Vo svojej firme je jediným vlastníkom aj zamestnancom, no beztak sa s ňou dostal do stredoeurópskeho rebríčka 50 najrýchlejšie rastúcich technologických spoločností. Príbeh Mateja Lančariča vás možno inšpiruje v tom, že sa oplatí vystúpiť z komfortnej zóny a začať podnikať na vlastnú päsť.
Spomínaný rebríček zostavuje na základe percentuálneho rastu tržieb spoločnosť Deloitte a Matejova firma s názvom Gentlemen´s, ktorá pomáha vývojárom s tvorbou stratégie marketingových aktivít mobilných hier, v ňom v novembri 2021 obsadila 26. priečku v konkurencii takmer 450 spoločností z deviatich krajín.
Pousmeje sa, že dnes sa mu tržby už nezvyšujú o päťsto percent ročne, ale iba o dvadsať, no v žiadnom prípade sa nemôže sťažovať. Za uplynulý rok jeho príjem dosiahol takmer 1,5 milióna eur a zisk necelých 700-tisíc eur.
Práca pre najväčšie svetové firmy
Vyštudoval Fakultu managementu Univerzity Komenského v Bratislave a v hernom priemysle pôsobí už desať rokov. Začínal ako zamestnanec slovenského štúdia Pixel Federation, kde manažoval kampane na Facebooku či Google a snažil sa získať hráčov pre hry Train Station či Diggy´s Adventure. Dnes zo svojej vlastnej kancelárie v Bratislave pracuje aj pre najväčšie svetové herné firmy, ako je fínske Rovio (podieľal sa napríklad na ich hre Angry Birds 2) či nemecká Wooga.
Matej Lančarič radí herným vývojárom po celom svete. Foto: archív Gentlemen´s
„Zameriavam sa však skôr na stredné a menšie firmy,“ približuje. „Tie totiž nezvyknú mať svoj interný marketingový tím a viem im priniesť väčšiu hodnotu. Zastrešujem tak celú kampaň, ako ich hru dostať medzi ľudí a zarobiť zaujímavé sumy. Pri veľkým firmách, ktoré tie vlastné tímy majú, zase fungujem ako konzultant pre konkrétne stratégie. Súčasťou mojej práce býva aj kreatívna zložka, keď napríklad vymýšľam rôzne koncepty na videá.“
Začiatky v Pixel Federation
Vráťme sa na chvíľu do obdobia, v ktorom si Matej začal vyšliapavať cestu k samostatnému podnikaniu. Počas päťročného pôsobenia v Pixel Federation chodieval na rôzne zahraničné konferencie – aj tie najvýznamnejšie. Podľa jeho slov vo väčšine prípadov sedával na prednáškach, ktoré neprinášali skoro žiadnu hodnotu. Nik nehovoril o konkrétnych číslach alebo postupoch, išlo skôr o vágne a povrchné informácie. Povedal si, že on to spraví inak.
„Ja som začal rozprávať, ako presne veci robím, ukazoval som aj konkrétne čísla a ľuďom sa to zapáčilo,“ vraví. „V Pixeli sme napríklad mali naše hry na Facebooku, ktoré sme chceli vydať aj na mobiloch. Vtedy o tom nebolo mnoho informácií, tak som ich prácne získaval a neskôr ich aj detailne spísal do článku pre špecializovaný zahraničný portál.“
Veľa publikoval a prednášal, stretával sa s pozitívnymi ohlasmi a prichádzali aj ponuky na spolupráce. Takto sa v skratke dostal až k tomu, že sa stal sám sebe pánom.
Hneď pridáva, že dodnes tvorí veľa obsahu. Má vlastný podcast o hernom odvetví s približne 10-tisíc followermi, vydáva vlastný newsletter o mobilnom marketingu hier.
„Pomáha mi to v získavaní zákaziek, ja som totiž veľmi zlý obchodník a aj vďaka tomu ma firmy zvyčajne oslovujú samy,“ dokresľuje. „Všetko navyše publikujem v angličtine, lebo deväťdesiatdeväť percent mojich klientov je zo zahraničia, a preto na Slovensku ani nie som známy.“
Veľká škola s e-shopom
To jeho malé percento domácej klientely tvorí v prvom rade Pixel Federation, s ktorým sa nedávno dohodol na opätovnej, ale externej spolupráci. Zdôrazní, že vo svojich začiatkoch sa tam veľa naučil a za to, kde dnes je, vďačí aj pôsobeniu v tomto najväčšom slovenskom hernom štúdiu.
Počas vystúpenia na jednej z konferencií. Foto: archív Gentlemen´s
Veľkou podnikateľskou školou však pre Mateja bolo aj to, že popri zamestnaní s kamarátom Ondrejom vybudovali vlastný e-shop. Ponúkali v ňom náramky, drevené motýliky, zápisníky, tašky a rôznorodé domáce výrobky od krajčírok zo stredného Slovenska.
Ako približuje, vďaka tomu prenikal do online marketingu a naučil sa narábať s peniazmi. To, čo sa minie na reklamu, sa jednoducho musí vrátiť na tržbách. „Časom sme však prišli na križovatku, čo s firmou ďalej a mňa viac lákal herný biznis. E-shop sme tak v roku 2017 predali,“ dopĺňa.
Väčšinu dňa s rodinou
Dnes, vo svojich 35 rokoch, spokojne konštatuje, že sa mu zúročilo robiť sám na seba. Má radostnejší život, cíti sa šťastnejší.
„Ľahko sa o tom teraz hovorí, ale cesta k tomu, samozrejme, ľahká nie je. Musíte si ju odrobiť,“ hovorí. „Aj ja som mal spočiatku strach. Nevedel som, do čoho idem. Až keď vystúpite zo svojej komfortnej zóny, začnú sa vám diať veci. Odrazu ste prinútený viac pracovať, lebo musíte a vtedy, ak si zdravo veríte, aj oveľa viac dokážete.“
Navyše mal aj špeciálnu motiváciu. Jeho prioritou číslo jeden bolo a je, aby sedemdesiat percent dňa trávil so svojou rodinou a dcérkou, ktorá má teraz dva a pol roka. „Deti sú malé iba chvíľku a nechcem si o pätnásť rokov hovoriť, že ani netuším, ako vyrástli,“ zdôrazní.
Investoval do sirupov aj donutérie
Herný biznis je, čo sa týka výtlaku peňazí, dnes vyššie než ten filmový. Vzniká mnoho filmov, ktoré vychádzajú z hier a naopak. Matej často počúva, že by mal trend využiť a založiť agentúru s viacerými zamestnancami, rozrastať sa, zarábať viac peňazí. „Ja ani neviem, čo by som potom s tými peniazmi robil. Jasné, je super ich mať, ale nikdy neboli mojou prioritou,“ pousmeje sa.
Následne už vážnym hlasom zdôrazňuje, že budovaním agentúry a manažovaním ľudí by si práve odkrajoval spomínaný čas určený rodine. „Terajší stav je pre mňa ideálny a neviem, čo sa stane povedzme o desať rokov. Herný priemysel je natoľko premenlivý, že nevieme, čo bude o týždeň,“ doplní.
Zarobené peniaze sa však snaží zhodnocovať. Investoval do jedného zahraničného herného fondu, zvažuje vstupy do ďalších. Financie vložil aj do kúpy troch nehnuteľností, stal sa tiež minoritným spolumajiteľom trnavskej firmy Herbert Sirupy a v Trnave, odkiaľ pochádza, má aj licenciu vo franšízovej pobočke siete La Donuteria.
„Budúcnosť? Ja si žiadne ciele nedávam, aj keď sa hovorí, že ich treba mať,“ reaguje Matej Lančarič pri otázke, kam by chcel svoje podnikanie ešte posúvať. „Spravíte nejaké rozhodnutie pre naplnenie krátkodobého cieľa a vo výsledku sa ukáže, že keby ste na to netlačili, je to pre vašu budúcnosť lepšie. Napríklad môj podcast rastie a páčilo by sa mi, keby sa raz stal najpočúvanejším v brandži. Nepôjdem však teraz slepo len za tým. Nechcem, aby to vyznelo nejako ezotericky… Ja dosť dávam aj na svoj vnútorný pocit, či niečo mám alebo nemám spraviť a zatiaľ sa mi to vypláca.“
