Slovensko bolo v minulosti obuvníckou veľmocou. Po sérii konkurzov a krachov však bojujú o prežitie aj posledné veľké firmy na výrobu obuvi v krajine.
Rekapitulácia zatvárania fabrík v slovenskom obuvníctve len za uplynulý rok je hrozivá. V lete zatvorila svoj závod v Martine dánska firma Ecco. Spoločnosť pôsobila na Slovensku takmer tri desaťročia. Závod v Turci postavila na zelenej lúke ešte v roku 1998 a postupne v ňom vytvorila vyše sedemsto pracovných miest.
V sérii pokračovala spoločnosť Honeywell, ktorá v Partizánskom od roku 1997 vyrábala obuv či špeciálne rukavice pre ozbrojené sily. Postupne v meste vytvorila viac ako päťsto pracovných miest. Aj táto globálna značka pôsobila na Slovensku takmer tri desaťročia, kým sa nerozhodla presunúť výrobu do Tuniska za lacnejšou pracovnou silou. V septembri minulého roka prepustila posledných zhruba 130 zamestnancov a závod zavrela.
Jednu zo svojich štyroch prevádzok na Slovensku vlani zatvorila aj obuvnícka spoločnosť Lowa Production. Dcérska firma z rodiny talianskeho holdingu Tecnica Group ešte v roku 2024 dávala prácu 1 545 ľuďom v Bošanoch, Nitrianskom Pravne, Klenovci a Handlovej. Vlani firma závod v Handlovej zavrela.
Cieľom firmy bolo ušetriť náklady a zefektívniť výrobu pre nepriaznivú situáciu a znížený dopyt na zahraničných trhoch. Počet zamestnancov Lowy medziročne klesol o viac ako dvesto ľudí. Aj táto firma pôsobí na Slovensku už najmenej dve dekády.
Ten môže dlhy veriteľov uspokojiť z rozpredaja budov a strojov v priemyselnom parku, ktorý vybudoval ešte koncern Baťa pred osemdesiatimi rokmi, prípadne sa pokúsi viesť firmu ďalej, čo je veľmi nepravdepodobné.
YT Ecco Slovakia
Slovenské obuvníctvo je v bode zlomu a viaceré regióny postupne prichádzajú o tradičný priemysel, ktorý im roky dával život. A aj posledným veľkým fabrikám už zjavne dochádza dych. Dôkazom sú hospodárske výsledky veľkoobuvníkov za uplynulý rok, ktoré postupne s účtovnými závierkami pribúdajú do verejných registrov.
Veľkí hráči v strate
Jednotkou na slovenskom trhu výroby obuvi je naďalej bošiansky výrobca Lowa Production z talianskej skupiny Tecnica. Výrobca turistickej obuvi vlani dosiahol tržby 121,5 milióna eur. Medziročne ide o prepad o jeden milión eur, čo je pri tomto objeme zanedbateľné. Výkričník však vyvoláva prevádzková strata 3,3 milióna eur. Ide už o tretí rok po sebe, čo firma skončila v červených číslach.
Firma preslávená topánkami, ktoré nosil aj prezident Barack Obama, to však nevzdáva. Stratu odôvodňuje investíciami do zlepšenia efektivity výroby a nákladmi na úsporné opatrenia, ktoré sú potrebné na udržanie konkurencieschopnosti firmy.
Finstat
„Približne 1,5 milióna eur z tejto sumy (z prevádzkovej straty, pozn. red.) sa týkalo nákladov spojených so zatvorením výrobného závodu v Handlovej, predovšetkým odstupného,“ vysvetľuje generálny riaditeľ firmy Richard Cezar vo výročnej správe za minulý rok. Spolu s ďalšími opatreniami a investíciami, napríklad do fotovoltiky, to však podľa neho vytvára predpoklady na návrat k lepšej finančnej výkonnosti v nadchádzajúcom období.
Lowa Production v Bošanoch šije trekové topánky. Foto: Miro Nôta
Gabor hovorí o stabilite
Čoraz náročnejšie podmienky pre podnikanie na Slovensku – zvyšujúcu sa cenu práce, nové a vyššie dane či rastúce náklady na energie – cíti aj Gabor v Bánovciach nad Bebravou. Firma je tržbami dvojkou medzi obuvníkmi na Slovensku, na hornom Ponitrí dáva prácu stovkám ľudí už viac ako dve dekády.
Nemecký výrobca obuvi predvlani dosiahol tržby 69 miliónov eur a vykázal stratu 580-tisíc eur. Aktuálne čísla spolu s účtovnou závierkou za rok 2025 zverejní až v lete, no vedenie už dnes tvrdí, že firma pokračuje v činnosti bez vážnejších zmien.
„V pláne na rok 2026 rátame s objemom výroby približne na úrovni rokov 2024 a 2025, teda 2,15 až 2,2 milióna párov obuvi a celkovým počtom zamestnancov okolo 950. S presunom výroby do inej krajiny ani so zmenou produktového portfólia v pláne na rok 2026 neuvažujeme,“ hovorí CEO spoločnosti Gabor Juraj Vodička.
Tomáš Nejedlý/Forbes
Ťažkosti na Liptove
Súčasťou sveta obuvníkov je aj veľký garbiarsky podnik SlovTan Contract Tannery v Liptovskom Mikuláši. Liptovská fabrika patrí od roku 1997 do nemeckej skupiny Schafstall a spracovanú kožu pôvodne dodávala najmä obuvníkom, postupne sa preorientovala aj na automobilky. Väčšinu produkcie exportuje – kľúčovými sú zákazníci z Nemecka, Rakúska, Belgicka či Talianska, ale aj Austrálie.
Firma vlani dosiahla druhý rok po sebe výraznú stratu – tri milióny eur v roku 2024 a 4,9 milióna eur v roku 2025 – a tiež medziročný prepad tržieb o štvrtinu zo 14,2 na 10,2 milióna eur v minulom roku. Dôvodom bola podľa topmanažérov recesia automobilového priemyslu, ktorá viedla k prepadu záujmu o produkciu spoločnosti.
Z dôvodu zlej finančnej situácie firma stopla viaceré investície vrátane spustenia geotermálneho vrtu, ktorým plánovala znížiť náklady na plyn. V decembri minulého roka spoločnosť dokonca nahlásila úradom hromadné prepúšťanie s cieľom znížiť osobné náklady.
SlovTan Contract Tannery v Liptovskom Mikuláši. Foto: FB SlovTan Contract Tannery
Do konca roka ho však nezrealizovala – kvôli zvýšeniu počtu objednávok. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR spresnilo, že hromadným prepúšťaním bolo ohrozených 54 zamestnancov. Firma vlani zamestnávala bezmála 240 pracovníkov.
Na otázky Forbesu, aká je situácia v podniku v prvom kvartáli tohto roka, vedenie liptovskej firmy nereagovalo. SlovTan Contract Tannery zatiaľ drží materská spoločnosť, ktorá firme poskytla pôžičku na preklenutie recesie v automobilovom priemysle.
Finstat
Stúpa cena práce
Dôvodom príchodu veľkých zahraničných výrobcov obuvi a kože na Slovensko bola okrem tradície, nakumulovaného know-how v odvetví či etablovaných remeselných škôl najmä lacná pracovná sila. Z pohľadu zamestnancov je to doposiaľ pravda – obuvníctvo patrí podľa analýzy Finstat medzi odvetvia s najnižšími mzdami na Slovensku.
Predvlani dosiahla hrubá mesačná mzda v obuvníctve v priemere 1 212 eur – viac dokázali zarobiť aj zamestnanci v pôdohospodárstve či gastre. Napriek tomu odvetvie dokázalo predvlani premeniť na zisk len necelého pol centa z každého eura tržieb.
Dôvodom je nedostatočná produktivita práce, teda pomalá automatizácia a modernizácia výroby, a tiež čoraz vyššie dane a odvody zo strany štátu. Vďaka nim zamestnávatelia platia za prácu šičiek či obuvníkov výrazne viac v porovnaní s tým, čo zamestnanci vidia na výplatných páskach či účtoch – zhruba dvojnásobok čistého platu.
Krajina tak stráca konkurenčnú výhodu a Slovensko sa presúva medzi krajiny, ktorých produkcia je príliš drahá a investori reagujú nezáujmom či odchodom.
Najväčší, no nevyrába
Podľa tržieb má najvyššie tržby v segmente výroby obuvi na Slovensku spoločnosť BDS Slovakia (141,5 milióna eur v roku 2024). Tá však zamestnáva len jediného zamestnanca – ide teda o re-selling (prepredaj) dovezeného tovaru, a nie o výrobu na Slovensku. Firma patrí do skupiny BDS Sport Group, za ktorou je jeden z piatich najväčších predajcov športového tovaru v Európe – Sport Vision. Za skupinou stoja srbskí podnikatelia – bratia Borislav a Dragan Stanojlovičovci. Na Slovensku firma predáva športový tovar cez siete Sport Vision a A3.
