Ako vzniká predmet, ktorý spája Annu Frankovú, Salmana Rushdieho i Johnnyho Deppa a zároveň je miliónovou investíciou? Pero Meisterstück sa vyrába už sto rokov a donúti vás premýšľať o odkaze, ktorý chcete zanechať.
Čo dnes znamená, keď povieme, že je niečo ikonické? Toto mediálne nadužívané spojenie vo svojom základe znamená jediné: pozriete sa na vec a bez toho, aby ste o nej mali viac informácií, viete, ako sa volá.
Čierne telo, zlatý hrot. Montblanc. Perá, ktoré sú z Hamburgu a nie zo Švajčiarska, ako si mnohí myslia. A aj keď žijete len v digitálnom svete jednotiek a núl, keď nastražíte uši, zažijete s nimi zvukový orgazmus. Hovorí sa tomu „ASMR“. Privedie vás k nemu malá irídiová guľôčka kĺžuca sa po papieri. Začujete zvuk plynulý a hladký.
Foto: Archív Montblanc
Niečo po sebe zanechať, odtlačok v čase. To bola vízia, s ktorou Montblanc uprostred svojej centrály vybudoval na 3 500 štvorcových metroch Centrum písania a inšpirácie. Interaktívna expozícia vás presvedčí, aby ste (opäť) používali papier a atrament. S tichým obdivom si prezriete aj listy slávnych osobností vrátane Einsteina či Voltaira.
Prísne strážené tajomstvo
Vezmite do ruky plniace pero, napíšte pohľadnicu, vhoďte ju do špeciálneho otvoru a vedzte, že bude doručená adresátovi, hoci aj na druhej strane sveta. Vyskúšané za vás. A kým Montblanc House je dostupný každému, výroba samotných pier je prísne strážená.
Len niekoľko ľudí na svete sa môže pozrieť, ako už sto rokov vzniká pero, za ktorým sa cnelo Anne Frankovej v jej úkryte (pero dostala od babičky k deviatym narodeninám), bez ktorého Salman Rushdie nemôže žiť, ako prezradil v rozhovore pre The New York Times, a ktorým si Johnny Depp robí zápisky do denníka.
Už sto rokov sa vyrába model Meisterstück, ktorý výrobcovia v roku 1924 uviedli na trh najprv pod názvom Simplo. Ten však nevystihoval to, po čom prahli zákazníci Montblancu – túžili po pere, ktoré budú používať len sviatočne. Preto sa premenovalo na Meisterstück, majstrovský kúsok.
Táto písacia potreba bola predurčená stať sa objektom túžby. Telo z čiernej živice, ktorej presné zloženie ostáva výrobným tajomstvom, zlato, striebro a oceľ. Výroba samotného hrotu pozostáva z viac než sto rôznych krokov.
Niet divu, že Meisterstück bol už od vzniku prepychovým produktom. Bolo to práve ono, pero nemeckej proveniencie, ktorým si robila poznámky aj princezná Diana (hoci jej svokra kráľovná Alžbeta II. celý život uprednostňovala britské perá Parker).
Zapísané v histórii
S Meisterstückom sa spája aj iný historický okamih. V roku 1963 ho použil americký prezident John Kennedy počas návštevy západného Nemecka. Keď mali s kancelárom Konrádom Adenauerom pridať podpisy do Zlatej knihy v Kolíne nad Rýnom, Kennedyho hostiteľ nemal poruke pero. Americký prezident teda vytiahol vlastné – Montblanc Meisterstück 149.
Hoci existuje celý rad edícií a špeciálnych kolekcií, výroba všetkých pier Montblanc je spojená s veľmi prísnymi procesmi. Keď prechádzate výrobňou, cítite sa ako vo švajčiarskej manufaktúre. Rozrezávanie hrotov z 18-karátového zlata je ručnou záležitosťou. Mnohí remeselníci tu pôsobia aj tri dekády.
Foto: Archív Montlanc
V tomto sa manufaktúra Montblanc nelíši napríklad od Hermès. Prémiové kabelky a perá spája to, že okrem prvotriednych materiálov sa ich vznik nezaobíde bez skutočných majstrov remeselníkov.
Výrobňa Montblancu miestami pripomína japonskú kaligrafickú dielňu. Napríklad vtedy, keď vo zvukotesnej miestnosti jedna zo zamestnankýň kontroluje, či perá píšu hladko a neprerušovane. Takto sa kontroluje každé z pier, ktoré sa predávajú vo viac než 638 butikoch po celom svete.
„Chceli by ste si nechať na svoj hrot niečo vyryť?“ pýta sa ma riaditeľ výroby hrotov Frank Derliner. Ukazuje mi aplikáciu na iPade, v ktorej môžem na hrot s tradičnou číslovkou 4810, ktorá odkazuje na impozantnosť najvyššieho vrchu Álp, doplniť napríklad svoje iniciálky. Táto služba bude čoskoro k dispozícii aj v pražskom butiku. Dokazuje, že aj v digitálnej dobe vnímajú zákazníci svoje pero ako záležitosť osobného luxusu, predmet, ktorý je s nimi úzko spojený.
Mikrosvet vrytý do hrotu
Hrot, ktorý si okrem žltého zlata môžete dať vyrobiť napríklad aj z platiny, funguje ako mikrosvet. Existuje ich osem typov a každý tvorí systém kapilár a dve krídla. „Rukopis je však niečo také jedinečné, že svoje pero nemôžete požičať nikomu. Hrot môže slúžiť len vám,“ vysvetľuje mi Frank Derliner.
Foto: Montblanc
Gesto Kennedyho, ktorý požičal svoje pero Adenauerovi, preto radšej neopakujte. Kefky na zuby a exkluzívne písacie perá sa nepožičiavajú. Keby ste však svoj Meisterstück chceli odkázať ďalším generáciám, hrot sa dá bez problémov vymeniť a upraviť na mieru. Okrem iniciálok vám naň napíšu, čo uznáte za vhodné, alebo doň vložia drahokam.
Aj v špeciálnych edíciách pier majú hroty významnú úlohu. Napríklad sú na ne vyryté symboly mieru (ako v edícii venovanej Johnovi Lennonovi) či podobizeň Fryderyka Chopina. „Naši remeselníci sa školia tri roky. Všetky nástroje leštíme ručne, rovnako aj samotné hroty. Týždenne to môže zabrať až šesť hodín,“ vyratúva Derliner detaily, ktoré stoja za precízne vyrobenými hrotmi.
Priznáva, že konkurenčné firmy žiadali Montblanc, aby také hroty vyrábal aj pre ne. „Už sme od toho upustili, musíme sa sústrediť na vlastnú produkciu,“ upozorňuje Derliner.
Keď v inej časti manufaktúry sledujeme, ako sa prsteň na pere vyrába z jediného kusa (hoci to vyzerá, že je zložený z troch častí), spomínam si na učebnicu angličtiny s názvom How Things Work. Ako jeden z najsofistikovanejších predmetov je v nej opísané plniace pero.
Ani tridsať rokov stará učebnica však nič nemení na skutočnosti, ktorú vidíte na každom pere Montblanc. Je to fetiš v najlepšom zmysle slova, čo si naplno uvedomíte, až keď navštívite oddelenie, kde sa vyrábajú limitované edície.
„Predtým sme vyrábali perá na základe prianí našich top klientov. Jeden napríklad chcel, aby bolo vyrobené z tabakového listu. Náš tím išiel na Kubu, zohnal list, potom sme list dlhé mesiace sušili a pretavovali do samotného pera. Stálo nás to veľmi veľa času,“ vysvetľuje mi Thorsten Hering, prečo jeho tím teraz navrhuje exkluzívne perá sám.
Hering prišiel do manufaktúry ako učeň a v priebehu dekád sa vypracoval na riaditeľa umeleckého ateliéru. Tvoria tu perá za stovky tisíc eur, niektorých existuje len desať či päť kusov, ale sú aj prípady jediného exemplára.
Foto: Archív Montblanc
V ruke drží napríklad pero Orient Express vykladané rubínmi. Nie je to len písacia potreba, vnútri sú zabudované švajčiarske hodinky. Na môj spýtavý pohľad Thorsten Hering hneď reaguje.
„Asi sa pýtate, prečo by si mal niekto zaobstarať pero za dva milióny eur. Ale toto je už aj tak predané,“ smeje sa. Nemecký zberateľ, ktorý si kúpil podobne drahé pero aj z predchádzajúcej limitovanej edície, si zatiaľ po nový kúsok do zbierky neprišiel. My tak máme možnosť pozrieť sa zblízka, ako vyzerá investícia do písacej potreby.
„Nie je to také bláznivé, ako sa na prvý pohľad zdá. Zberateľ si tieto perá zaobstaráva preto, že sú z kameňov, ktoré nepochádzajú z krvavých baní, ale aj náleziská prírodných rubínov sa nám čoskoro minú. Rovnako práca sadzačov kameňov, profesia, ktorej je absolútny nedostatok. To je skvelá investícia,“ vysvetľuje riaditeľ umeleckého ateliéru.
Zakonzervovať tak okamih, ducha doby, je naozajstný luxus. Presne ako písanie atramentovým perom. Mimochodom, slová, ktoré ním napíšete, si premyslíte oveľa dôkladnejšie než tie, ktoré rýchlo ťukáte na klávesnici.
