V najnovšom vydaní newslettra Well-being espresso o tom, ako (a kde) nachádzať vnútorný pokoj neprerušený vonkajším svetom.
Pred mesiacom sme sa zbalili, naložili bicykle a psa a rozhodli sa stráviť ďalšie leto na dedine. Iba tak. Bez plánov. Pracujeme čiastočne na diaľku, chodíme na prechádzky so psami, kúpať sa na neďaleké jazero či do kopcov. Nič extra a predsa také fajn.
Našou základňou je Vernár, maličká obec na pomedzí Nízkych Tatier a Slovenského raja, odkiaľ pochádza môj muž. Je to miesto, kde sa učím spomaliť. Byť prítomná a vystupovať z tunela vlastných myšlienok. Priestor, v ktorom hľadám kľúč od krásy ukotvenej v prírode.
Čas, ktorý plynie pomalšie
Francúzsky filozof Frederic Gros hovoril, že pre tých, ktorí chcú spomaliť, neexistuje nič lepšie ako chôdza. Keď sa pohybujeme rýchlo, prestávame vnímať svet okolo seba a možno niekam dorazíme skôr, ale aj čas plynie rýchlejšie.
S rýchlosťou presunu, života a práce sa podľa neho zrýchľuje aj čas a zároveň sa znižuje naše vnímanie priestoru. Ak sa však pohybujeme pomaly, čas sa predlžuje. Plynie pomalšie. Chôdza v lese tak môže byť akýmsi únikom zo sveta výkonu, v ktorom žijeme.
O lesnom kúpeli sme písali aj v bookazíne Nevyhorení, ktorý si môžete objednať tu.
Hovoríme o tom aj v jednom z našich podcastov Nevyhorení so psychológom Martinom Milerom. „Cez chôdzu sa vieme upokojiť, sprítomniť sa a dokážeme regulovať prežívanie času. Jej rytmus nás upokojuje a počas nej dokonca i lepšie premýšľame,“ hovorí.
Ak sa ma teda niekto opýta, ako nachádzať svoj vnútorný pokoj, odpoviem: Choďte na prechádzku, ideálne sami a ideálne do lesa.
Príroda navôkol
Výskum na univerzitách v Utahu a Kansase, ktorý hodnotil vplyv niekoľkodňového pobytu v prírode na schopnosť kreatívne myslieť, ukázal „reálne merateľnú kognitívnu výhodu, ktorú môžeme dosiahnuť, ak trávime čas uprostred prírody“. Podľa vedcov to posilňuje našu schopnosť riešiť problémy a zvyšuje tiež našu kreativitu až o päťdesiat percent.
Foto: Unsplash
V Česku vznikol aj projekt Terapie v lese inšpirovaný japonským šinrin-joku. Foto: archív Terapie v lese
Potvrdzujú to aj ďalšie výskumy. Pobyt v prírode nám tiež pomáha znižovať hladinu stresového hormónu kortizolu, zlepšuje našu pozornosť a pamäť, pôsobí pozitívne na krvný tlak a tiež obnovuje našu pozornosť vyčerpanú rýchlym tempom aj neustálym pozeraním do obrazoviek. Nemusíme pritom robiť nič špeciálne, stačí nám len jednoducho „byť“ a vnímať prírodu naokolo.
Tento liek prírody využívajú aj Japonci – volá sa šinrin-joku a viac sme o ňom písali v našom bookazíne Nevyhorení alebo napríklad v tomto článku. Šinrin v japončine znamená hlboký les a joku zas kúpeľ, v nadnesenom význame teda ide o kúpanie v lesnej atmosfére. Prijímanie lesa všetkými zmyslami.
Ako na to?
Inšpirovať sa môžete napríklad knihou Šinrin’joku: Umenie a veda lesného kúpeľa. Tu je niekoľko tipov, ktoré ponúka:
1. Začnite spomaľovaním. Musíte si dopriať trochu času – určitú chvíľu to trvá, kým sa vaše myšlienky rozplynú a začujú prírodné ticho. Nájdite si miesto a posaďte sa.
2. Zamerajte sa na svoj dych. Keď sa objavia nechcené myšlienky, sústreďte sa na dýchanie zhlboka. Keď vydychujete, nechajte všetky rozptýlenia odplávať.
3. Počúvajte zvuky zo všetkých strán. Po chvíli sa hluk vo vašej hlave utíši a vy začnete vnímať zvuky prírody. Uvedomte si, čo môžete počuť. Klepot zobáka na dreve? Dva tóny vtáčieho volania? Vnímajte, čo ešte počujete.
4. Zavrite oči, pomôže vám to počúvať intenzívnejšie. Zostaňte v pokoji a ticho, a keď budete venovať pozornosť zvukom prírody, vaše uši sa otvoria. Jediné, čo musíte robiť, je byť ticho a počúvať.
Článok vyšiel aj ako newsletter Forbesu o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy. Na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
