Desiatky miliónov ľudí z Európy, Afriky aj Ázie čaká tento rok hlad. Môže za to nepriaznivá kombinácia niekoľkých faktorov, ktorú výrazne zhoršila agresia ruského prezidenta Vladimíra Putina na Ukrajine.
Konflikt dvoch krajín, ktoré dohromady produkujú takmer tretinu svetovej produkcie pšenice, prispel k nárastu ceny tejto obilniny na svetových trhoch o 21 percent počas 10 dní.
Keď sa pridá vplyv extrémneho počasia, ako je pretrvávajúce sucho v Severnej Amerike, vysoké náklady na pohonné hmoty, stúpajúce ceny hnojív a tiež potreba nakŕmiť rastúci počet utečencov vysídlených v dôsledku vojny, dá sa v tomto roku očakávať, že počet hladujúcich vzrastie.
Sme blízko katastrofy?
„Situácia už teraz začína hraničiť s katastrofou a bez zásadnej a okamžitej pomoci sa bude ešte zhoršovať,“ hovorí Eric Muñoz, hlavný poradca pre poľnohospodársku politiku charitatívnej organizácie Oxfam so sídlom v Nairobi.
„Ceny potravín sú vysoké, hlad prudko rastie a je potrebné, aby sa konečne začalo hovoriť o prehodnotení globálnych potravinových systémov,“ pripomína. Okamžité riešenia sa však hľadajú ťažko.
Americkí farmári bojujú so suchom, ktoré je podľa niektorých odborníkov najhoršie za posledných 1200 rokov. To má zároveň obrovský vplyv na objem úrody, ktorú nemajú ako nahradiť.
Najväčší svetový výrobca hnojív, spoločnosť Nutrien, plánuje navýšiť výrobu o 20 percent, ale ceny sú aj tak vysoké a mnoho svetových pestovateľov si ich jednoducho nebude môcť dovoliť.
Utečenci trpia hladom
Potom je tu tiež logistický problém – ako dostať potraviny do krízových oblastí k ľuďom, ktorí sú v niektorých prípadoch takí hladní, že už im ide o život.
Ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine bolo na svete 26 miliónov utečencov – najviac v histórii – odkázaných na sieť humanitárnych a vládnych organizácií, ktoré im potraviny dodávali. Ruský útok na Ukrajinu ich počet zvýši o ďalších 10 miliónov.
Svetový potravinový program v rámci OSN očakáva, že len pre rusko-ukrajinský konflikt jeho náklady narastú o 71 miliónov dolárov mesačne.
Organizácia uvádza, že už musela znížiť prídely v hladom postihnutom Jemene, kde viac ako 16 miliónov ľudí trpí nedostatkom potravín a v niektorých oblastiach panujú podmienky podobné hladomoru.
Podľa Svetového potravinového programu sú voči vyšším cenám potravín zraniteľné najmä oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky. Napríklad Libanon podľa údajov OSN dováža približne polovicu svojej pšenice z Ukrajiny. V Tunisku je to 42 percent a v Jemene 22 percent.
Vojna na Ukrajine nám ukazuje, že nedostatok potravín nie je záležitosťou krajín tretieho sveta, ale môže postihnúť kohokoľvek.. Foto: archív WFP
Pozastavený vývoz z Ukrajiny
Ceny potravín na celom svete sú už teraz rekordne vysoké a krajiny, ktoré musia hľadať náhradu za ukrajinskú pšenicu, zaplatia na iných trhoch ešte o dosť viac.
Rusko už obmedzilo vývoz pšenice a kukurice a ukrajinský minister poľnohospodárstva pred týždňom uviedol, že jarná úroda bude podľa všetkého až o polovicu nižšia, ako sa očakávalo pred inváziou. Ukrajina zatiaľ pozastavila vývoz mäsa, hospodárskych zvierat, soli, cukru, pohánky, ovsa, prosa a raže.
V roku 2010 prispeli prudko rastúce ceny chleba k politickým povstaniam Arabskej jari, ktoré zachvátilo asi tri desiatky krajín a vynútilo si zmenu režimov v Egypte a Líbyi. Protesty proti vysokým cenám potravín zohrali úlohu aj pri vzostupe popularity Islamského štátu.
Súčasný stav svetových zásob potravín vo všeobecnosti nie je taký zlý, ako bol v roku 2010 – kriticky nízke sú však svetové zásoby obilia. V Spojených štátoch či v Brazílii už farmári robia, čo môžu.
Ich odbor však si vyžaduje starostlivé plánovanie dlho pred sezónou a spoločnosti nakupujú potraviny mesiace, ak nie roky dopredu. Reakcia na vojnou zhoršenú situáciu preto nemôže byť taká pružná, ako by sa to žiadalo.
Problémy s hnojivami
Zmluvy s dodávateľmi navyše dávajú poľnohospodárom len veľmi malú voľnosť v tom, aké plodiny budú v nasledujúcich rokoch pestovať. A vysoké náklady na hnojivá brzdia poľnohospodárstvo celosvetovo. Ceny dusíkatých hnojív vzrástli štyrikrát, zatiaľ čo ceny fosfátov a potaše sa od roku 2020 vyšplhali na viac ako trojnásobok.
Spoločnosť Nutrien uviedla, že v južnej Kanade rozšíri ťažbu potaše, ktorý je základným zdrojom draslíka, aby tak pomohla kompenzovať výpadok sankcionovaného Ruska, ktoré je jeho veľkým vývozcom. Zástancovia priemyselného poľnohospodárstva tvrdia, že chemické hnojivá sú pre rozsiahlu úrodu, ktorá uživí rastúcu svetovú populáciu, nevyhnutné.
Nadmerné používanie hnojív je však tiež hlavnou príčinou znečistenia vodných tokov a mŕtvych zón (napríklad v Mexickom zálive) a tiež degradácie a erózie pôdy.
Svet sa musí zmeniť
Zástancovia udržateľného poľnohospodárstva tvrdia, že je najvyšší čas prejsť na odolnejšie systémy. „Svet sa nám týmto všetkým snaží povedať, aby sme sa zmenili,“ domnieva sa Sanjeev Krishnan, investičný riaditeľ rizikovej spoločnosti S2G, ktorá od roku 2014 investuje do potravinárstva a poľnohospodárstva.
Práve v čase, keď ceny hnojív začali prudko stúpať, oznámilo americké ministerstvo poľnohospodárstva založenie fondu v hodnote 250 miliónov dolárov. Fond bude investovať do alternatívnych prípravkov a hnojív vyrábaných v USA.
Do alternatív začína investovať aj brazílska vláda, ktorá doteraz dovážala veľké množstvo práve z Ruska.
Nové stratégie
Začiatkom marca oznámil väčšie investície do potravinárskej infraštruktúry aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„Pokiaľ ide o potraviny, na Európu a tiež Afriku bude mať súčasný výpadok Ukrajiny veľmi destabilizujúci vplyv,“ vyhlásil Macron 11. marca. „Budeme sa na to musieť pripraviť a prehodnotiť naše výrobné stratégie, aby sme uhájili našu potravinovú suverenitu a aby sme boli schopní definovať stratégiu týkajúcu sa Afriky,“ konštatoval.
Podľa Grahama Gordona z Katolíckej agentúry pre zahraničný rozvoj by mala mať potravinová bezpečnosť rovnakú prioritu ako tá energetická. „Dodávateľské reťazce už dva roky nefungujú,“ pripomína Gordon, podľa ktorého je potrebné prehodnotiť náš prístup k potravinám.
Autorkou tohto článku je Chloe Sorvino z Forbes US.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
