Komiksový film Flash, televízny seriál Tajná invázia alebo Citadela. Tie všetky mali rozpočet, z ktorého by slovenská kinematografia vyžila desaťročie. A napriek tomu nevyzerali dobre a divákom sa nepáčili. Prečo? Prečítajte si vysvetlenie priamo od hollywoodskeho producenta.
Úpadok „blockbusterov“
Keď mala pred niekoľkými rokmi premiéru nová marvelovka, všade sa o nej rozprávalo. Ale keď sa nedávno skončil seriál Tajná invázia, bolo podozrivo ticho.
Spoločnosti Disney bude trvať dlho, kým sa spamätá z jeho tragického hodnotenia, najmä vzhľadom na veľký rozpočet, ktorý presiahol 200 miliónov dolárov.
Skoro toľko stáli filmy Barbie a Oppenheimer dokopy (bez marketingu).
No nenechajte sa oklamať rozpočtom tohto seriálu. Tajná invázia vyzerá, akoby stála zlomok tejto sumy.
„Bombový útok v prvej epizóde sa odohráva v Moskve, ale v skutočnosti ho natáčali za nákupným centrom v Halifaxe v Spojenom kráľovstve. Presne tak aj vyzerá,“ posmieval sa nedávno na adresu seriálu denník The Telegraph.
Prekvapenie v kinách
Kiná na tom nie sú oveľa lepšie. V prvých desiatich minútach filmu akčného filmu Flash v hlavnej úlohe s Ezrom Millerom, ktorý zarobil 220 miliónov dolárov, vás zarazí, že postavy a predmety sa správajú ako keby boli nehmotné. Voľne poskakujú vzduchom, ako sa im zachce.
Vrcholom je televíznych seriál Citadela, v ktorom superšpióni ukradnú kmeň eboly z iránskych hôr. Nasleduje prestrelka na lyžiach, ktorá s nepodarenými výbuchmi vyzerá ako z pätnásť rokov starej počítačovej hry.
A cena seriálu? Neuveriteľných 50 miliónov dolárov za epizódu, spolu 300 miliónov.
Takéto čísla udivujú aj ľudí z branže. „Považujem to za neuveriteľné. Nechápem, ako to mohlo stáť 50 miliónov dolárov,“ povedal pre Forbes producent Kevan Van Thompson, ktorý má na konte napríklad aj kritikmi oceňovaný film Králiček Jojo z roku 2019.
Ako je možné, že súčasné filmy a televízne seriály stoja toľko peňazí, a pritom vyzerajú tak odfláknuto a lacne, akoby na nich nepracoval nikto s citom pre estetiku?
Hlavné kamene úrazu
„Postprodukčné štúdiá, ktoré zabezpečujú špeciálne efekty, majú veľky nával práce. Je ťažké sa dostať ku kvalitným ľuďom,“ tvrdí Van Thompson.
Stovky spoločností na celom svete vyrábajú digitálne triky a sú na nich postavené veľké filmy a tak to podľa neho zostane.
Mnohé filmy sa už nenatáčajú v skutočných destináciách, ale len v štúdiu. Pritom pozadie už dnes ani nedorábajú v postprodukcii, iba ho premietajú na obrovské plátno.
Takáto možnosť je už k dispozícii aj v Prahe. Využívajú to napríklad v seriáloch Foundation a Mandalorian.
Čo predražuje natáčanie
„Preferujem skutočné lokácie, ale niektoré veci na nich natočiť neviete. Deje sa aj to, že niektorí režiséri a herci nechcú (na plátnach) filmovať,“ hovorí Van Thompson.
„Nebudem menovať, ale pamätám si, že sme mali v Prahe točiť naozaj skvelý scenár. Režiséri by boli radi prišli, natáčanie by bolo oveľa lacnejšie ako v Amerike, ale hlavný herec povedal, že to musí natočiť v New Yorku. Stálo ich to o 10 miliónov dolárov viac,“ ilustruje, ako sa môže rozpočet predražiť kvôli jedinému rozhodnutiu.
Cena spomínaného seriálu Citadela stúpla po neuspokojivých skúšobných projekciách, kvôli režisérom, ktorí sa rozhodli pretočiť celé epizódy.
Šialené? Ani nie, takéto rozhodnutia sú bežné. Filmové štúdiá často nevedia, čo vlastne natáčajú, až kým neuvidia prvý hrubý strih. Zároveň posielajú filmové projekty do výroby ešte pred dokončením scenárov.
Bez vízie nie je možné dať jasné zadanie ani tvorcom vizuálnych efektov, ktorí musia na poslednú chvíľu plniť zbytočné úlohy. Preťažení grafici potom nezriedka dokončujú efekty aj po filmovej premiére.
Konštantný nátlak
„Keď odovzdáte výsledok, štúdiá povedia: Je to skvelé, ale potrebujeme viac akcie. A pamätáte si, ako sme povedali, že tú jednu scénu odstránime? Možno ste mali pravdu, vráťme ju späť,“ hovorí Van Thompson.
Dodáva, že to je zároveň konkurenčný boj, kde „všetko musí byť lepšie a väčšie ako predtým“, pretože to diváci očakávajú.
„Kedysi stačilo v akčnom filme uštedriť oponentom pár úderov, teraz musí byť akcia takmer neustále. Pozrite sa na štvrtého Johna Wicka. Takto to bude pokračovať. Ľudia chcú stále viac. Akonáhle by toho bolo ‚menej‘, nezarobíte,“ pokračuje producent.
Filmy sú veľký biznis, štúdiá a nezávislé spoločnosti chcú hlavne zarábať peniaze. „Umenie? Na to zabudnite,“ povedal Van Thompson, s ktorým sme sa vo Forbese rozprávali ešte predtým, ako sa herci pridali k hollywoodskemu štrajku.
Boj o najväčšie hviezdy sa prejavuje aj na rozpočtoch. „Ich agenti sú veľmi chamtiví, pretože skutočne veľkých hviezd je málo. Určite ich je menej ako pred 20 rokmi,“ myslí si producent.
Podľa neho známe mená pomaly starnú a z generácie do 30 rokov je len málo tých, ktorí by mohli film utiahnuť. Tvrdí, že veľké peniaze v súčasnosti získava napríklad Timothée Chalamet, známy napríklad z filmu Malé ženy či sci-fi kultovky Duna, ktorého nazýva „zlatým chlapcom“.
Nedostatočné rozpočty
O tom, že najväčšie hviezdy a režiséri stoja majetok, svedčí aj rozpočet vlaňajšieho filmu The Gray Man, najdrahšieho filmu Netflixu, v ktorom hviezdia Ryan Gosling a Ana de Armas. Nakrúcal sa v Českej republike a stál 200 miliónov dolárov. Sám Netflix minul „len“ 34 miliónov dolárov.
Zvyšok musela pokryť postprodukcia. Predovšetkým 20-miliónové honoráre hlavných hviezd, ale aj producentov či režisérov bratov Russoovcov.
Predpokladá sa, že digitálne efekty v súčasnosti tvoria približne tretinu rozpočtu akéhokoľvek filmu. Pre porovnanie, na vývoj scenára zvyčajne „stačí“ menej ako päť percent z neho.
Rozpočty v poslednom čase narástli aj kvôli meškaniu filmov. Napríklad prvá časť blockbusteru Mission: Impossible: Odplata bola kvôli koronavírusu preložená toľkokrát, že to štúdio Paramount pripravilo o 290 miliónov dolárov.
Desiate pokračovanie akčného filmu Rýchlo a zbesilo stálo odkladanie kvôli pandémii celkovo až 340 miliónov dolárov a nový Indiana Jones bol len o 40 miliónov lacnejší.
No treba poznamenať, že obrovské rozpočty nie sú v Hollywoode žiadnou novinkou. Spomeňme si na štvrtý film Piráti z Karibiku s absurdným rozpočtom 410 miliónov dolárov.
„Nedávno sme tu natáčali film Ballerina. Niektoré náklady sa od nášho predchádzajúceho projektu Vrana zvýšili štvornásobne,“ spomína producent Van Thompson a dodáva, že nesmieme zabúdať na infláciu, ktorá sa tiež podpisuje pod závratné rozpočty filmových štúdií.
Budúcnosť Hollywoodu
Podľa neho budú rozpočty veľké aj naďalej. „Myslím, že jedna z veľkých streamovacích platforiem raz padne, a vtedy sa situácia zmení,“ verí.
Dovtedy sa podľa neho budú posúvať hranice toho, kam až by mali rozpočty zájsť, napriek tomu, že všetky veľké spoločnosti sú zadlžené.
V Česku sa kvôli štrajku v Hollywoode prestali natáčať veľké americké projekty a na tento rok sa už neposkytujú ani vládne stimuly, čo pre filmový priemysel nie je dobrá správa.
Kevan Van Thompson tvrdí, že nakrúcať filmy nie je jednoduché, napriek tomu si zachováva pozitívne nastavenie mysle.
„Kinematografia tu ešte niekoľko rokov bude. Počas covidu sme zistili, že nechceme zostať doma. Vidieť film na veľkom plátne je pre mnohých ľudí dôležité. Teraz sa musíme zamerať na to, aby sme ich tvorili čo najoriginálnejšie,“ dodáva.
Autorom tohto článku je Jan Škoda z Forbes Česko.