Bývalý futbalový reprezentant Matej Krajčík dvakrát vyhral českú ligu so Slaviou Praha, zahral si aj v Taliansku. Ako 35-ročný odštartoval novú kariéru: v rodinnej sieti 101 Drogerie začínal od piky. Či firmu s viac ako 67-miliónovými tržbami a 220 predajňami od otca Emila Krajčíka raz aj preberie, zatiaľ nie je isté, ale pracuje na tom.
Už počas futbalovej kariéry vám bolo jasné, že raz skončíte v rodinnej firme?
Práveže nie. Mal som byt, zázemie v Prahe a aj otec si myslel, že tam zostanem. Navyše som skôr mestský typ človeka. Keď som skončil s futbalom, pol roka som bol v Prahe, užíval si peniaze a nerobil nič.
Chvíľu to bolo osviežujúce, ale po mesiaci-dvoch som vedel, že takto žiť nechcem.
Ráno vstanete, idete do posilňovne, potom s kamarátmi na kávu… Ale čo ďalej? Nič nevytvárate, prestanú vás baviť aj veci, z ktorých ste sa predtým tešili. Napríklad pri futbale som si počas voľna vždy rád odbehol na golf, bral ho ako odmenu, no keď som ho mohol hrať každý deň, už to nebolo ono. Tak som sa porozprával s otcom a dohodli sme sa, že na skúšku nastúpim k nemu.
Aby firma neprešla do cudzích rúk
S akým plánom ste prišli do firmy? Vyskúšam rok a uvidím?
Boli sme k sebe úprimní. Viem, ako otec rozmýšľa, čo považuje za správne. Zastupujem naše meno, firmu, tak musím ísť príkladom a neexistuje, aby som si sem chodil iba po peniaze. Keby som prvé mesiace či neskôr robil nejakú neplechu, už dávno tu nepracujem.
No žiadne špeciálne ciele sme si nedali, učil som sa a postupne sa mi nabaľovali úlohy. Prišiel som preto, aby sa firma v budúcnosti nemusela predávať, aby zostala v rodinných rukách. V akej som dnes pozícii, aký je môj prínos pre firmu, to by asi mali povedať iní. Sám seba hodnotiť nechcem.
Urobili ste si po nástupe „koliesko“ po všetkých oddeleniach?
Presne tak. Prvý deň mi ukázali štruktúru firmy a šiel som s otcom aj na jedno rokovanie. No… (usmeje sa) Ako sa hovorí, „ani obraz, ani zvuk“. Tak som mu povedal, že takto to nemá význam, pôjdem si po svojom.
Prezliekol som sa a šiel do skladu. Každý deň sme sa potom stretli v kancelárii, povedal som mu svoje postrehy, čo by sa mohlo zlepšiť, on mi to odsúhlasil alebo ma naviedol, ako mám porozmýšľať, s kým sa poradiť. A postupne mi pridával robotu.
Starosvetsky povedané, išlo o to, aby ste porozumeli firme.
Áno, to je pointa. Musíte poznať ľudí, prepojenia, ktoré fungujú, dávať pozor, kde sa čo môže pokaziť a dokázať reagovať. Skrátka, aby celé „koliesko“ fungovalo. Máme však výhodu, že sme v malom meste (firma sídli v Senici, pozn. red.) a ľudia u nás pracujú aj 20 rokov.
„Futbalista sa musí nejako stravovať, spať, mať režim. S firmou je to to isté. Ak chcete, aby vám hlava fungovala, aby ste mali energiu a boli kreatívni, tak to musíte riešiť rovnako,“ hovorí Matej Krajčík. Foto: Ondřej Pýcha
Režim musí byť v biznise aj vo futbale
Čo vám radil otec? Čím vás inšpiroval?
Hlavná inšpirácia bola v tom, že ako automechanik vybudoval takúto veľkú firmu. Samozrejme, rady, ako rozmýšľať nad vecami, ktoré sa riešia vo firme, mi dáva. Inšpirácia je však to, že sme boli obyčajná paneláková rodina a vznikla z toho jedna z najväčších firiem na Slovensku, aspoň z pohľadu počtu pobočiek. V tom sme v drogérii úplne najväčší.
Mohol som pozorovať, čo všetko sa dá vytvoriť, ak chcete. Prístup k povinnostiam som sa mohol naučiť sám vo futbale. Futbalista sa musí nejako stravovať, spať, mať režim. S firmou je to to isté. Ak chcete, aby vám hlava fungovala, aby ste mali energiu a boli kreatívni, tak to musíte riešiť rovnako. Vo firme neplatí žiadne „hurá, ja som tu Krajčík“. Presne naopak.
Tiež vám otec povedal, že potrvá sedem rokov, kým sa naozaj zaučíte. Teraz ste v biznise ôsmy rok. Už si hovoríte, že ste firme porozumeli?
Povedal by som, že áno. Stále ma však čaká hádam najťažší krok, obchodné oddelenie, kde sa bude lámať chlieb. Alfa a omega je, či zvládnete obchodné rozhodnutia, na ktorých firma stojí a ktoré živia celý kolotoč. Tam sa ukáže, či som dorástol a môžem spoločnosť v budúcnosti aj riadiť.
Obchodným veciam ste sa ešte nevenovali?
Obchodný tím vedie otec, ja obchodné veci riešim s dodávateľmi, ktorých potrebujeme na nákup vecí, napríklad regálov, softvéru, áut a podobne. Teda riešim najmä praktické veci, ktoré firma potrebuje na denný chod. Idem však postupnými krokmi, nikam sa neponáhľam.
Urobiť si pevné základy a potom sa pozerať ďalej. Počas covidu sa navyše vyprofilovala cesta, akou by táto firma mohla ďalej úspešne napredovať. Aktuálne sa napríklad venujem transformácii predajní.
O čo presne ide?
Ešte nechcem ísť do detailov, ale týka sa to celkovej infraštruktúry vo všetkých pobočkách. Poviem len v skratke, že pracujeme na tom, aby sa zákazníci u nás cítili lepšie, pohodlnejšie a mohli si kvalitnejšie nakúpiť.
Pandemický rok dopadol dobre
Drogérie počas pandémie zostávali otvorené. Ako covid zasiahol váš biznis?
Veľká zmena nastala napríklad v tom, že sa návštevnosť z veľkých nákupných centier presunula do menších prevádzok a platilo to aj po uvoľnení opatrení. Ako sme všetci sedeli doma, znížil sa dopyt po segmente kozmetiky pre ženy. Naopak, pochopiteľne, vyrástol predaj čistiacich prostriedkov či dezinfekcií.
Ale obdobie korony nás priviezlo aj na viacero ciest, na určité veci sme sa pozreli inak a snažili sa ich optimalizovať. Za ostatné roky sme dokončili výstavbu novej haly, teraz riešime veľkú inováciu v sklade, aby sme boli efektívnejší a rýchlejší. V priebehu roka by sme to mohli mať hotové.
Tržby ste si udržali takmer rovnaké, na úrovni 67 miliónov eur, poklesli teda len o pár stotisíc eur.
Zažili sme vlnu veľkého nakupovania, ale aj niekoľkomesačný útlm. Finančne však uplynulý rok napokon dopadol dobre.
Koľko predajní vám ročne pribudne? Stále tých osem až dvanásť?
Náš zámer je, aby sa minimálne také tempo rastu zachovalo. Máme informácie, že najmä na strednom a východnom Slovensku sa uvoľňujú priestory po reštauráciách, ktoré chcú majitelia budov prenajímať nejakým udržateľnejším biznisom. Takže tých možností je odrazu viac, než sme očakávali.
Koľko máte aktuálne predajní?
Teraz dvestodvadsať.
Stále platí, že sú to všetko vaše filiálky, žiadne franšízy?
Áno, to sa nemení.
Matej Krajčík (vľavo) v roku 2012, kedy hrával za FK Senica. Foto: SITA/Marián Peiger
Online vs. kamenné predajne
Čo spravil s drogériou počas covidu internetový predaj?
Internet je, samozrejme, silný nástroj, dnes ešte silnejší, ale práve drogéria je segment, v ktorom okrem troch-štyroch najväčších miest na Slovensku, kde si ľudia žijú trochu iný život ako inde, sa budú stále využívať skôr kamenné predajne.
Preto by sme sa ešte chceli dostať aj do menších miest. Drogéria je stále tovar, ktorý si ľudia chcú chodiť kupovať a pre nás je kľúčové, aby nám v prvom rade dobre fungovali filiálky.
Aká veľká téma je teda pre vás e-shop?
Platformu pripravenú máme, to by nebol problém, ale stále neplánujeme spúšťať. Cenová politika drogistického sortimentu a správanie ľudí sú také, že sa nakupuje to, čo je v zľave, v akcii. A čo nie je a nemá reklamu, často stojí v regáloch.
Ak chce človek na drogériu minúť za mesiac len 10 či 20 eur, tak by za dopravu dostal príliš vysokú prirážku, aby sa to oplatilo. Existujú internetové firmy, ktoré predávajú aj drogériu a darí sa im, ale iba s drogériou by sa asi neuživili.
Pred pandémiou ste zamestnávali okolo 1 200 ľudí. Museli ste prepúšťať?
Dnes máme okolo 1 100 zamestnancov. K zoštíhleniu nás netlačili priamo dôsledky covidu, ako som však už spomenul, rozhodli sme sa optimalizovali určité procesy v predajniach aj vo firemnej štruktúre.
Kaviareň v Česku riadi na diaľku
Okrem práce v 101 Drogerie stále vlastníte aj kaviareň v Liberci?
Áno. V Česku však z mojej skúsenosti počas lockdownov bezproblémovo fungovala pomoc od štátu. Kaviareň sme mali zatvorenú asi deväť mesiacov a, jednoducho povedané, vďaka tým kompenzáciám na nájom či mzdy ma to nestálo ani korunu.
Prečo ste si pre kaviareň vybrali Liberec, kde ste nikdy nežili?
Ešte v čase, keď som ako futbalista pôsobil v Prahe, prišla možnosť vstúpiť do jednej franšízy. Ponuka ma zaujala a nebolo to ani ďaleko, z Prahy je to autom necelých sto kilometrov.
Lenže tá franšíza zvlášť dobre nefungovala, tak som sa rozhodol z nej odísť a vytvoriť vlastný koncept. Kavárna Liberec, aký je jej názov, sa nachádza priamo v centre na pešej zóne a podľa mňa patrí k najkrajším v meste.
Jún 2019. Foto: Ondřej Pýcha.
Riadite ju len na diaľku?
Mám tam ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť, takže som ju nechcel predávať, ani keď som po futbalovej kariére začal pracovať u otca doma na Slovensku. Na chod kaviarne však dozerám, sledujem denné tržby, snažím sa prichádzať s vylepšeniami.
Plánujete sa gastru venovať viac ?
Nie, jedna kaviareň mi celkom stačí. Gastro ma baví, považujem to za určitý únik, že sa venujem ešte aj niečomu inému.
Čo si najviac vážite z futbalovej kariéry? Reprezentáciu? Slaviu? Taliansko?
Všetko, čo hovoríte, bola veľká česť a ani som nedúfal, že to niekedy dosiahnem. Ale pravda je, že z emocionálneho pohľadu vo mne najviac zanechalo obdobie v Slavii. Boli sme veľmi dobrá partia, takmer rodina. Takmer nikto nebol z Prahy, ale dali sme sa tak dokopy, že aj z toho mála, čo vtedy v Slavii bolo, sme si vybudovali rešpekt.
Dvakrát za sebou sme vyhrali ligu, dostali sa do Ligy majstrov. Nečakali sme, že by sme si ju mohli zahrať. A ešte sme zažili aj ten bonus, že v Edene sa postavil nový štadión, ktorý sme (v máji 2008) otvorili tým, že sme v prvom zápase vyhrali ligu.
Aké má otec plány na odovzdanie firmy?
Na to vždy hovorím – generálny je tu jeden a ten rozhodne, čo s firmou urobiť. To je jeho sväté právo. V tomto máme úplne krásny vzťah. Ja robím, čo viem, a podľa toho, ako s tým otec bude spokojný, to bude. Ak to náhodou nedopadne ideálne, nie som na tom tak, že by som nemal kde a čo robiť. Otec si to, samozrejme, rieši, ale ako to dopadne, to ukáže čas.
Matej Krajčík (43)
Bývalý profesionálny futbalista, ktorý za slovenskú reprezentáciu odohral 18 zápasov. Dvakrát získal český ligový titul so Slaviou Praha a s klubom, kde počas kariéry pôsobil najdlhšie, si zahral aj v Lige majstrov. Do Česka odišiel ako 19-ročný a hral tam aj za Jablonec, České Budějovice či Viktoriu Žižkov. Najčastejšie nastupoval na poste krajného obrancu. Odohral dvanásť zápasov aj v prestížnej talianskej lige Serie A, kde pôsobil v tíme Reggina Calcio. Športovú kariéru ukončil v roku 2013 tam, kde ju začal – v Senici. Už vyše osem rokov pracuje v rodinnej firme 101 Drogerie, ktorú vybudoval jeho otec a dnes je najväčšou sieťou maloobchodných predajní s drogériou na Slovensku.
