnosť (podľa tržieb) po čínskom Tencente a japonskom Sony. Podľa pôvodných plánov malo byť prevzatie hotové do júna budúceho roka.
Medzi akcionármi je aj Buffettova Berkshire Hathaway
Dnes však zdarnému dotiahnutiu akvizície neverí ani Wall Street. Microsoft ponúka za jednu akciu Activisionu 95 dolárov, ale ich súčasný kurz sa drží pod 80 dolármi za kus. Investori tak zrejme kalkulujú s tým, že firma tlak regulátorov neustojí.
Pokiaľ však prevzatie klapne, tak si akcionári Activisionu značne polepšia. Najväčším z nich je Berkshire Hathaway Warrena Buffetta, ktorý vo firme drží necelých deväť percent. Buffett nakúpil prvých 15 miliónov akcií už koncom minulého roka, keď bola ich cena výrazne nižšia.
Niekdajšie boje o Windows
Microsoft si zatiaľ najtvrdšie boje s regulátormi užil pred 20 rokmi, keď mu federálny súd pre zneužívanie dominancie operačného systému Windows na vytlačenie konkurencie nariadil rozdelenie spoločnosti. Tento verdikt sa firme podarilo na odvolacom súde zvrátiť, ale penalizácii neunikla.
V ostatných rokoch sa však regulačné úrady v technologickom sektore zmerali skôr na Amazon, Google či Facebook. Zástupcovia Microsoftu neprestávajú dúfať, že svoj deal dotiahnu. Firma sa v prípade neúspešného uzavretia akvizície zaviazala zaplatiť poplatok tri miliardy dolárov.
Najväčšie akvizície
V rámci technologického sektora ide o najväčšiu transakciu v histórii – tesne prekonáva akvizíciu spoločnosti EMC, ktorá sa venuje ukladaniu a správe dát. Tu kúpil v roku 2015 výrobca počítačov Dell za zhruba 67 miliárd dolárov.
Mimo technológií je najväčšou fúziou zlúčenie amerických chemických spoločností Dow Chemical a DuPont za 130 miliárd dolárov z roku 2017 a prevzatie druhého najväčšieho pivovaru sveta SABMiller jeho väčším konkurentom Anheuser-Busch InBev v roku 2016 za 104 miliárd dolárov.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Marek Tomanka.