Na severe Guatemaly sa uprostred džungle skrýva doposiaľ neobjavené mesto zaniknutej mayskej civilizácie. Aspoň to teda ukazujú snímky urobené laserovou technológiou LIDAR.
Kedy naposledy v sídle starom štyritisíc rokov žili ľudia a aká bola ich spoločnosť a kultúra, to sú otázky, na ktoré budú hľadať odpovede aj českí a slovenskí vedci.
Do provincie Petén mieri o pár týždňov tím Ladislava Šilhána, odborníka na 3D vizualizácie mayských centier. Svoje miesto v ňom bude mať aj Sara Polak, mladá a úspešná absolventka archeológie a evolučnej antropológie v anglickom Oxforde. Venuje sa aj popularizácii umelej inteligencie a je členkou minuloročného rebríčka talentovaných ľudí 30 pod 30 magazínu Forbes Česko.
Takto mohlo vyzerať mayské mesto Ramonal. Vizualizácia: tím Ladislava Šilhána
Povolenie kopať
„Ideme vykopať stratené mayské mesto v džungli!“ napísala Sara na sociálnej sieti. „Aby som však uviedla veci na pravú mieru, ja tam budem predovšetkým katalogizovať a zbierať keramiku a pomáhať s vykopávkami,“ dodala.
Expedíciu Neuron: Za strateným mayským mestom vedie Ladislav Šilhán, pre ktorého nejde o žiadnu premiéru. Naposledy objavoval mayskú civilizáciu v džungli pred dvoma rokmi. Spolupracuje s Univerzitou Komenského v Bratislave, ktorá už pätnásť rokov robí prieskum v Guatemale.
Foto: archív Nadačného fondu Neuron
Jej vedci majú pridelený priestor s rozlohou 1 200 štvorcových kilometrov, kde majú povolené kopať.
„Ja som sa k nim pridal a posledných päť rokov robil terénny prieskum. V roku 2021 získali vedci lidarové mapy, vďaka ktorým môžeme vidieť, aké ďalšie pozostatky stavieb tam sú,“ opisuje vedúci výpravy.
AI v službách archeológie
K tímu sa pridal aj Marek Bundzel z Technickej univerzity v Košiciach, odborník na identifikácie objektov pomocou umelej inteligencie. Tá sa cez neurónovú sieť naučila na mapách hľadať budovy, ktoré doposiaľ nebolo vidieť. A na ich hranici objavila niekoľko námestí, ktoré tvoria mesto.
„Akurát teraz nevieme, aké staré je a či bolo významné. Ale už len obrysy tých námestí nám napovedajú, že muselo hrať v minulosti v tom regióne pomerne veľkú rolu,“ poznamenáva vedúci výpravy. Tá sa vydá do miest, kde už dlho nikto nebol, založí tábor a začne s archeologickým prieskumom a vykopávkami.
V poľnom laboratóriu potom všetko spracujú, zakonzervujú a po návrate domov vytvoria digitálny 3D model mesta so všetkými budovami, námestiami a cestami a opíšu jeho urbanistickú a sociálnu podobu.
Adrenalín v džungli
V džungli strávi expedícia sedem týždňov a Ladislav Šilhan počíta s tým, že pobyt bude extrémne náročný. Väčšie nebezpečenstvo než zvieratá však podľa neho predstavujú miestni domorodci. S nimi sa dostali do konfliktu aj pri výprave pred dvoma rokmi.
„Keď sa opijú, bývajú nebezpeční. Raz nás prepadli s mačetou v ruke. Takže čím ďalej budeme od civilizácie, tým lepšie,“ vraví.
Foto: archív Milana Kováča
Podceňovať však nemožno ani miestnu faunu. V džungli sa vyskytuje jaguár, puma, krokodíl, ale predovšetkým hady. Všetky smrteľne jedovaté. „Vezieme si preto zásobu protijedov, pretože ich uštipnutie by pre nás mohlo byť fatálne,“ dodáva Šilhán.
Menšie nebezpečenstvo predstavuje hmyz, ten prenáša len miernu formu malárie alebo kladie pod kožu larvy červov. Aj tých je však možné zbaviť sa bez väčších následkov.
Vznikne aj dokument
Na expedíciu prispel sumou bezmála 900-tisíc českých korún (takmer 38-tisíc eur) Nadačný fond Neuron, ktorého mecenášom je aj podnikateľ Jakub Havrlant, zakladateľ a CEO skupiny Rockaway Capital. „Neuron je jedna z organizácií, ktorej práca má skutočný dosah a ja som nadšený, že cez ňu môžem českých vedcov a vedkyne podporiť,“ hovorí.
Fond si každý rok vyberá vedecký terénny výskum kdekoľvek na svete, ktorému dá až miliónovú podporu. A v tomto roku ich zaujala práve expedícia do guatemalskej džungle.
„Z dvadsiatky prihlásených projektov najlepšie splnila naše podmienky na udelenie grantu,“ približuje predsedníčka správnej rady Monika Vondráková. „Jej výskum je originálny, sľubuje prínos svetovej vede a môže byť inšpiráciou pre novú generáciu vedcov. Veríme, že výsledky môžu byť pre znalosť histórie prelomové.“ Tieto peniaze by podľa Ladislava Šilhana mali pokryť všetky výdavky.
Vedeckým garantom tímu je Milan Kováč, vedúci Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, medzi ďalších členov patrí Tomáš Drápela z reštaurátorskej organizácie Othodoc v Paríži či guatemalská archeologička Dora Maritza García Patzán.
S výpravou pocestuje aj režisérka Amálie Kovářová, ktorá o výskume natočí dokument. Expedícia odlieta 20. júla a vracia sa 11. septembra.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Jana Pšeničková.
