Zatiaľ čo v USA či Japonsku je podiel domácností s klimatizáciou vyšší ako 90 percent, v Európe sme podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) na úrovni okolo 23 percent.
I keď tento rozdiel odráža klimatické, historické a stavebné zvyklosti, Európa a Slovensko sa tomuto trendu budú postupne približovať, zhodli sa odborníci oslovení TASR. „Je veľmi pravdepodobné, že potreba zabezpečiť tepelný komfort v interiéroch bude v najbližších rokoch jednou z kľúčových tém v oblasti bývania.
Klimatické zmeny prinášajú častejšie, dlhšie a intenzívnejšie obdobia horúčav, pričom moderné budovy sú často navrhované s dôrazom na minimalizáciu tepelných strát v zime, nie vždy však na ochranu pred prehrievaním v lete,“ uviedol prezident Slovenského zväzu pre chladiacu a klimatizačnú techniku Vladimír Orovnický.
2 min
2 min
Koniec rodinného riadenia? Do roku 2035 ho chce zachovať len 12 percent firiem
2 min
2 min
Výsledky Redditu prekonali očakávania. Akcie však padli takmer o štvrtinu
2 min
2 min
Samsung varuje pred ďalším zdražovaním elektroniky. Nedostatok pamäťových čipov sa prehĺbi
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne v júli vzrástla na 2,9 percenta, uviedol v odhade Eurostat
3 min
3 min
Najprv OpenAI, teraz Anthropic. Zo simulovaných testov AI sa stávajú reálne kybernetické útoky
2 min
2 min
Apple zvýšil štvrťročný zisk o 27 percent, akcie však oslabili
2 min
2 min
Strnad kúpil podiel v Pirelli, je v ňom tretí najväčší
2 min
2 min
Maďarsko odstaví elektráreň Paks, premiér vyzval na obmedzenie spotreby elektriny
2 min
2 min
Globálny nedostatok čipov pretrvá až do roku 2028, predpovedá Samsung
2 min
2 min
Automobilová skupina Stellantis sa v druhom kvartáli vrátila k zisku
3 min
3 min
Fond J&T spravil prvú investíciu, vstúpil do portfólia private equity Sandberg Capital
2 min
2 min
Do Poľska podľa Ukrajiny dopadla ruská raketa, ku kráteru v poli mieri poľský premiér Tusk
3 min
3 min
Ďalšia automobilka so zlými číslami: BMW zarobila viac z lízingu a financovania ako z predaja
2 min
2 min
Plus 5,5 miliardy: Shellu sa počas vojnového rastu cien ropy a plynu zdvojnásobil čistý zisk
2 min
2 min
Zisk rakúskej Erste, majiteľa Slovenskej sporiteľne, v prvom polroku stúpol o 18,6 percenta
Chladenie sa podľa Orovnického postupne stáva prirodzenou súčasťou technického vybavenia budov podobne, ako sa v minulosti stalo štandardom vykurovanie. Miera jeho rozšírenia bude závisieť od typu budovy, jej energetickej hospodárnosti, orientácie, tienenia a lokálnych klimatických podmienok. V mnohých prípadoch však bude aktívne chladenie nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie zdravého a komfortného vnútorného prostredia.
Podobne vidí budúcnosť klimatizácií aj riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová. Dopyt po chladení bude podľa nej nepochybne rásť, keďže leto na Slovensku už v súčasnosti bežne prináša teploty okolo 35 až 40 stupňov Celzia a globálna potreba chladenia sa má do roku 2050 zhruba strojnásobiť. „Aktívne chladenie sa teda v čoraz väčšom počte domácností stane bežnou súčasťou bývania,“ uviedla Šimkovicová.
Európa však v tomto porovnaní nezaostáva iba za Japonskom a USA, ale aj za krajinami juhovýchodnej Ázie či Čínou. Podľa IEA sa v minulom roku v Číne blížil podiel domácností s klimatizáciou k 80 percent a juhovýchodná Ázia ich má 29 percent.
Na Slovensku sa predaje klimatizácií v posledných rokoch výrazne zvýšili. Zatiaľ čo do roku 2012 to bolo menej ako 20-tisíc kusov ročne, v roku 2019 už počet atakoval 50-tisíc kusov a vlani to bolo približne 75-tisíc kusov klimatizácií. Spolu je nainštalovaných odhadom cez 600-tisíc kusov.
To so sebou prináša aj rast spotreby elektrickej energie. S rastúcou popularitou klimatizácií stúpa aj spotreba elektriny, najmä počas letných mesiacov, keď sa klimatizácie najviac využívajú. To môže viesť k zvýšenému zaťaženiu energetickej infraštruktúry, no aká je realita, je pomerne ťažké odhadnúť. Dáta zvyčajne nie sú k dispozícii.
Tradične malo Slovensko vyššie energetické nároky počas zimného obdobia vzhľadom na potrebu vykurovania. S rastúcou potrebou chladenia sa však sezónne energetické nároky začínajú vyrovnávať. Do úvahy pritom treba podľa Orovnického brať aj rozširujúcu sa sieť fotovoltických elektrární, s ktorými je chladenie veľmi komplementárne – výroba a spotreba sa môžu diať na jednom mieste.
Šimkovicová zdôraznila, že klimatizácia by nemala byť prvým ani jediným riešením. Najprv podľa nej treba znížiť tepelnú záťaž budovy, a to kvalitnou izoláciou, vonkajším tienením a správnym vetraním. Až potom má zmysel dopĺňať aktívne chladenie, a to čo najefektívnejšie.
Dôležité je vonkajšie tienenie. Vonkajšie žalúzie, rolety, okenice či markízy zachytia slnko skôr, než sa teplo dostane do interiéru. Vnútorné tienenie je oveľa menej účinné. Zároveň je potrebné vetrať v správnom čase a intenzívne. „Vetrajte skoro ráno a neskoro večer či v noci, keď je vonku chladnejšie. Cez deň okná zatvorte, aby ste horúci vzduch nepustili dnu,“ spresnila Šimkovicová. Obmedziť je podľa nej potrebné aj vnútorné zdroje tepla. „Počas horúčav menej varte, pečte a žehlite a vypnite zbytočné spotrebiče aj osvetlenie,“ dodala.
