Japonský biofarmaceutický gigant Takeda hľadá v Bratislave tristo ľudí s najrôznejšími technickými kvalifikáciami. V inovačnom centre budú pomáhať s veľkou transformáciou celej globálnej firmy.
Centrum by sa malo otvoriť v apríli, v súčasnosti vytvára prvé tímy, ktoré začínajú pracovať vzdialene. V angličtine sa bude volať innovation capability center a jeho úlohou nemá byť nič, čo by sa podobalo na tradičné centrá zdieľaných služieb, aké na Slovensku pôsobia už dve desaťročia.
Tri stovky zamestnancov sa v bratislavskej Pradiarni stanú súčasťou odborných kapacít firmy pod vlastnou strechou. Vytvárať majú dátové a digitálne riešenia, vďaka ktorým sa urýchli systémová premena samotnej firmy ako celku.
Obnovená budova bratislavskej Pradiarne. FOTO: SITA
„V Bratislave budujeme centrum, ktoré nám umožní zaviesť vo firme nové technické kompetencie, vytvoriť a škálovať dáta a zaviesť digitálne riešenia do celého nášho podnikania,“ hovorí Takeda head of IT enterprise management and transformation Gerardo Di Leo.
„Nepôjde teda ani o centrum zdieľaných služieb, ani o bežné delivery centrum,“ zdôrazňuje.
Presný opak outsorcingu
Takéto centrá vždy vytvárajú úspory vďaka nadregionálnej optimalizácii či outsorcingu. „My postupujeme presne opačne. Prijímame talentovaných ľudí z Bratislavy a okolitých regiónov a integrujeme ich do našej existujúcej globálnej technologickej organizácie,“ približuje Di Leo.
Diverzifikovaný tím expertov, ktorých chce koncern do Bratislavy prilákať, sa má stať jedným z motorov prebiehajúcej dátovej a digitálnej transformácie. Na nej Takeda pracuje posledné dva roky.
Vráťme sa preto na začiatok, hoci nie začiatok všetkého, pretože to by sme v tejto japonskej firme s bohatou históriou museli ísť až do roku 1781.
Zakladateľ firmy Chobei Takeda I. FOTO: TAKEDA.COM
Dnešná éra firmy Takeda, aktuálne jedného z desiatich najväčších nadnárodných farmagigantov, sa datuje od januára 2019. Vtedy – v rámci obrovskej akvizície s cenovkou 62 miliárd dolárov – uzavrela Takeda akvizíciu veľkej, pôvodne britskej biofarmaceutickej firmy Shire.
Vznikla tak takmer dvakrát väčšia spoločnosť (v roku 2018 mala Shire vyše 23-tisíc zamestnancov, tržby v roku 2017 dosiahli asi 15 miliárd dolárov). Záber novej firmy sa sústredil na šesticu oblastí – gastroenterológiu, neurovedy, onkológiu, vakcíny, zriedkavé choroby a PDT (plasma-derived therapies, výroba liečiv, napríklad imunoglobulínov, z plazmy).
Takeda, gigant z rebríčka Forbes Global 2000
V júni 2021, po viac ako dvoch rokoch harmonizácie procesov, konsolidovania technológií a postupného začleňovania Shire do novej štruktúry, zamestnávala Takeda po celom svete 47-tisíc ľudí a prevádzkovala 31 výrobných podnikov.
Pobočky má aktuálne zriadené v 80 krajinách, globálne tržby dosiahli v roku 2020 hodnotu 29 miliárd dolárov, z toho približne polovicu z trhu v USA. V rebríčku Forbes Global 2 000 najväčších firiem sveta za rok 2021 (zostaveného na základe dát za rok 2020) je Takeda na 195. pozícii.
Pre Bratislavu je dôležité, že hneď po akvizícii Shire sa spoločnosť Takeda pustila do transformácie. Prvým krokom bol presun veľkej časti dátových kapacít do cloudu a vybudovanie digitálnej platformy na základe Amazon Web Services.
Cloud je rýchlejší
„Cloudové prostredie podporuje agilitu a inovácie vo firme, je ich predpokladom,“ vysvetľuje Di Leo. Oproti tradičným „rack and stack“ postupom (alokovanie technológií v prostredí dátového centra) je cloud, ako je známe, výrazne flexibilnejší.
Novú infraštruktúru, potrebnú pre prácu na novom produkte, dokáže v tomto prostredí firma vytvárať v rádoch dní.
FOTO: Miro Nôta/Forbes Slovensko
„Táto zmena, transformácia samotných firemných technológií, však ešte neznamená, že vo firme robíte dosť na to, aby ste mohli povedať, že už prebieha skutočná transformácia,“ upozorňuje Di Leo.
V skutočnosti sú technológie len začiatok. Cieľom celej transformácie totiž nemá byť v prípade Takeda nič menšieho, ako vybudovať plne digitálnu kultúru, nový prístup k technológiám a zamestnancom, odlišný organizačný model, a napokon aj iné pracovné postupy.
Čo je to (naozaj) digitalizácia
Vďaka týmto systémovým zmenám má niekdajšia tradičná farmafirma prejsť na fungovanie spôsobom, ktorý je typickejší pre takzvaných digital natives. Teda pre firmy, ktoré sa v digitálnej ére zrodili, respektíve ju samy tvoria a definujú.
Pre manažérov, ktorí takýto proces vedú v tradičnej firme, to znamená, že musia postupne do organizácie práce a firemnej kultúry vnášať koncepty ako je spomenutá „agilita“ a tiež „data-centrický“ či produkto-centrický“ prístup.
Čitateľovi to môže znieť ako nejaké slogany z príručky, pre firmu samotnú je však zásadný rozdiel, akým spôsobom sa práca plánuje, financuje, organizuje, manažuje a vyhodnocuje.
V podobe „waterfall projektov“ sa práca kaskádovito rozdelí na jednotlivé po sebe nasledujúce fázy, pripomínajúce vodopád, prípadne nadväzujúce výrobné linky. „Ak začnete v rámci organizácie, ktorá tradične robila najmä waterfall projekty, hovoriť novým jazykom, napríklad takzvanou agile metodológiou, ide o pomerne dramatickú zmenu,“ hovorí Di Leo.
Takáto tradičná firma je celkom iný organizmus ako tá, v ktorej prevláda agilná organizácia s jej zložkami a prístupmi typickými pre digitálnu éru, ako sú flow, lean, scrum, a popri nich dôraz na spoluprácu.
Niekedy agilná firma umožňuje aj zámernú paralelnú prácu viacerých tímov s odlišným zložením a prístupom na jednotlivých iteráciách vyvíjaných digitálnych produktov.
Tento prístup k dátam a digitálu je smer, ktorým sa vydala aj Takeda. Riadiť takúto vnútrofiremnú transformáciu, možno až revolúciu, znamená najprv v celej firme zásadne dvihnúť povedomie o tom, aká je sila dát a digitálneho prístupu a čo pre firmu dokážu urobiť.
A čo je (naozaj) digitálna firma
„Keďže sme firma, ktorá je založená na hodnotách, poháňa nás výskum a vývoj. Máme preto príležitosti na využitie dát a digitálu v každej línii biznisu,“ hovorí Di Leo.
„Môžeme napríklad hovoriť o obrovských možnostiach, ako uplatniť dátový prístup a vytvárať digitálne produkty pre našich pacientov či darcov. A to ani nespomíname možnosti, ktoré dáta ponúkajú pre zvyšovanie efektivity samotnej prevádzky firmy.“
V rámci transformácie musia manažéri pretvoriť tradičné časti firmy, ktoré sa v priebehu rokov špecializovali, napríklad rôzne informatické „silá“ tak, aby sa do štruktúr novej firmy dokázali zapájať odlišným spôsobom.
Napokon, skutočný prerod firmy si vyžiada, aby sa do jej vnútra vrátili procesy, ktoré sa v tradičnom modeli zvyčajne outsorcujú. „Potrebujete dovnútra firmy priniesť späť viaceré kompetencie a kvalifikácie.“
„Neoutsourcujte si“ kuchyňu
„Náš generálny riaditeľ filozofiu dát a digitálu vysvetlil takto – ak chcete vybudovať michelinskú reštauráciu, nebudete predsa outsourcovať kuchyňu,“ hovorí Di Leo.
„Ak by sme analógiu aplikovali na firmu, znamená to, že musí vytvárať digitálne produkty s novými tímami a súčasne poskytovať ľuďom možnosti, ako sa v rámci organizácie presúvať na nové úlohy,“ vysvetľuje.
Jedným z prvých produktov centra budú virtuálni asistenti („AI companions“) pre všetkých zamestnancov Takeda. Úlohou takého sprievodcu by malo byť, ako sa v zdravotníckom časopise Stat nedávno vyjadril Christophe Weber, CEO a prezident Takeda, „oslobodiť našich zamestnancov, aby mohli vytvárať vyššiu hodnotu.“
Generálny riaditeľ Takeda Pharmaceuticals Christophe Weber. FOTO: Takeda.com
AI spoločník
V praxi budú AI companions najmä zjednodušovať a automatizovať ľudskú prácu vďaka riešeniu úloh, ktoré majú asistentovi zadávať jednotliví zamestnanci. Teda prácu, ktorá bude v istom zmysle podobná digitálnym asistentom, známym zo spotrebiteľských produktov.
„Tak, ako žiadame Siri či Alexu o pomoc s pripomienkami, úlohami alebo informáciami v našich osobných životoch,“ povedal Gabriele Ricci, chief data and technology officer Takeda, „naši AI companions pomôžu zamestnancom vykonávať takéto úlohy v práci. Vďaka tomu sa budú môcť zamerať na činnosti, ktoré sú dôležitejšie a v konečnom dôsledku prinesú benefit pre pacientov.“
Nové produkty, ktoré vzniknú aj v Bratislave, sa Takeda chystá vo veľkom meradle zaviesť naprieč globálnou organizáciou. Očakáva, že asistenti by mali byť postupne nasadzovaní v priebehu roka 2022.
Od tradičného centra zdieľaných služieb sa má práca v capability centre Takeda líšiť celým svojím zameraním: v tom prvom vykonáva špecialista prácu na svojom „tickete“, z Bratislavy robí pre firmu napríklad backendové činnosti.
V druhom prípade, naopak, sleduje tím celý proces, pre ktorý vyvíja inováciu – napríklad manažment darcov plazmy v centrách Takeda po celom svete – a pripravuje preň digitálne produkty.
Môže ísť o riešenia otázok, ako nájsť darcu, ako organizovať jeho pobyt v plazma centre, ako mu pripraviť posteľ, jednoducho ako naplánovať a manažovať celý proces darovania až po okamih, keď darca odíde z centra.
Firma úplne nanovo
Keď už začne firma pristupovať k práci na základe takýchto princípov a s takýmito pracovnými nástrojmi, je už naplno na ceste k „end to end digitalizácii“. Dala sa totiž do zmeny kultúry, governance, financovania, organizačného modelu, nanovo prerozdelila aj zodpovednosť.
„Takýto proces sa dotkne veľkého počtu štruktúr vo firme, až toto je skutočná transformácia,“ uzatvára Di Leo.
Investíciu, spojenú s príchodom do Bratislavy, kde má Takeda zatiaľ komerčné zastúpenie, firma komentovať nechce. Rádovo by počiatočné náklady na spustenie špecializovaného centra s tromi stovkami kvalifikovaných ľudí mohli dosahovať úroveň desiatok miliónov dolárov.
Ďalšie investície môžu v Bratislave pribúdať aj v nasledujúcich fázach expanzie. Perspektívne je možné, že by v Bratislave vznikol aj klaster s väčším počtom zamestnancov.
Zľava Gerardo di Leo a Maroš Čuchta. FOTO: Miro Nôta/Forbes Slovensko
Bratislava mení svet?
„Bratislava má skúsenosť s veľkým počtom centier zdieľaných služieb, toto je však odlišný, skutočne unikátny projekt. Budujeme inovačné centrum, ktoré bude pomáhať s dátovou a digitálnou transformáciou veľkej globálnej biofarmaceutickej firmy. Stať sa súčasťou niečoho takého zo Slovenska, to je šanca, akú často nedostanete,“ hovorí Maroš Čuchta, head of ICC.
Takeda bude do Bratislavy lákať expertov s celým spektrom kvalifikácií, keďže tu potrebuje vybudovať vlastné technické a funkčné know-how. „Budujeme tímy, ktoré voláme squads, tak, aby boli produktovo orientované,“ vysvetľuje Čuchta.
Nepôjde teda iba o tradičné štruktúry, známe z oblasti IT delivery. „Nebudeme mať projektovú organizáciu, v rámci ktorej sa po skončení projektu tímy zvyčajne rozpúšťajú. Pripravujeme tímy, ktoré budú dlhodobo dedikované produktu alebo línii produktov. Hľadáme preto kombináciu technického a funkčného know-how.“
Globálna centrála Takeda v Tokiu. FOTO: Takeda.com
Nápady zo všetkých smerov
Spoločnosť hľadá ľudí s technickými kvalifikáciami, technologických architektov, developerov, cloudových špecialistov, špecialistov na frontendový aj backendový development, ako aj full stack development. Potrebuje aj špecialistov na enterprise architektúru a tiež OCM (organizational change management).
Bratislavu si Takeda vybrala najmä vďaka dostupnosti technicky kvalifikovaných ľudí a blízkosti Viedne, kde má významné zastúpenie. Spolupracovať sa firma chystá aj so školami, do partnerstiev chce vstupovať aj s firmami v regióne.
„Veríme v otvorený inovačný model,“ hovorí Di Leo. „Nápady vždy prichádzajú z najrôznejších smerov.“
FOTO: Takeda.com
