Podnikateľské prostredie by mohlo byť lepšie. Vždy je možné niečo zlepšiť, zjednodušiť a vytvárať podmienky, hovorí šéf tradičného cukrovaru.
Obec Trenčiansku Teplú vybudovali okolo dnešnej spoločnosti Považský cukor. Z historického hľadiska ide o starú firmu. Cukrovarníctvo na území dnešného Slovenska existuje už 200 rokov. V minulosti v krajine fungovalo 41 cukrovarov, v roku 1989 ich bolo ešte desať. Dnes sú dva – v Trenčianskej Teplej a v Seredi.
„Vyrábame viac cukru ako vtedajších desať,“ hovorí v rozhovore pre Forbes predseda Predstavenstva Považský cukor Michal Abelovič.
Rok 2023 bol pre spoločnosť Považský cukor mimoriadne úspešný – dosiahla rekordné zisky a tržby. Za rok 2024 hospodárske výsledky nie sú známe. Bol aj minulý rok taký úspešný?
Žiaľ, nebol, aj napriek tomu, že naše fiškálne obdobie je od marca do februára. O konkrétnych číslach nemôžeme hovoriť, keďže hospodársky výsledok ešte nie je schválený valným zhromaždením. Už teraz však vieme, že pôjdeme do červených čísiel.
Prečo?
Stalo sa niekoľko zásadných vecí. Ceny cukru v Európskej únii mimoriadne neočakávane poklesli, prišlo mimoriadne teplé a suché leto. Keď to veľmi zjednoduším – teploty nad 30 stupňov sa začali na začiatku júna a skončili sa začiatkom septembra.
Tie ovplyvnili úrodu cukrovej repy – hlavne jej cukornatosť. Malo to významný vplyv na jej spracovanie, čím sa veľmi zvýšili náklady na spracovanie cukrovej repy ako takej. Celé to spôsobilo, že sme vyrobili o pätinu menej cukru, ako sme plánovali.
V akej vysokej strate ste rok 2024 skončili?
Proces dokončovania nemáme hotový, preto to nebudem komentovať.
Budú to jednotky alebo desiatky miliónov eur?
Nebudem to komentovať, no bude to zásadná zmena v porovnaní s tým, čo sme mohli vidieť za rok 2023.
Aké iné regulačné opatrenia mali vplyv na váš hospodársky výsledok?
Na trhu s cukrom vznikla zbytočná panika. Očakávali sa vyššie zásoby, ktoré nakoniec neboli. Boli vysoké náklady, no k tomu chýbali výnosy. Cena plynu bola tiež vysoká. Súviselo to s tým, že ceny plynu sme hedgeovali aj na rok 2024, a medzičasom poklesli.
Čo ste urobili pre to, aby sa rok 2024 neopakoval?
Udalosti, ktoré sa stali, sú mimo našej kontroly. Verím, že cena cukru bude vyššia, ako je aktuálne. Náznaky už sú, keďže aktuálna cena cukru je pre celý cukrovarský priemysel neudržateľná. Cena musí ísť hore. Vplyv nemáme ani na ceny plynu a počasie. Od jeho vývoja závisí základná surovina na výrobu cukru – cukrová repa.
Vplyv klimatickej zmeny
Do akej miery klimatická zmena vplýva na vaše podnikanie?
Za ostatných päť rokov boli tri, ktoré mali extrémne teploty. Naopak, rok 2016 bol pre nás z hľadiska počasia optimálny. Jeden z najhorších vôbec z hľadiska parametrov počasia pre nás bol rok 2024. Ten mal vplyv na úrodu cukrovej repy a jej cukornatosť. Významne to ovplyvnilo výrobu, teda koľko bieleho cukru sa dá vyprodukovať z cukrovej repy z jedného hektára pestovateľskej plochy.
O koľko menej ste vyrobili bieleho cukru v roku 2024 v porovnaní s rokom 2016?
O jednu tretinu z jedného hektára. Kým v roku 2016 sme z jedného hektára vyrobili viac ako desať ton, v roku 2024 to bolo niečo viac ako sedem ton.
Možnosti sú obmedzené. I keď máme moderné zariadenia a modernú techniku, spôsob výroby cukru je ostatných 200 rokov rovnaký a de facto sa nedá meniť. Pred týmto obdobím bol cukrovarnícky priemysel z dnešného pohľadu startup. Rozbehol sa z vtedajšieho územia centrálnej a severnej Európy, ako napríklad Nemecko, Česko, Poľsko, Slovensko i Francúzsko či Dánsko.
Aké zmeny vidíte?
Klímu a pre zníženú povolenú ochranu aj rôzne nové patogény. Zlepšenie sa dá dosiahnuť odolnými odrodami cukrovej repy, poprípade zvýšenou ochranou plodín. Prejde však ešte veľa rokov, kým budú uvedené na trh. Musíme sa pripraviť, že rok 2024 sa môže opakovať.
Je to veľmi pravdepodobné?
Nemáme iné rýchle riešenie. Snažíme sa pestovanie cukrovej repy posúvať viac na sever – máme obstojné plochy na Turci. Snažíme sa repu pestovať aj na severnom Považí, a uvažujeme aj o Liptove. Hoci je Slovensko geograficky malá krajina, klimatické rozdiely medzi Podunajskou nížinou a Liptovskou kotlinou sú značné. Na sever Slovenska však nevieme presunúť desaťtisíc hektárov pestovania cukrovej repy, keďže je tam málo vhodných plôch.
Ste z hľadiska pestovania cukrovej repy sebestační?
Pestovanie cukrovej repy prebieha na základe obchodného vzťahu s pestovateľmi cukrovej repy. Spravidla je to jednoročný obchodný vzťah. Aktuálne máme asi deväťtisíc hektárov a prvý raz sme zakontrahovali pestovateľov aj na Morave. Niektorí tradiční pestovatelia cukrovej repy znížili pestovateľské plochy.
Prečo?
Rok 2024 bol problematický pre nás i pre pestovateľov cukrovej repy, keďže rentabilita pestovania sa znížila.
FOTO: FORBES/ROBO HOMOLA
Michal Abelovič, predseda Predstavenstva Považský cukor, v rozhovore pre Forbes. Foto: Robo Homola
Cukrovarníctvo na Slovensku funguje 200 rokov
Cukrovú repu teda primárne beriete zo Slovenska?
Áno. Až tento rok sme prvý raz zakontrahovali aj pestovateľov v Českej republike.
Nedovážate ju zo zahraničia?
Zásadnou vecou je, aby sme celý reťazec mali na Slovensku. Je to jediná plodina na Slovensku, v ktorej sme sebestační.
Prečo je dôležité, aby celý reťazec bol v krajine?
Cukrová repa – buľva – je tvorená zo štyroch pätín z vody. Jej prevoz na vzdialenosť viac ako 150 kilometrov je ekonomicky nerentabilný, keďže sa vlastne vozí voda do cukrovaru. Cukrová repa sa preto spracúva vždy lokálne. Náš najvzdialenejší pestovateľ je v Jure nad Hronom neďaleko Levíc.
Ako sa zabezpečuje nákup cukrovej repy?
Cukrovarníctvo na území súčasného Slovenska má zhruba 200-ročnú tradíciu. Je to funkčný systém. Rovnako dlhú tradíciu má aj pestovanie cukrovej repy. K tomu prispela aj veda a výskum. Na to, aby sme mali dostatok cukrovej repy, musíme ju s pestovateľmi zakontrahovať (vopred – pozn. red.). Dohadujeme rovnaké podmienky so všetkými.
Na výrobu kilového vrecka cukru potrebujete koľko cukrovej repy?
Ak zoberieme kilové vrecko cukru, potrebujeme zhruba sedem kíl cukrovej repy.
Koľko vás stojí cukrová repa?
Ceny nebudem komentovať.
Aké množstvo cukru dokážete vyrobiť z cukrovej repy?
Fabrika dokáže vyrobiť 110-tisíc ton cukru. To je jej maximálna kapacita. Keď si zoberieme optimálny rok 2016, vtedy sme mali približne deväťtisíc hektárov. Vlani sme mali 11-tisíc hektárov a dokázali sme vyrobiť 80-tisíc ton cukru.
Aký podiel smeruje na slovenský trh?
Naša úloha nie je len v spracovaní lokálnej cukrovej repy a výrobe cukru. Máme aj obchodnú funkciu pre juhovýchodnú Európu. Väčšinu nášho obratu tvorí predaj cukru, ktorý pochádza z našich sesterských fabrík. Väčšina cukru vyrobeného u nás ostáva na Slovensku. Vozíme aj do Rakúska, Česka, Slovinska a severného Rumunska.
Je teda slovenský trh najdôležitejší?
Určite áno. Vždy je domáci trh najdôležitejší. Trh delíme na dve oblasti. Jedna časť je priemyselné spracovanie – výroba cukroviniek, nápojov, sladkostí a pod. Druhý segment sú obchody – obchodné reťazce.
Aby sme boli, ak nie na každom pulte, aspoň na väčšine pultov v obchodných reťazcoch na Slovensku.
Spolupráca s obchodnými reťazcami
Aký podiel vami vyrobeného cukru smeruje do obchodných reťazcov?
Asi desatina vyrobeného cukru ide do reťazcov, zvyšok smeruje na spracovanie. Neznamená to však, že trh je takto štruktúrovaný. V obchodných reťazcoch je veľká konkurencia a tohto sa nezúčastňujeme. Radšej cukor predávame na priemyselné spracovanie.
Prečo sa nezúčastňujete konkurencie?
Nedokážeme konkurovať cenám, ktoré sa tu objavujú.
Ste drahí?
To, čo sa v obchodoch objavuje, je neúmerne lacné.
Odkiaľ ten cukor pochádza?
Z Poľska a Českej republiky.
Čím to je, že cukor zo susedných krajín je neúmerne lacný v porovnaní s cukrom z Trenčianskej Teplej?
Nemáme na to priame vysvetlenie. Výrobné náklady sú všade podobné. Možno majú takú obchodnú politiku a zbavujú sa prebytkového cukru do okolitých krajín.
To, že nechodíte do obchodných reťazcov, je vaše vedomé rozhodnutie?
Nemôžem povedať, že v obchodných reťazcoch nie sme. Sme tam. Náš podiel je však neprimeraný našim očakávaniam.
Čo očakávate?
Aby sme boli, ak nie na každom pulte, aspoň na väčšine pultov v obchodných reťazcoch na Slovensku.
Ako prebiehajú rokovania s obchodnými reťazcami?
To nebudem komentovať.
Má cukor aj iné priemyselné využitie?
Cukor sa dá rozdeliť na dva základné segmenty. Prvý je potravinárstvo. V rámci tohto môžete mať cukrovinky, nápoje či zmrzlinu. Cukor sa pridáva aj do krmiva pre domácich miláčikov. Veľký segment je aj farmaceutický priemysel. Používa sa aj pri výrobe lepidiel. Veľký trend sa očakáva z výroby biodegradovateľných materiálov, tento trh je však teraz ešte veľmi malý.
Vy dodávate cukor do všetkých týchto segmentov?
Nedodávame do farmaceutického priemyslu alebo na výrobu lepidiel. My dodávame do celého potravinárskeho priemyslu.
Máte záujem o vstup aj do nepotravinárskeho priemyslu?
Závisí od toho, aké to bude cenovo zaujímavé.
FOTO: FORBES/ROBO HOMOLA
Michal Abelovič, predseda Predstavenstva Považský cukor, v rozhovore pre Forbes. Foto: Robo Homola
Podnikateľské prostredie na Slovensku
Ako sa vám podniká na Slovensku?
Podnikateľské prostredie by mohlo byť lepšie. Vždy je možné niečo zlepšiť, zjednodušiť a vytvárať podmienky. Ak sa darí podnikateľskému prostrediu, zamestnanci majú aj slušné príjmy a slušné živobytie. Keď sa nedarí, nemá kto hrubý domáci produkt vytvárať.
Sme sezónny zamestnávateľ. Tento segment by mohol byť lepšie upravený. Aj elektrická energia je jedna z najdrahších z okolitých štátov. Je tu aj otázka zvyšovania minimálnej mzdy. Súhlasím, že je to sociálna otázka pre štát, no otázka tiež je, či je to únosné pre podnikateľov. My máme nepretržitú prevádzku a veľkým zaťažením sú aj príplatky za nočnú a víkendovú prácu. Napriek všetkému naše podnikanie primárne závisí od cukrovej repy. Tú ovplyvňuje počasie a klíma, ktoré sa tu viditeľne menia.
Máte aj zamestnancov zo zahraničia?
Týmto smerom sme nešli, no náklady na pracovnú silu nie sú najpodstatnejšie. Cenu tvoria aj náklady na cukrovú repu a energie.
Ktoré z konsolidačných opatrení sa vás najviac dotýka?
Bolo by ich mnoho – daň z príjmu právnických osôb by mohla byť nižšia a transakčná daň by nemusela byť vôbec.
Čo s vami robí vyššia daň z pridanej hodnoty?
Ak by bol cukor zaradený do košíka základných potravín, bolo by to lepšie.
Prečo by mal cukor byť zaradený do kategórie základných potravín? Celosvetový trend je obmedzovať spotrebu cukru rôznymi špeciálnymi daňami.
Máme zavedenú daň zo sladených nápojov. Sú isté indikácie, že spotreba sladených nápojov sa znížila o pätinu. Vo Veľkej Británii si však dali urobiť štúdiu a výsledok je, že príjem do štátneho rozpočtu sa zvýšil, znížila sa spotreba sladených nápojov, no zdravie obyvateľstva sa nezlepšilo. Prvé dva efekty to malo, no tretí sa nedostavil.
Čo si myslíte o zdaňovaní sladených nápojov?
Keď bol cieľ štátny rozpočet navýšiť výnosmi z dane, efekt sa zrejme dostaví. Zdravie obyvateľstva sa zrejme nezlepší.
Už cítite vplyv dane z cukru na vašom podnikaní?
Na Slovensku nemáme veľa nápojarských zákazníkov. Vplyv nie je dramatický. Keď sa to zoberie z celého kontextu, spotreba cukru je znížená.
Dá sa očakávať, že zákazníci budú od vás odoberať menej cukru?
Áno, bude to mať takýto efekt.
Už to cítite?
Indikácie sú nepriame. Nikdy nemáte exkluzívneho zákazníka na dodanie cukru. Nápojárske spoločnosti indikujú nižšiu spotrebu cukru.
Boli by sme najradšej, ak by sme fabriku zväčšili – na zhruba 150- až 200-tisíc ton cukru, čo je priemerná veľkosť fabriky v Európe.
Aktuálna situácia v továrni
Koľko ton suroviny prejde cez fabriku?
Zhruba 600-tisíc ton. Fabrika sa pomerne opotrebuje, po každej kampani treba vykonať údržbu a pripraviť sa na ďalší rok.
Plánuje materská spoločnosť – Nordzucker – investície na Slovensku?
My by sme boli najradšej, ak by sme fabriku zväčšili – na zhruba 150- až 200-tisíc ton cukru, čo je priemerná veľkosť fabriky v Európe. Na jej zväčšenie však nemáme dostatok cukrovej repy.
Neplánuje sa teda v najbližších rokoch nejaká väčšia investícia?
Nie, neplánuje. U nás, no i Európe, je stav taký, že fabriky sa nezväčšujú. Situácia s počasím je komplikovaná. Sme v strede Európy, no na juhu Európy bola situácia horšia. Na severe je situácia s počasím lepšia, no aj tam už je teplejšie.
Aký je priemer veľkosti cukrovarských fabrík v Európe?
Okolo 200-tisíc ton cukru.
Kde sa dnes nachádza Považský cukor a cukrovarníctvo na Slovensku zo širšej perspektívy?
Historicky na území súčasného Slovenska bolo 41 cukrovarov. Nie všetky naraz fungovali, ale boli tu. Aktuálne sú dva cukrovary – jeden v Trenčianskej Teplej a druhý v Seredi.
Prechádza cukrovarníctvo krízou?
Nedá sa to takto povedať. Je to prirodzená konsolidácia výroby. V roku 1989 fungovalo na Slovensku ešte desať cukrovarov, ale teraz vyrábame viac cukru ako vtedajších desať.
Klimatická zmena je najväčšia výzva a riziko, s ktorým nedokážeme bojovať.
Hrozí teda zánik cukrovarníctva v tejto časti Európy?
Bude veľmi ťažké udržať z dlhodobého hľadiska výrobu cukru na juh od nás. Neviem, či to bude o desať alebo dvadsať rokov. Klimatická zmena má vplyv hlavne na to, že cukrová repa sa v minulosti pestovala v Grécku, Rumunsku, Bulharsku. Bulharsko už nepestuje cukrovú repu, v Taliansku sa cukrová repa pestuje len na severe. V Grécku vôbec nie, v Rumunsku je len jedna fabrika.
Tlak je obrovský. Dnes nevieme povedať, či sa klimatická zmena vôbec zastaví. Do hry však môžu vstúpiť aj iné faktory – napríklad zastavenie prúdenia Golfského prúdu, čo by zasa spôsobilo zmrznutie celej severnej časti Európy. Sú to scenáre, nad ktorými treba uvažovať v horizonte roka 2100.
Čo treba robiť inak?
Zásadné bude, či dokážu šľachtitelia cukrovej repy vyšľachtiť odrody, ktoré by boli odolné proti teplu, suchu a rôznym patogénom. Pracujú na tom, no rýchle hmatateľné riešenie sa nejaví.
Ako sa snažíte byť z pohľadu výroby cukru udržateľní?
Skupina Nordzucker, ktorej sme členom, má jasný plán na redukciu emisií CO2 a znižovanie spotreby energií ako takých. Zaviazali sme sa znížiť emisie do roku 2030 o 55 percent oproti referenčnému roku 2019.
A fabrika?
My sme súčasťou skupiny. Robíme preto opatrenia na to, aby sme boli v súlade so všetkými opatreniami skupiny.
Bude teda Považský cukor energeticky neutrálna fabrika?
Celý priemysel musí znížiť emisie na nulu do roku 2050. Pokiaľ ide o cukrovarníctvo, jednou cestou je plynofikácia. My to berieme ako samozrejmosť, keďže sme od roku 1997 plynofikovaní. V minulosti sa našli fabriky, ktoré fungovali na uhlie alebo ťažký olej. Druhou možnosťou je využitie rezkov z cukrovej repy na výrobu bioplynu.
FOTO: FORBES/ROBO HOMOLA
Michal Abelovič, predseda Predstavenstva Považský cukor, v rozhovore pre Forbes
Situácia na pracovnom trhu
Ako vnímate záujem mladých ľudí o potravinársky sektor?
Súčasní mladí ľudia – všeobecne – majú iný pohľad na zamestnanie. Obec Trenčianska Teplá sa budovala okolo cukrovaru. Bol to hlavný zdroj príjmu pre väčšinu obyvateľstva, pracovali tu celé generácie ľudí. To sa v poslednom období stráca. Význam zamestnávateľa klesol, keďže na Považí sú aj iné fabriky. Máme spoluprácu s rôznymi strednými školami v okolí. Snažíme sa ich presvedčiť, že ide o zaujímavú prácu. Myslím, že sa nám to celkom darí.
Koľko ľudí momentálne zamestnávate?
Okolo 190 ľudí. Cez kampaň máme 50 ľudí navyše, teda spolu okolo 240 zamestnancov.
Riešite aj vy nedostatok zamestnancov?
Snažíme sa robiť programy. Aktuálne je počet ľudí stabilizovaný. Celkom sa nám darí nájsť zamestnancov, keďže celý priemysel je v stagnácii. Automotive v okolí aktuálne zamestnancov nenaberá.
Okrem klímy, aké iné faktory ovplyvňujú ceny cukru?
Klimatická zmena nevplýva na ceny cukru. Tá vplýva na to, či bude dostatok suroviny pre cukrovary v južných častiach Európy. Tam sa vyrába desatina cukru. Cukor je komodita. Aj tu platia všetky princípy komoditného trhu. Dopyt po cukre je relatívne stabilný s miernym poklesom – pol percenta ročne. Všetko závisí od výroby a daného roku – teda od ponuky a dopytu.
Cukor je neoddeliteľnou súčasťou potravinového reťazca. Je to aj napriek tomu, že mnohí výživoví poradcovia či influenceri robia negatívnu reklamu cukru.
Kam chcete posunúť fabriku?
Najväčší boj bude s klimatickou zmenou. Pestovateľský región budeme rozširovať na sever. Aj keď to nie je (dostatočné) riešenie, pretože, ako som hovoril, na severe nie je dostatok plochy. Musíme riešiť aj situáciu okolo dekarbonizácie.