V letnom seriáli vám Forbes predstavuje svetové metropoly a zaujímavé miesta očami ľudí, ktorí ich dôverne poznajú. Čo navštíviť, kde sa najesť alebo zabaviť v slovinských Júlskych Alpách? Poradí vám hotelierka Gabriela Binderová.
Gabriela, absolventka VŠVU v Bratislave a multimediálna umelkyňa, sa v horskej obci Dovje usadila pred deviatimi rokmi. Nachádza sa v severozápadnom Slovinsku pri hraniciach s Rakúskom a Talianskom, na vstupe do malebného Triglavského národného parku.
Spolu s partnerom Michalom Vachálkom dnes prevádzkujú štyri alpské a apartmánové domy v obciach Dovje a Mojstrana, ktoré zastrešujú ako AlpeAmbient Slovenia, či na Facebooku pod názvom Ako sa má chatárka v Dovje.
V texte, ktorý napísala pre Forbes.sk, vás prevedie krajinou, kde našla druhý domov:
Dedina olympionikov
Slovinsko precestujete autom od jednej hranice k druhej za dve až tri hodiny, no zažijete pritom toľko rôznorodosti, akoby ste prechádzali viacerými kontinentmi sveta. Osobne spoznávam túto krajinu už deviaty rok a stále sa jej neviem nabažiť. Stále je veľa čo objavovať.
Centrom našej oblasti je známe stredisko zimných športov Kranjska Gora, ktoré je od nás vzdialené len asi 15 kilometrov a cesta autom z Bratislavy k nám zaberie asi štyri a pol hodiny. Kranjsku Goru, myslím, dobre poznajú Slováci najmä vďaka lyžiarke Petre Vlhovej, ale toto miesto zažíva turistický boom aj v letnom období.
Obec Dovje je historicky staršia a mladšia Mojstrana, označovaná aj ako „olympijská dedina“, je zase vstupnou bránou do Triglavského národného parku. A prečo olympijská? Pochádza z nej až dvadsať športovcov, ktorí sa zúčastnili na olympijských hrách. Aj to svedčí o vzťahu Slovincov k športu, takže pokiaľ ste fanúšik aktívnej dovolenky, je práve táto oblasť pre vás ideálnou destináciou.
Najkrajší vodopád
Pokiaľ do tohto kraja zavítate prvýkrát, tak „povinná jazda“ je pozrieť si vodopád Peričnik v doline Vrata. Podľa mňa je najkrajším vodopádom v krajine, s výškou 52 metrov síce nie je najväčším, ale napríklad tu viete obísť padajúcu vodu z druhej strany popod skalný útes, ktorý je porastený papradím a machom.
Na prepravu do doliny – a nielen k nej – môžete v lete využiť bezplatný turistický autobus, s ktorým sa dostanete až na „Aljažev dom“, pod impozantnú severnú stenu Triglavu (2 864 m). Táto chata je aj jedným z možných východiskových miest, z ktorých sa dostanete až na vrchol najväčšej hory Slovinska.
Oj, Triglav môj…
S menom Jakob Aljaž sa v našej oblasti Júlskych Álp stretnete častejšie, než si myslíte. Pokiaľ začujete pieseň „Oj, Triglav, moj dom, kako si krasan…“, možno aj vám – ako zakaždým mne – naskočia zimomriavky.
Autorom skladby je Jakob Aljaž, niekdajší kňaz z Dovje a vášnivý turista, skladateľ a národovec. Dokonca táto jeho pieseň zaznela aj na nedávnom slávnostnom otvorení majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní v Planici v podaní kapely Laibach a jej hostí. V rámci cesty do Slovinska by ste ju jednoznačne mali mať na „playliste“ v aute.
Mimochodom, prvý raz zaznela v roku 1895 na vrchole Triglavu, na oficiálnom otvorení jeho dominanty, ktorou je „Aljažev stolp“. Pripomína raketu zo seriálovej Majky z Gurunu, no v skutočnosti slúži na vrchole hory ako Faradayova klietka. Vo svojom vnútri ochráni pred bleskami aj šesť osôb.
Výstup na Triglav je však radený medzi ťažšie horské výstupy, potrebujete náležitý výstroj a prilba je povinná. Treba si uvedomiť náročnosť strmých výstupových trás a najmä rýchlo pribúdajúce výškové metre sú ozaj iné, než môžete čakať napríklad v Tatrách.
Ale keď sa vyberiete vyššie do hôr, určite odporúčam prežiť noc na niektorej z početných vysokohorských chát. Hlavne uprostred letnej sezóny je však nutné spraviť si rezerváciu cez portál Pzs.si.
Ľahká turistika, kúpanie aj piknik
Ak vám kondícia nedovolí výstup na Triglav, tak napríklad k jeho menšiemu bračekovi môžete dôjsť po príjemnom lesnom chodníku z Mojstrany na vrchol pohoria Grančišče.
Doliny Krma alebo Vrata sú zase ideálne pre rodinnú a nenáročnú turistiku. Len pozor, aktuálne je Krma uzavretá po škodách spôsobených búrkou na lesnom poraste.
Príjemnou zastávkou na oddych či miestom na piknik v doline Vrata môže byť malé lesné jazierko s názvom Kreda, ktoré vzniklo po ťažbe kriedy, ako napovedá aj jeho názov. Väčšie rovnomenné jazero, kde si môžete zaplávať v objatí hôr, sa nachádza v doline Radovna.
Tunajšie vysokohorské planiny sú obľúbené miesta na turistiku aj fotografovanie. Napríklad planina Golica je priam obliehaná fotografmi na jar, keď ju pokryjú biele koberce divých narcisov a Slemenova Špica zase láka na jeseň zlatisto zafarbenými smrekovcami.
Planiny s panoramatickým výhľadom sa nachádzajú aj nad Dovje a Mojstranou v pohorí Karavanki. Tento hrebeň tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovinskom a Rakúskom.
Drevené rebriny
Často dostávam otázku, čo sú tie početné „drevené rebriny“ (v domácom jazyku „kozolce“) na lúkach. V minulosti slúžili na sušenie sena a ide o jedinečný kolorit krajiny, ktorý sa miestni snažia obnovovať aj vďaka podpore z eurofondov.
Potreba sena je spojená s tunajšou tradíciou pastierstva. A dodnes je tradíciou, že na letné obdobie sa vyháňajú kravy, ovce či kozy na vysokohorské planiny a až do výšok presahujúcich dvetisíc metrov nad morom.
Ako horský amfiteáter pôsobí planina Vošca, kde nájdete aj zrúcaninu starého pastierskeho obydlia. Cesta k nemu vedie zo Sredneho vrchu, kde môžete zaparkovať a cez usadlosť farmy Jurežova kmetija.
Minúť nemôžete ani viaceré pastierske drevenice a v niektorých vám ponúknu jednoduché tradičné občerstvenie – pohánkové „žgance“ s čerstvým kyslým mliekom, hustým ako smotana. Pohánka tu tvorí základ mnohých tradičných pokrmov a nielen slaných, ale aj sladkých, ako sú „ajdove štruklji“. Ak nie ste fanúšikom pohánky, tak sa radšej vyhnite všetkému, čo má v názve „ajda“ – áno, je to slovinský výraz pre túto obilninu.
Tradičnou úpravou jedál sa inšpirovala aj drevenica Brunarica pri Ingotu, kde okrem „žgancov“ môžete ochutnať aj rôzne „enolončnice“, teda husté kotlíkové polievky varené na ohni pred vašimi očami. Výlet k nej vedie z dediny Gozd Martuljek od parkoviska pri hoteloch Triangel alebo Špik, cez kaňon s vodopádom Martuljški slap.
Všetky tieto výlety sú nenáročné a vedú po značených turistických chodníkoch, záleží iba od vašej kondície, ako dlho uvládzete chodiť.
Ak vás láka lezenie
Zaistené lezecké steny nájdete na Urbasovej a Bvaščevej skale a aj v Mojstrane v tiesňave Mlačca. Tam sa v zimnom období nachádza aj cvičná ľadová stena s nočným osvetlením.
V poslednej dobe sú turistami čoraz obľúbenejšie feraty. Priamo v Mojstrane sú dve na skale Grančišče a vo vedľajšej dedine Gozd Martuljek sa nachádzajú ďalšie dve Hvadnik a Jermen. Výstroj si môžete zapožičať aj v mojstranskom Planinskom múzeu.
Inak je to jedinečné múzeum, v ktorom okrem stálej výstavy o histórii slovinského alpinizmu a horskej záchrannej služby pravidelne pripravujú aj rôzne tematické výstavy.
Nazrieť do života horolezcov sa dá aj cez model výškového bivaku, do ktorého sa môžete zavrieť a pomocou 3D okuliarov uvidieť východ slnka tak, ako ho vidí horolezec. A majú tam aj simuláciu lavíny, ktorá sa valí cez bivak.
Kam si ísť zaplávať a kde raftovať
Predpokladám, že väčšina z vás už počula o zážitku z raftovania na jednej z najkrajších stredoeurópskych riek Soča. Menej známe je, že na kajaku či rafte sa môžete spustiť aj na riekach Sava Dolinka alebo Sava Bohinjka. V okolí Bledu funguje viacero spoločností, ktoré vám to radi zabezpečia.
Počas raftovania na tomto úseku pokladám za top zážitok kúpanie na sútoku oboch riek. Cítite tam, ako sa chladnejšia voda Bohinjky premiešava s teplejšou Dolinkou. Vhodné na kúpanie je tiež Bledské a Bohinjské jazero, ostatné jazerá ako Jasna pri Kranjskej Gore sú oveľa chladnejšie.
Nakoľko sa nachádzame na hranici troch krajín, prečo to nevyužiť? Okúpať sa môžete zájsť aj do Rakúska, cez horský prechod Korensko sedlo máte najbližšie tyrkysové Faaker See, na talianskej strane zase Lagho di Fusine či Lagho di Predil.
Vyskúšajte si zipline
Najskôr som si myslela, že tak toto ozaj nebude nič pre mňa… Opak je pravdou, dokonca som si túto jazdu zopakovala ešte niekoľkokrát a aj s deťmi. Zipline Dolinka nie je len obyčajné kovové lano, po ktorom sa zveziete dolu a hotovo. Je to niekoľko „ziplajnových“ trás ponad rieku v chránenom území.
Je to zážitok spojený aj s túrou či peknými výhľadmi na okolitú krajinu Bledu a na Bledský hrad. Ziplajnových trás je dokopy sedem a absolvujete ich spolu s dvomi inštruktormi.
Mimochodom, pokiaľ si zvolíte raftovanie na rieke Sava Dolinka, tak prechádzate práve týmto úsekom a nad hlavami vám v celkom slušnej výške lietajú odvážlivci na lane.
Pre fanúšikov cyklistiky
Mojstrana leží priamo na cyklotrase vedúcej z Jesenice až do talianskeho horského mestečka Tarvisio, kde sa napája na známu cyklotrasu Ciclovia Alpe Adria.
Povinnou občerstvovacou odbočkou na trase sú rôzne „okrepčevalnice“ či „kolesarske postojališča“. Na území Talianska potom rozhodne odbočte k jazeru Laghi di Fusine pod impozantnou horou Mangart.
Obľúbený je aj okruh z Mojstrany cez dolinu Radovna na Bled a nazad cez Kočnu.
Ak sa vám zunuje šport
Spomínané Laghi di Fusine je aj dejiskom čoraz populárnejšieho podujatia No Borders Music Festival, ktorý vám v letných mesiacoch prinesie spestrenie a hudobné prekvapenia, aké by ste pod masívom hôr nečakali. A hudobný festival organizujú aj na Blede.
Pre milovníkov histórie zase bude zaujímavé navštíviť hrad Kamen v obci Begunje alebo mestečko Škofja Loka, ktoré sú turistami menej obliehané než Bled či Kranjska Gora.
Kam sa vybrať po výlete
Odporúčam napríklad Aljažev hram (mimochodom, „h“ sa v slovinčine číta ako „ch“). Nejde však o chrám, ale o krčmu medzi dedinkami Dovje a Mojstrana. Najmä cez víkend tam mnohí domáci turisti končia svoj výlet pri pohári čapovaného piva Laško a od stolov neraz počuť hrdelný prípitok „ooooopa“, keď si naraz všetci štrngnú pohármi.
Z nealka ochutnajte nápoj Cockta, čo je obdoba našej kofoly, ale predsa len chutí inak. Vyskúšať by ste mali aj likér Smrekovec či ďalšie domáce bylinkové alebo čučoriedkové likéry. Zo sladkostí dávam do pozornosti „blejsku kremšnitu“, teda tunajší krémeš, alebo vrstvený koláč Prekmurska gibanica.
Pálenka Brinjevec, pokiaľ sa vám ju podarí zohnať z domáceho zdroja, vás zase prekvapí tým, aká vynikajúca dokáže byť borovička. A pravou „dobrodošlicou“ vás radi počastujeme aj my.
„Nasvidenie“ v Dovje a Mojstrane!