Väčšinou boli v zlom stave, napriek tomu za ne zaplatili milióny korún a ďalšie nemalé čiastky ešte vydajú na ich rekonštrukciu a obnovu. A súkromných majiteľov historických pamiatok v Česku dokonca pribúda. Len Asociácia majiteľov hradov a zámkov (AMHZ) ich združuje takmer 80.
Na to, že ceny českých hradov a zámkov v poslednom období klesajú a na trhu ich pribúda, upozornil už koncom minulého roka aj český magazín Forbes. Aká túžba poháňa ľudí k tomu, aby vlastnili historické sídla?
„Je to naše kultúrne dedičstvo. Všetci k tomu máme kladný vzťah,“ vysvetľuje Michal Farník, prezident AMHZ.
Sám pred piatimi rokmi kúpil Zámok Neustupov v rovnomennom mestečku na Benešovsku. Po rekonštrukcii ho teraz otvára verejnosti. Po prvýkrát. Pamiatka ešte nikdy prístupná nebola.
Za komunistického režimu v nej býval sklad liečiv, po Nežnej revolúcii sa vrátila Vladimírovi Aichelburgovi, potomkovi šľachtického rodu, ktorému komunisti v roku 1948 zámok zhabali. Od roku 2000 bol majetkom firmy Intec – export a import.
„Dlho som hľadal historickú nehnuteľnosť, ktorá by sa mi páčila, a nakoniec som sa rozhodol pre Neustupov. Pri zámku stojí najstaršia lipa v Stredočeskom kraji, má viac ako 600 rokov, v susedstve zase románsky kostol z 11. storočia. Samotný zámok bol prestavaný začiatkom 17. storočia z gotickej pevnosti z 12. storočia,“ približuje Michal Farník.
„Mám rád históriu už od svojich školských rokov a miloval som prehliadky zámkov. Aj preto som si povedal, že Neustupov zachránim,“ dodáva jeho nový majiteľ, ktorý v minulosti pôsobil okrem iného ako manažér v spoločnosti Lidl.
Zámok v roku 2020 kupoval v havarijnom stave. Vďaka postupnej renovácii je teraz obnovených 90 percent fasády a historické sgrafito na južnej a východnej časti zámku.
Zámok Neustupov | Foto: archív zámok Neustupov
Vnútri renovujú postupne obnovené maľby na stropoch, ale aj celý interiér pamiatky. Zámok má spolu 40 miestností plus gotické pivnice s portálmi.
Počas pripravovaných prehliadok, z ktorých prvá sa začína 27. apríla, sa ľudia napríklad dozvedia, že majiteľom zámku bol v minulosti Kašpar Kaplíř zo Sulevíc, jeden z 27 popravených na Staromestskom námestí v roku 1621. Po ňom je neoficiálne pomenovaná aj staručká lipa, pri ktorej sa vraj lúčil so svojimi priateľmi a poddanými deň pred svojou smrťou.
„Kat Mydlář mu sťal hlavu, ktorá bola pochovaná v Týnskom chráme a jeho telo malo byť uložené v kostole pri zámku. Keď v ňom však v roku 1911 prebiehali prieskumné práce, nenašlo sa. Je teda možné, že v noci blúdi chodbami zámku. No zatiaľ som ho ešte nestretol,“ usmieva sa Michal Farník.
Po Kaplířovej smrti bol všetok jeho majetok skonfiškovaný a v roku 1627 postúpený v prospech pluku španielskeho generála Baltasara Marradasa. Z tej doby pochádzajú aj maľby v miestnostiach, na ktorých sú vyobrazené palmy s anjelikmi ako pripomienka generálovej rodnej krajiny.
Posledným šľachticom, ktorý zámok vlastnil, bol gróf Vladimír z Aichelburgu, ktorý ho kúpil pre svoju ženu Helenu. Manželia iniciovali drobné stavebné úpravy, ktoré sa významne dotkli aj zámockého parku.
Michal Farník si musel na kúpu zámku peniaze požičať, no postupnú rekonštrukciu už hradí z vlastných zdrojov. Investície sú v radoch miliónov korún. Kým sa celá obnova skončí, potrvá to podľa majiteľa minimálne ďalších päť rokov. Počas nich sa upraví aj zámocký park s rozlohou 1,6 hektára.
Kultúrnych pamiatok je v Česku vyše 40-tisíc, z toho zhruba 1 700 je hradov, zámkov a pevností. Z nich je približne 350 zrenovovaných, ale len časť je otvorená verejnosti.
Niektoré sú v rukách súkromných majiteľov, ktorí sa stretávajú aj vďaka už spomínanej asociácii. Tá bola založená pred takmer 30 rokmi pôvodne šľachtickými rodmi, ktorým sa po roku 1989 vrátil v reštitúcii majetok. Cieľom bola lepšia komunikácia so štátnymi orgánmi.
Niektorí vlastníci pamiatky opravili a sprístupnili verejnosti, iní ich predali. Tak prišiel k Zámku Všechovice na Přerovsku brniansky podnikateľ Jaroslav Mikl. Kúpil ho vtedy za tri milióny korún, viac stál v tom čase byt v Brne.
Zámok Dětenice | Foto: archív zámok Dětenice
No keďže bol v havarijnom stave, čakali ho miliónové investície do celkovej rekonštrukcie. Nová je strecha, okná, omietky aj fasáda s rozetami a ozdobnými rímsami. Znovu museli remeselníci vystavať empírový balkón s pieskovcovým zábradlím a obnovou prešla aj renesančná studňa.
„Priamo k tomuto zámku som predtým žiadny vzťah nemal. No vyrástol som na zámku Lešná, kde je dnes ZOO Zlín, takže to vo mne asi nejakú stopu zanechalo,“ spomína Jaroslav Mikl. História ho baví a zaujíma. V tom sú si všetci majitelia pamiatok podobní.
„Zhltne to veľa peňazí, to už potom človek ani nepočíta. Aj preto je to hlavne srdcová záležitosť,“ dodáva. Všechovice sprístupnil po rekonštrukcii verejnosti, cez víkendy sa tu konajú pravidelné prehliadky a v zámockom parku rôzne akcie.
Už 27 rokov vlastní barokový Zámok Dětenice pri Jičíne Pavel Ondráček. Podobne ako ostatní majitelia pamiatok, aj on ju kúpil v havarijnom stave a musela prejsť celkovou rekonštrukciou. „Predtým tam sídlila dievčenská škola a po nej tam bol výchovný ústav. Tak si asi viete predstaviť, ako to tam vyzeralo,“ približuje podnikateľ.
Samotné Dětenice vznikli podľa povesti v mieste, kde přemyslovské knieža Oldřich v polovici 11. storočia pri prechádzke krajom našiel dvoch opustených chlapcov, ktorých mu prišlo ľúto. Detí sa ujal a zveril ich niekoľkým svojim ľuďom, aby ich chránili a vychovali. Po nich tiež dostala osada meno.
A bohatú históriu má aj samotný zámok. Pôvodnú drevenú pevnosť prebudoval na gotickú kamennú Beneš z Valdštejna a Dětenic. V sídle sú tak dodnes viditeľné zvyšky zámockej veže a ranogotické pivnice. Do súčasnej neskorobarokovej podoby dal Dětenice prestavať Ján Clamm-Gallas.
Zámok Dětenice | Foto: archív zámok Dětenice
Po šetrnej a rozsiahlej oprave sprístupnil Pavel Ondráček v roku 2000 zámok verejnosti. Známy je hlavne svojou stredovekou krčmou s drzou obsluhou a najrôznejšími akciami, ktoré sa tu organizujú. V areáli je hosťom k dispozícii aj stredoveký hotel a spolu asi 100 izieb.
„Najskôr sme kúpili zámok, k tomu potom zámocký park, následne sme prikúpili ďalšie pozemky. Aby sme boli sebestační, zaobstarali sme si bioplynovú stanicu, ktorá zásobuje celý areál teplom a elektrinou a slúži aj obecnému úradu a škôlke. Snažíme sa, aby sme boli ekologickí,“ vypočítava Pavel Ondráček.
Ak by mal spočítať, koľko už do projektu investoval peňazí, určite podľa neho pôjde o stámilióny korún. Dôvody, prečo sa vtedy pre zámok rozhodol, boli vraj dva.
Ten prvý je čisto romantický, pretože má rád rozprávky. Druhý dôvod bol ten, že si chcel kúpiť nehnuteľnosť s históriou. Vrátiť jej pôvodnú krásu a zároveň sprevádzkovať tak, aby si na seba dokázala časom aj zarobiť.
„Stále je veľa zámkov a hradov, ktoré by potrebovali opraviť. A my pozorujeme, že ľudí, ktorí o pamiatky stoja, našťastie pribúda. To nás teší,“ uzatvára Michal Farník.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.
