Štvrtý deň vojny na Ukrajine, posledná februárová nedeľa, priniesol hneď niekoľko udalostí, ktoré sú v pravom zmysle slova bezprecedentné. Tu je súhrn.
Svojím popoludňajším vyhlásením napísal dejiny zahraničnej politiky ruský prezident Vladimir Putin. Príkaz, aby boli ruské jadrové zbrane uvedené do stavu „špeciálnej“ pohotovosti, je krok, ktorý prinútil niektoré médiá pripomenúť incident z roku 1962, takzvanú kubánsku krízu.
V dlhodobo najvážnejšom incidente medzi jadrovými superveľmocami stáli proti sebe jadrové zbrane Sovietskeho zväzu rozmiestnené na Kube a blokáda zo strany amerického námorníctva, ktoré zasa podporoval jadrový arzenál USA.
Postupná eskalácia
V prípade Putinovho vyhlásenia však nejde o eskaláciu momentálnu, ale dlhodobú. Nukleárny arzenál spomenul ruský prezident už vo štvrtok, keď nariadil začiatok invázie na Ukrajinu.
Už dávnejšie, 9. decembra 2021, sa neodmietol takémuto prirovnaniu vyhnúť ani ruský zástupca ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. Na novinársku otázku, či sa súčasná situácia môže vyvinúť na niečo podobné situácii z roku 1962, odpovedal: „Viete, skutočne by k tomu mohlo prísť,“ informovala agentúra Interfax, ktorú citoval Reuters.
„Ak veci budú pokračovať tak, ako sa dejú, je celkom možné, že logika udalostí je taká, že sa zrazu zobudíme a zistíme, že sme v nejakej podobnej situácii,“ dodal.
Na Putinovo nedeľné vyhlásenie reagoval Biely dom slovami hovorkyne Jen Psakiovej o tom, že Rusko „vyrába hrozby, ktoré neexistujú, aby zdôvodnilo ďalšiu agresiu“.
Nemecko zvýši výdaje na obranu
Nemecká vláda v nedeľu doobeda oznámila, že skokovo navýši armádny rozpočet. Do nemeckej armády má v tomto roku natiecť približne 100 miliárd eur.
Krajina, ktorá do armády dlhodobo investovala výrazne menej ako 2 percentá hrubého domáceho produktu, stanovené ako záväzok členov NATO, sa chce k dvojpercentnému cieľu zaviazať v ústave.
„Za pár dní dokázal Vladimir Putin to, o čo sa spojenci v NATO snažili roky,“ komentuje BBC.
Súčasne oznámilo Nemecko, že Ukrajine dodá zbrane, čo bolo pre nemeckú zahraničnú politiku nepredstaviteľné počas takmer 77 rokov, ktoré uplynuli od prehry hitlerovskej Tretej ríše v druhej svetovej vojne.
Zbrane pošle Ukrajine aj Švédsko. Premiérka Magdalena Andersson konštatovala, že ide o prvú zásielku zbraní z tejto dlhodobo neutrálnej krajiny od roku 1939, keď Sovietsky zväz spustil inváziu do Fínska.
EÚ zatvorí nebo
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po sobotňajšom vyhlásení, že Európska únia vylúči časť ruských bánk zo systému Swift, čo je takisto historický krok, oznámila v nedeľu, že EÚ po prvý raz vo svojej histórii bude „financovať nákup a dodávku zbraní a iného vybavenia pre krajinu, na ktorú zaútočili“.
Potvrdila tiež, že krajiny Európskej únie zatvoria pre ruské lietadlá svoj vzdušný priestor. „Navrhujeme zákaz pre všetky lietadlá, ktoré sú vlastnené Ruskom, registrované v Rusku alebo ktoré Rusko ovláda,“ vyhlásila.
Avizovala aj ďalšie sprísnenie sankcií voči ruským oligarchom a ich aktívam v zahraničí, ako aj tvrdý postup proti ruským štátnym médiám, ktoré „už nebudú môcť šíriť ich lži, ktoré odôvodňujú Putinovu vojnu“.
Turecko zatvorí more
V nedeľu vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu, že Turecko vníma udalosti na Ukrajine už nie ako vojenskú akciu, ale ako vojnu. Nejde o slovíčkarenie, posun klasifikácie si vyžaduje medzinárodná zmluva z obdobia medzi svetovými vojnami.
„Transparentne aplikujeme ustanovenia zmluvy z Montreaux,” povedal šéf tureckej diplomacie. Zmluva umožňuje Turecku uzavrieť úžiny Bospor a Dardanely pre plavidlá štátov, ktoré sa nachádzajú vo vojne.
Utečenci aj bez azylu
Do Európy bezprecedentným tempom prúdia utečenci z Ukrajiny. Pesimistické odhady hovoria o 4 až 5 miliónoch ľudí zo 44 miliónov obyvateľov, ktorí by v prípade dlhodobej vojny mohli opustiť Ukrajinu.
Za prvé tri dni prišlo z Ukrajiny 368-tisíc ľudí, väčšina do Poľska. Pre porovnanie: po invázii Sovietskeho zväzu do Maďarska v roku 1956 opustilo krajinu približne 200-tisíc Maďarov.
Večer sa Európska únia dohodla, že utečenci sa budú môcť v jej hraniciach zdržať nie 90 dní, ale až tri roky bez toho, aby požiadali o azyl. Oznámila to nemecká ministerka vnútra.
Takýto právny rámec v EÚ existuje od čias vojny na Balkáne, ani v čase prívalu utečencov zo Sýrie ho však Únia nevyužila.
Čína istí Rusko
Ekonomicky najmocnejšia krajina v Ázii (s hrubým domácim produktom približne na úrovni desaťnásobku Ruska) počas štyroch dní vojny verejne nekritizovala kroky Ruska.
Vydrží tichá tolerancia zo strany ázijskej superveľmoci? New York Times si všimli, že verejná mienka v prostredí čínskeho (štátom kontrolovaného) internetu je proruská, britský Guardian zasa tvrdí, že Čína má voči ruskému postupu aj výhrady.
BP odchádza z Ruska
Po tridsiatich rokoch sa zo spolupráce s ruským Rosneftom sťahuje ropný gigant BP. V ére po rozpade Sovietskeho zväzu išlo o jednu z najväčších biznisových spoluprác Západu a Ruska.
„BP pôsobilo v Rusku viac ako 30 rokov spolu s našimi skvelými ruskými kolegami. Táto vojenská akcia však znamená fundamentálnu zmenu,“ povedal šéf rady BP Helge Lund. V ruskom gigante má BP takmer 20 percent akcií.
Takto vyzerá po nedeli globálna politická situácia, v ktorej by sa mali stretnúť vyjednávači Ukrajiny a Ruska k prvým rozhovorom na bielorusko-ukrajinskej hranici.
