Ako sa chlapec z plagátov sociálnych médií blíži k štyridsiatke, jeho cesta začína miestami pripomínať tú, ktorou si prešiel Bill Gates: zmäkol (trochu), dozrel (trochu viac) a s úžasnou sebadôverou rozvíja svoju firmu. Je to veľká stávka na budúcnosť každodenného ľudského života – a na jeho odkaz.
Mark Zuckerberg sedí v presklenej konferenčnej miestnosti prezývanej „akvárium“ a analyzuje náklady a prínosy témy, ktorá ho tento rok dostala na titulky novín: zmiešané bojové umenia. Zameriava sa na údery na hlavu verzus údery na telo. „Zásah do tváre až tak nebolí,“ odvrkne. „Len to poškodí mozog.“
Zápas v klietke s Elonom Muskom, ktorý sa, očividne, nikdy neuskutoční, vrátil Zuckerberga do povedomia tým najhlúpejším spôsobom. Ale zároveň slúžil obchodným účelom: väčšinu svojej kariéry si podkopával monumentálne úspechy tým, že sa brodil bahnom chybných krokov a škandálov poškodzujúcich demokraciu.
Takže Muskove výkriky do tmy boli vzácne: bola to príležitosť zahrať sa na hrdinu a postaviť sa darebákovi, ktorý riadi Teslu, a ukázať, že tento kedysi mladý a neskúsený CEO Facebooku sa vyvinul v štátnika, ktorý riadi spoločnosť Meta.
„To, čo rozhoduje o vašom osude, nie je konkurent,“ hovorí Zuckerberg. „Je to spôsob, akým to vykonáte.“
Po stopách Billa Gatesa
Takéto zamyslenie sa objavuje v pravý čas. Zuckerberg bude mať v máji budúceho roka 40 rokov, jeho majetok sa odhaduje na 106 miliárd dolárov, so svojou filantropickou činnosťou chce dosiahnuť čo najväčší vplyv a má odhodlanie transformovať jednu z najdôležitejších spoločností na svete, nad ktorou má takmer úplnú kontrolu.
V mnohých ohľadoch jeho cesta pripomína tú, ktorou si prešiel aj Bill Gates. Podobne ako Zuckerberg, aj Gates odišiel z Harvardu, aby vybudoval historicky významnú technologickú spoločnosť.
Aj on bol stelesňoval „šprta“ a zároveň zázračného chlapca vo svojom odbore. A rovnako si aj on na svojej nekompromisnej a neúnavnej ceste na vrchol vytvoril fanúšikov, nepriateľov aj obavy z porušenia pravidiel.
A potom, vo svojich 40 rokoch, Gates spravil Gates otočku. Zmenil svoj imidž z bezohľadného monopolistu na globálneho mecenáša. A jeho spoločnosť a odkaz na tom len získali.
Tri tváre Marka Zuckerberga
Ako by to teda mohlo vyzerať v prípade Zuckerberga? Jeho priateľ a rovesník, zakladateľ spoločnosti Spotify Daniel Ek, opisuje dejový oblúk, ktorý nás privádza k súčasnému momentu.
Je tu „Mark zo Sociálnej siete“, hovorí Ek – čo je narážka na film z roku 2010 (Sociálna sieť, v oritg. The Social Network), ktorý vykresľuje zakladateľa Facebooku ako arogantného génia s dvomi tvárami. Potom je tu „Cambridge Analytica (britská konzultačná spoločnosť, pozn. ed.) alebo diabolsky Mark“ – čo je odkaz na škandál spoločnosti ohľadom zberu údajov.
A to nás privádza k dnešnému Markovi. „Vo svojom vystupovaní na verejnosti je oveľa autentickejší,“ hovorí Ek, ktorý zdôrazňuje, že títo „traja Markovia“ odrážajú pohľad verejnosti, nie jeho vlastný názor.
„Za tých niekoľko rokov sa veľa naučil a dnes má pre veci nový zápal. Uvedomil si, že sa musí správať zodpovedne, pretože má túto obrovskú platformu…. Ale stále je v ňom niečo zo starého Marka – vsádza na veci, aj keď mu všetci hovoria, že to nikdy nebude fungovať. “
Mark Zuckerberg a jeho manželka Priscilla Chan darujú 99 percent svojich akcií Facebooku na Chan Zuckerberg Initiative.
Zdroj: GUERIN BLASK
Ide napríklad o stomiliardovú investíciu do fantastického, ale stále nevyskúšaného virtuálneho sveta nazývaného metaverse, ktorá sa vráti možno až o sedem rokov. Ak vôbec.
Nový pohľad na svet
Zuckerberg si osvojil „pohľad na svet cez bojové umenie“. Pre osobný život aj pre spoločnosť Meta. To hovorí o rešpekte, cieľavedomosti, disciplíne a mnohých ďalších klišé z učebníc manažmentu.
Ale nakoniec sa tento tretí, zrelší Zuckerberg bude opierať o ďalší princíp MMA: sebavedomie. „Keď idete do súťaže, nebojujete s iným človekom, ale sami so sebou, nie?“ hovorí Zuckerberg. „Len sa snažíte byť lepšou verziou seba samého.“
Zuckerberg má pri tomto opätovnom vynáleze mimoriadnu voľnosť. Z profesionálneho hľadiska mu nikto nemôže hovoriť, čo má robiť.
Mark zo Sociálnej siete
Facebook má dvojitú štruktúru akcií, ktorá mu poskytuje neochvejnú kontrolu. V súčasnosti vlastní 99 percent akcií triedy B a 61 percent zo všetkých hlasovacích práv, čo ho robí neodvolateľným – a do veľkej miery aj nezodpovedným.
„Môžete zhromaždiť všetkých ostatných kmeňových akcionárov, aby hlasovali proti Markovi?“ pýta sa jeho priateľ a spoluzakladateľ Facebooku Dustin Moskovitz. „Nie, nemôžete.“
Toto bol primárny krok „Marka zo Sociálnej siete“. Navrhol ho spoluzakladateľ Napsteru a bývalý prezident Facebooku Sean Parker, a stelesňovali ho Zuckerbergove prvé vizitky s nápisom „I’M CEO, BITCH“.
V prvopočiatkoch Facebooku sa posilnila potreba kontroly nad vlastným osudom. Zuckerberg si spomína na rok 2006, keď spoločnosť Yahoo ponúkla miliardu dolárov za kúpu vtedy len dvojročného Facebooku.
„Keď som nechcel spoločnosť predať, podľa mňa si vtedy investori mysleli: ‚Možno by sme si mali získať iný tím?‘ Ale to nebolo možné,“ hovorí zo smiechom.
Svoj vlastný pán
Zuckerberg to, pochopiteľne, považuje za vlastnosť, nie za chybu. „Na svete je veľa spoločností, ktoré majú veľký kapitál… a nemajú také vedenie alebo štruktúru správnej rady, ktoré by im umožňovali prijímať veľké stávky na budúcnosť,“ hovorí. „My sme spoločnosť riadená zakladateľmi.“
To nepochybne pomohlo Facebooku uskutočniť niekoľko odvážnych akvizícií, na ktoré sa teraz môžeme pozrieť s rešpektom (WhatsApp), zvedavosťou (Oculus) alebo nemým úžasom (Instagram, jeden z najlepších firemných nákupov storočia).
Tieto úspechy, keď Facebook v roku 2012 vstúpil na burzu s trhovou kapitalizáciou takmer 82 miliárd dolárov, však viedli aj k obdobiu „diabolského Marka“, ktoré sa dá zhrnúť do jediného slova: pýcha.
Diabolský Mark
V roku 2015 Zuckerberg kampaňoval na Stredozápade spolu s rybármi, farmármi a hasičmi. Medzitým v Menlo Parku v Kalifornii bola jeho spoločnosť, ktorá spája svet lepšie ako ktorákoľvek iná, no bola tiež využívaná na útok na demokraciu v rozsahu väčšom než čokoľvek iné.
Ide o vážnu vec: V roku 2014 algoritmus Facebooku posilnil výzvy na etnické násilie v Mjanmarsku, ktoré pomohli podnietiť genocídu proti menšine Rohingov.
V roku 2016 spoločnosť Cambridge Analytica, konzultantská frima kampane Donalda Trumpa, neoprávnene použila údaje získané z Facebooku so zámerom vytvoriť profily voličov pred prezidentskými voľbami.
V tom istom roku Rusko v podstate premenilo Facebook na nástroj vyvolávajúci nepohodlnosť voči demokracii. V roku 2021 dátová inžinierka Frances Haugen odhalila, že vedenie spoločnosti Facebook vedelo o škodách, ktoré môžu spôsobiť ich produkty – a napriek tomu uprednostnilo zisk a rast.
„Odkazom Marka Zuckerberga bude kľúčová úloha, ktorú jeho spoločnosť zohrala pri podkopávaní demokracie,“ hovorí investor rizikového kapitálu Roger McNamee, jeden z prvých investorov Facebooku (a bývalý investor Forbesu), ktorý sa stal jeho otvoreným kritikom.
„Bez Facebooku by celý svet vyzeral úplne inak… A oveľa lepšie. Pre niekoho, kto mal toľko príležitostí, aby prispieval k dobru, je to tragédia,“ dodáva McNamee.
Zuckerbergov majetok
V roku 2008 sa zakladateľ Facebooku stal vo svojich 24 rokoch najmladším samostatne zárobkovo činným miliardárom, ktorý sa kedy dostal do rebríčka Forbes 400. O sedem rokov neskôr sa stal najmladším, ktorý sa dostal do prvej desiatky.
Zuckerberg – ktorý pôvodne odmietal obavy zo zasahovania do volieb v roku 2016 na Facebooku a pokladal to za nejaký „bláznivý nápad“, aj keď sa to dialo priamo pod jeho nosom – k tomu hovorí: „Určité vlády na celom svete sa budú naďalej pokúšať viesť rôzne takéto kampane,“ a dodáva: „Myslím si, že naše tímy sa s tým vysporiadali oveľa sofistikovanejšie.“
To je asi všetko, čo pravdepodobne od neho dostaneme. Kontrola hlasovania ho do veľkej miery chráni pred inými dôsledkami ako ospravedlnením.
„Nebrali sme našu zodpovednosť dostatočne vážne – a to bola veľká chyba,“ povedal Zuckerberg počas vypočúvania v Kongrese v roku 2018, keď sa ospravedlňoval za škandál Cambridge Analytica. „Bola to moja chyba a je mi to ľúto. Založil som Facebook, riadim ho a som zodpovedný za to, čo sa tu deje.“
Odísť neplánuje
No medzi zodpovednosťou a povinnosťou je rozdiel. Najmä keď obrovské spoločnosti, ktoré ho podporujú, vrátane Vanguard, BlackRock a Fidelity, vidia, že aj napriek určitým zakopnutiam dosiahol pre akcionárov nesporne skvelé výsledky.
Za posledné tri roky akcie spoločnosti Meta zaostali za indexom S&P 500 o takmer 16 percentuálnych bodov. Ale za päť a desať rokov prekonali tento index o 31, respektíve 367 percentuálnych bodov.
Benevolentné diktatúry môžu teoreticky priniesť veľkosť. „Na svete jednoducho nie je veľa miest, kde by ste mohli uzatvárať také dlhodobé stávky ako u nás,“ hovorí Zuckerberg. Ale bez sebauvedomenia táto benevolencia vyzerá skôr ako „diabolský Mark“, o ktorom rozprával Ek – najmä ak vládnutie generálneho riaditeľa môže presiahnuť polstoročie.
„Myslím si, že budem spoločnosť Meta viesť ešte dlho,“ hovorí Zuckerberg.
Je ťažké presne určiť, kedy niekto dozrie. Ale pri pohľade na Zuckerberga a „tretieho Marka“ to určite nebol september 2021.
Akcie spoločnosti Facebook dosiahli svoje historické maximum. Spoločnosť mala hodnotu takmer 1,1 bilióna dolárov a samotný Zuckerberg približne 136 miliárd dolárov. Jeho snaha o vstup do metaversa napredovala rýchlym tempom.
Nasledujúci mesiac oznámil rozhodnutie zmeniť názov Facebooku na Meta Platforms a vsadil svoju značku na to, že metaverse sa stane budúcnosťou výpočtovej techniky. Potom prišlo zúčtovanie. V priebehu nasledujúcich 14 mesiacov sa akcie spoločnosti Meta prepadli o 75 percent. Jej ročné príjmy po prvýkrát klesli a čistý zisk v roku 2022 sa znížil o 41 percent.
Zuckerberg vidí umelú inteligenciu ako súčasť jeho platforiem spoločnsoti Meta.
Zdroj: META
Zuckerbergov majetok sa prepadol na 33 miliárd dolárov. Svoju úlohu zohrala aj aktualizácia mobilného operačného systému iOS od spoločnosti Apple z roku 2021. Týkala sa ochrany osobných údajov a sťažila technologickým spoločnostiam sledovanie používateľov v rôznych aplikáciách. Ďalší vinník: konkurencia zo strany TikTok.
Prepúšťanie
Minulý rok teda Zuckerberg urobil niečo iné. Žiadne posúvanie vpred. Žiadne oneskorené polovičaté ospravedlnenie. Po tom, čo za štyri roky zvýšil počet svojich zamestnancov z 33 600 na 87-tisíc, v novembri minulého roka oznámil prepustenie viac ako 11-tisíc zamestnancov – teda 13 percent spoločnosti. A v marci tohto roka k nim pridal ďalších 10-tisíc.
„Minulý rok sme urobili niekoľko naozaj ťažkých rozhodnutí,“ hovorí otvorene. „Je to, samozrejme, niečo, čo nechcete robiť.“
„Snažili sme sa vytvoriť prevádzkový rámec spoločnosti pre dva ciele,“ pokračuje. „Prvým bolo nastaviť nás na efektívnejšie fungovanie a rýchlejšie vytváranie lepších produktov. Druhým cieľom bolo zabezpečiť, aby sme mali finančný priestor na tlmenie akýchkoľvek nárazov, aby sme mohli pokračovať v investovaní do dlhodobej vízie, ktorou sú z väčšej časti dve hlavné investície do umelej inteligencie a metaversa.“
Vízia sa nezmenila, aj keď niektorí už metaverse odpísali ako neúspech a Zuckerberg verejne povedal, že potrvá dekádu, kým začne zarábať. Meta už nazbierala približne 40 miliárd dolárov operatívnych strát zo svojej stávky na myšlienku alternatívneho virtuálneho vesmíru vedeného jej pobočkou Reality Labs. Ale Zuckerberg zostáva stále v hre.
Cieľ nenaplnili
Je to ťažká úloha: Podľa interného dokumentu, ktorý vo februári citoval Wall Street Journal, Horizon Worlds – bezplatná aplikácia virtuálnej reality pre jeho súpravy Quest VR, ktorá mala byť predzvesťou éry pohlcujúcej zážitky a konferenčné hovory VR – údajne nedosiahla svoj cieľ: 500-tisíc aktívnych používateľov mesačne v roku 2022. Namiesto toho ich získala menej ako 200-tisíc.
Dokonca aj Zuckerberg pripúšťa, že Horizon Worlds nie je taká pozorná, ako by mala byť. „Jedna vec je povedať: ‚Dobre, toto je pohlcujúci zážitok.‘ A iné je povedať: ‚Chcem to zažívať každý týždeň.“
„Pravdepodobne by som investovala inak, keby som mala všetko pod kontrolou – napríklad do spoločnosti Reality Labs,“ dodáva Susan Li, finančná riaditeľka spoločnosti Meta.
Li poznamenáva, že jej poznámka Zuckerberga neprekvapí, pretože podporuje takéto diskusie.
A keďže kritiku prijal a na základe nej zmenil svoj kurz, trhy na ňu reagovali.
Opäť v hre
Hodnota akcií spoločnosti Meta sa od svojho dna koncom roka 2022 viac ako strojnásobila – pomohol tomu spätný odkup akcií v hodnote približne 38 miliárd dolárov od začiatku minulého roka.
Konsenzus analytikov predpokladá 14-percentný nárast tržieb v tomto roku na takmer 133 miliárd dolárov. Nárast čistého zisku odhaduje o 50 percent – na 34 miliárd dolárov. Čím sa spoločnosť výrazne priblíži k svojmu maximu spred dvoch rokov. Vďaka výslednému nárastu akcií sa Zuckerberg opäť stal jedným z desiatich najbohatších ľudí planéty.
Podľa neho je metaverse súčasťou dlhodobej vízie, ktorá zahŕňa nielen VR a AR, ale aj umelú inteligenciu. Podobne ako Gates, ktorý vo februárovom rozhovore pre Forbes označil nedávny pokrok v oblasti umelej inteligencie za „rovnako dôležitý ako počítač alebo internet“, aj Zuckerberg považuje rozšírenie umelej inteligencie za transformačnú udalosť.
Ďalší krok – AI
A podobne ako mnohí iní technologickí giganti, aj Meta vytvorila veľký jazykový model, na ktorom trénuje AI, ktorá bude definovať jej budúcnosť. Nazýva sa Llama 2, je open-source a bude integrovaný do rôznych produktov spoločnosti Meta.
„Umelá inteligencia sa bude týkať všetkého,“ hovorí Zuckerberg a načrtáva už známy nový svet, ktorý sa začína inteligentnými asistentmi a končí hologramami našich kolegov na obchodných stretnutiach. Zuckerberg tiež vidí ako AI poháňa „postavy“, ktoré žijú na rôznych platformách Meta.
„Budú mať profily na Instagrame a Facebooku,“ vysvetľuje. „A budete sa s nimi môcť rozprávať na WhatsAppe, Messengeri či Instagrame a budú stelesnené ako avatary vo virtuálnej realite.“
Investovanie do budúcnosti
Uznáva, že umelá inteligencia je ďalším z nákladných hazardov s výhľadom do budúcnosti. Je však jediným akcionárom spoločnosti Meta, na ktorom záleží. A má dostatok trpezlivosti.
„Pozrite sa, bude trvať ešte nejaký čas, kým sa dostaneme k okuliarom s plnohodnotnou rozšírenou realitou. A práve na to smeruje veľké percento rozpočtu Reality Labs. Takže keď sa ľudia pýtajú: ‚Na čo míňate všetky tie peniaze?‘, odpovedám: ‚Snažíme sa vložiť superpočítač do normálnych okuliarov.‘“
Ak by sa to spoločnosti Meta podarilo ako prvej a presvedčivým spôsobom, mohla by definovať nový trh. Ak sa jej to nepodarí, bude to nákladný a rýchly neúspech, tak ako mnohé iné: telefón Facebook, dnes už opustené zariadenie na videochatovanie Portals, nepodarená snaha o kryptomenu Libra.
„Našou životnou skúsenosťou sú neúspechy, neustále neúspechy, neustále robenie vecí, o ktorých si myslíme, že sa ľuďom budú páčiť,“ hovorí technologický riaditeľ spoločnosti Meta Andrew „Boz“ Bosworth.
„A oni si ich nezamilujú a zanechajú v nás otázku: ‚Prečo sa vám to nepáči?‘ Túto otázku si kladieme prísne. A potom to opakujeme a opakujeme a opakujeme až kým nenájdeme produkt vhodný na trh. V tom sme veľmi dobrí.“
Dnešný Mark
Ak prví dvaja Markovia vychádzajú z pohľadu, ako ho vidí verejnosť, potom si tretí Mark určite uvedomil, ako Gates zmenil svoj imidž vďaka veľkým verejným projektom, ktorým sa začal venovať vo svojich 40 rokoch.
Zuckerberg, vtedy len 26-ročný, bol jedným z pôvodných signatárov kampane Giving Pledge, ktorú viedli Bill Gates a Warren Buffett, a ktorá žiada miliardárov, aby sa zaviazali vynaložiť za svoj život aspoň polovicu svojho majetku na filantropiu.
„Bill je pevne presvedčení, že ak chcete robiť filantropickú prácu dobre ako disciplínu, ak v nej chcete byť dobrí, kým sa zostarnete, musíte trénovať,“ hovorí Zuckerberg.
Predbehne Gatesa?
V roku 2015, tesne pred narodením dcéry, jej Zuckerberg a jeho manželka Priscilla Chan napísali list, v ktorom sa zaviazali venovať 99 percent svojich akcií Facebooku na svoju filantropickú misiu, neskôr nazvanú Chan Zuckerberg Initiative (CZI).
Dnes majú tieto akcie hodnotu približne 103 miliárd dolárov (plus 4,2 miliardy dolárov, ktoré už rozdali). Ak to dotiahnu do konca – a nič nenasvedčuje tomu, že by to neurobili –, táto iniciatíva sa stane jedným z najväčších filantropických činov na svete.
Druhým najväčším po iniciatíve Gatesa a jeho bývalej manželky Melindy French Gates a možno dokonca aj väčším – to závisí od budúcich výsledkov spoločnosti Meta.
Neuveriteľná príležitosť
Chan opisuje CZI ako „neuveriteľnú príležitosť“. Je založená netradične – ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá okrem rozdávania peňazí realizuje rizikové investície do ziskových spoločností, ktoré sú v súlade s jej cieľmi. Financuje aj prácu na podporu práv.
Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným znamená, že Zuckerberg a Chan nedostanú okamžité daňové úľavy a nemusia ani zverejňovať jej aktivity. Keď však prevedú aktíva z LLC na ich charitatívnu nadáciu CZI, ktorá má aktíva vo výške sedem miliárd dolárov (podľa posledného daňového priznania), manželia získajú daňový odpočet – a povinné zverejnenie.
Odvážnym cieľom spoločnosti CZI je pomôcť vede liečiť, zvládnuť a predchádzať všetkým chorobám do konca storočia. Dostávajú plný počet bodov za vysoký cieľ, no realita poskytovania liečby je zložitá. Chan však obavy nemá. „Je uspokojujúce pracovať na problémoch, ktoré ľudia považujú za nemožné,“ hovorí.
V tejto súvislosti plánuje CZI vybudovať jeden z najväčších počítačových klastrov s AI na svete pre neziskový výskum v oblasti prírodných vied, ktorý sa snaží komplexnejšie modelovať rôzne ľudské bunky, aby pochopil, ako sa správajú, keď sú zdravé a choré.
Inštitút Chan Zuckerberg Institute for Advanced Biological Imaging, ktorý sídli v Redwood City v Kalifornii, už vyvíja nové spôsoby zobrazovania buniek vo vysokom rozlíšení s cieľom podporiť skoršie odhalenie chorôb.
Odpustené hriechy
Takéto expanzívne myslenie zmenilo spôsob, akým Zuckerberg pracuje. Keďže jeho subjekty podporované CZI študujú choroby, „Mark číslo tri“ si osvojil zdravý žitovný štýl, aby zvýšil svoju produktivitu.
Takmer každý deň cvičí a spí celých osem hodín denne. Vďaka juujitsu a MMA sa zapája do boja, ale úctivým, premyslenejším spôsobom. A jasne si uvedomuje, že jeho hriechy z minulého desaťročia by mohli byť zmyté, ak dosiahne čo i len zlomok toho, k čomu sa CZI zaprisahala.
„Aj keby fungovala len tretina vecí, na ktoré vsadíte,“ hovorí, „myslím, že to stále vytvára vo svete veľké množstvo hodnôt.“
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je redaktorka Kerry A. Dolan.
