Záujem o zlato rastie a krajiny zvyšujú zásoby drahého kovu. USA za prvý štvrťrok 2025 priviezli zo zahraničných depozitov približne šesť ton.
Bezpečný prístav – je to slovné spojenie, ktorým sa zrejme najčastejšie označuje kúpa zlata. Investiční poradcovia preto aj v dnešnej dobe odporúčajú klientom časť portfólia vložiť práve do tohto drahého kovu.
Zlato tak v uplynulom roku prekonalo predpovede odborníkov a stalo sa zaujímavou komoditou nielen pre investorov. Zásoby začali hromadiť svetoví miliardári, ale najmä centrálne banky.
Napríklad tá americká iba za prvé tri mesiace tohto roka priviezla z depozitov v Londýne a Švajčiarsku na domácu pôdu v USA približne šesťsto ton komodity. Podľa komentátora Market Watch Charlieho Garciu je to udalosť, ktorá by nás všetkých mala vydesiť.
Prečo? Čo signalizuje? Mali by sme si robiť zásoby zlata? Pozrime sa, aké odpovede ponúka Garcia a odborníci, ktorých oslovil magazín Forbes.
Garcia upozorňuje na to, že svetové centrálne banky v uplynulom roku nakúpili do svojich zásob 1062 ton zlata. Ich hlad po komodite rastie už tretí rok po sebe. Krajiny si podľa neho podobne agresívne naposledy obstarávali drahý kov v 60. rokoch minulého storočia.
„Ekonómovia veľkých bánk nám tvrdia, že o nič nejde. Je to vraj len štatistická odchýlka. Jasné. Keď na grilovačke vášho suseda zrazu začnú pristávať čierne vrtuľníky, môžete sa tváriť, že len miestna televízia testuje svoje technické vybavenie,“ píše Garcia.
Obzvlášť intenzívne nakupujú zlato Rusko a Čína. Čína navyše povolila svojim spoločnostiam vymeniť zásoby amerických dolárov za drahý kov. Od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu však aj USA hromadia zásoby.
„Použitie dolára proti Rusku a dnes už aj ťažko predikovateľná hospodárska, fiškálna a zahraničná politika USA vedú k tomu, že mnohé centrálne banky prehodnocujú váhu americkej meny vo svojich rezervách a snažia sa ho nahradiť niečím iným,“ hovorí pre Forbes ekonomický analytik a spoluzakladateľ protrhového think tanku INESS Juraj Karpiš.
Zlato je istota v zlých časoch
Za prvý štvrťrok Američania priviezli zo Švajčiarska a Veľkej Británie 19 miliónov uncí zlata, čo je približne šesťsto ton. Svoje zásoby vo Fort Knoxe zvýšili o 13 percent.
„Prečo zlato? Pretože kolotoč peňazí sa raz zastaví – vždy sa zastaví. A potom je tento drahý kov ,posledný muž‘, ktorý zostane stáť. Papierové meny sú skupinová terapia s tlačiarenským lisom. Tvárime sa, že sú stabilné, zdvorilo prikyvujeme grafom a ignorujeme fakt, že celá miestnosť smrdí, akoby ju niekto podpálil,“ píše Garcia.
Unsplash/Dmitry Demidko
Dodáva, že jedna z možností je, že veľkí hráči sa rozhodnú pre reset svetovej ekonomiky. Zakladateľ hedžového fondu Bridgewater Associates Ray Dalio túto udalosť nazýva koniec dlhového cyklu.
„Tlačiarne peňazí pracujú nepretržite, až kým muzika neprestane hrať. Mena sa zrúti ako postrelený kôň a každý, kto stavil na sľuby namiesto tvrdých aktív, bude v rukách držať bezcenné papiere. Nejde o teóriu – je to návod, ktorým sa vlády riadia od čias, keď Rím znehodnotil svoje mince,“ píše Garcia.
Zlato určuje, čo sú peniaze
Podľa neho budú po resete nové pravidlá určovať hráči, ktorí budú držať zásoby žltej komodity. „To nie je konšpirácia, je to história. Ten, kto drží zlato, určuje, čo sú peniaze a akú majú hodnotu,“ dodáva Garcia.
Je to aj jasný odkaz investorom, že majú sledovať zlato. „Jeho hodnota nestúpa iba preto, že je pekné, ale preto, že významní ľudia cítia prichádzajúcu zmenu,“ poznamenáva.
„To, že táto komodita je poistka proti zlým ekonomickým a politických scenárom, píšem vo svojej knihe Ako na zlato – sprievodca sporením v zlate. Prekvapilo ma, že mi nedávno dala za pravdu aj Európska centrálna banka, ktorá túto jeho unikátnu vlastnosť, ktoré v zlých scenároch neporáža len akcie, ale aj hotovosť a štátne dlhopisy, zdokumentovala aj vo svojej aktuálnej správe k finančnej stabilite,“ hovorí Karpiš.
Je teda dobré zaradiť zlato do svojho investičného portfólia a začať ho nakupovať?
Elizej Macho z aukčného domu Macho a Chlapovič vnímá zlato ako neoddeliteľnú súčasť diverzifikovaného portfólia a zábezpeku. „Zlato je asi jedinou investíciou odolnou proti zmenám režimu a štátu. Je jedinou formou peňazí, ktorá funguje ako platidlo bez zmeny už päťtisíc rokov. Dnes tvorí zlato v systéme centrálneho bankovníctva len zlomok, to len svedčí o zraniteľnosti systému. Jeho dôležitosť a váha sa však opäť zvyšuje, rast cien momentálne ťahajú najmä centrálne banky. A ich rozhodnutia nebývajú momentárne, alebo krátkodobé. Ide o strategickú alokáciu a masívne nákupy,“ dodáva Macho.
„Ide o monetárne aktívum, do ktorého sa skôr sporí, než investuje. A to treba robiť bez ohľadu na cenu. Človek by mal mať stanovený podiel majetku v zlate a k tomu smerovať buď jeho nakupovaním, alebo naopak, jeho predávaním v rámci rebalancingu,“ dopĺňa Karpiš.
S tým, že hromadenie zlata centrálnymi bankami by mali brať investori vážne, súhlasí aj investičný poradca Miloš Labaj. „Je to silný signál o rastúcom záujme centrálnych bánk diverzifikovať devízové rezervy týmto smerom. Ak je to dobré pre ne, je to prospešné aj pre retailového investora s dlhým horizontom,“ približuje.
Investovať aj v malom
Labaj však podotýka, že záujem o drahý kov je momentálne už len mierne vyšší ako zvyčajne. „Väčšina klientov je opatrnejšia vzhľadom na prudký rast ceny v posledných dvoch rokoch,“ hovorí Labaj. Dodáva, že do zlata sa oplatí investovať v menších sumách.
To, že sa komodita dá nakupovať takýmto spôsobom, potvrdzuje aj Juraj Karpiš. „Dnes je absurdne jednoduché a lacné založiť si účet u nehračkárskeho brokera. Je to základ finančnej hygieny. Vďaka nemu si človek môže postupne a lacno sporiť, napríklad cestou ETC do zlata – môže ísť aj o nízke mesačné sumy. Tie po dosiahnutí patričného objemu môže zmeniť za fyzickú investičnú mincu,“ podotýka.
S nimi súhlasí aj numizmatik Elizej Macho zo spoločnosti Macho a Chlapovič. „Zlato sa dá kupovať aj po malých častiach. Pri malých tehličkách sa však náklady na výrobu približujú nákladom na výrobu väčších tehličiek, čo sa premietne aj v cene a z tohto hľadiska sú teda menej efektívne. Ideálne je našetriť si aspoň na 3,5-gramové dukáty, ktoré razí viedenská mincovňa a dajú sa kúpiť za rozumnú sumu okolo 300 eur. Optimálne je kupovať uncové mince a to ako z hľadiska spreadu tak aj likvidity, cena 1 unce (31,1 g) je však dnes už 3000 eur,“ radí.
Za investovanie do peňazí z drahého kovu sa prihovára aj Juraj Karpiš. „Základ zlatého pokladu by mal spočívať v likvidných investičných minciach. Fungujú totiž aj v najhorších scenároch, ktorých sa dúfam nedožijem – napríklad keď sa banky alebo burza vôbec neotvoria alebo si človek potrebuje kúpiť únikovú cestu. Navyše fyzické zlato je jedna z posledných anonymných foriem majetku,“ vykresľuje.
Rast hodnoty
To, že investori zvyšujú od marca držby zlata, potvrdzuje v najnovšej správe aj investičná banka Goldman Sachs. Spôsobujú to podľa nej obavy o zdravie ekonomiky a z volatility trhu.
Z dlhodobejšieho hľadiska Goldman Sachs Research očakáva, že ceny bude podporovať viacročný dopyt zo strany centrálnych bánk. Podľa predpovede analytikov by tieto dva faktory mali cenu komodity posunúť na nové rekordné maximá.
Goldman Sachs predpovedá, že zlato do konca roka 2025 vzrastie na hopdnotu 3700 dolárov za trójsku uncu z 3220 dolárov k 15. máju, keďže centrálne banky každý mesiac nakupujú mnoho ton drahého kovu.
Komodita bude pravdepodobne stúpať aj preto, že investori do ETF zvyšujú svoje podiely v očakávaní zníženia úrokových sadzieb a v súvislosti s rastúcimi obavami z recesie. V prípade recesie by podľa prognózy Goldman Sachs Research mohlo zlato vzrásť až na 3880 dolárov za trójsku uncu.
