Inflácia konečne klesá. Minimálne v USA a v Európe. Na Slovensku to zatiaľ neplatí, napriek tomu môže naša krajina profitovať z poklesu inflácie vo svete.
Rast spotrebiteľských cien v USA dosiahol v novembri 7,7 percenta, čo je medziročne už štvrtý mesiac poklesu po sebe. V júni kulminovala na hodnote 9,1 percenta.
Aj v eurozóne sa objavujú pozitívne signály. Rast cien v novembri spomalil z októbrového rekordného 10,6 percenta na desať percent. Ide o prvé oslabenie za uplynulých 17 mesiacov.
Zdražovanie sa snažia centrálne banky zastaviť zvyšovaním sadzieb. Zhodujú sa, že zastavenie inflácie je pre ne dôležitejšie ako ekonomický rast, sú teda ochotné podstúpiť aj riziko ekonomickej recesie.
Silný trh práce
V Spojených štátoch priživoval infláciu najmä robustný trh práce. „Rast cien ťahali najmä vyššie mzdy v dôsledku covidových nerovností, nedostatok pracovnej sily a napätý trh práce. Teraz sa karta obracia. Objavili sa správy o plánovaných veľkých prepúšťaniach v technologickom sektore, vrátane firiem Meta, Stripe, Paypal, Microsoft, Amazon,“ hovorí makroekonomický stratég Saxo Bank Christopher Dembik.
Dodáva, že ďalšie hromadné prepúšťanie znamená, že zastavenie rastu miezd bude v USA pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. To by v konečnom dôsledku mohlo „zmierniť inflačné tlaky a uvoľniť cestu pomalšiemu tempu zvyšovania úrokových sadzieb zo strany Fedu“, predpokladá Dembik.
K inflácii v USA prispeli jednorazovo aj helikoptérové peniaze domácnostiam, čo zvýšilo dopyt, na ktorý nestihla ponuka tovarov a služieb patrične reagovať. To však už tiež neplatí.
Zastavenie zvyšovania sadzieb na dohľad
„Cenové tlaky vo svetovej ekonomike ustupujú. Stabilizuje sa ponuková strana komodít a rozširujú sa úzke hrdlá dodávateľských reťazcov. Normalizujú sa ceny kontajnerovej dopravy. Súčasne sa pre ochladzovanie ekonomickej aktivity spomaľuje agregátny dopyt. To bude vytvárať priestor na to, aby centrálni bankári pokračovali v trende sprísňovania menovej politiky obozretnejšie a pomalšie,“ predpokladá analytik J&T banky Stanislav Pánis.
„Predpokladáme, že inflácia v budúcom roku výrazne zvoľní dynamiku rastu vo všetkých systémovo dôležitých ekonomikách, čo by malo dať priestor centrálnym bankám na zastavenie zvyšovania úrokových sadzieb,“ dodáva.
Ceny energií a ďalších komodít už zastavili svoj rast a mnohé z nich klesajú. Vyzerá to, že plynu by mohlo byť v Európe cez zimnú vykurovaciu sezónu dostatok. Aj ceny elektriny sa stabilizujú. „Bázický efekt zvýšených úrovní tohto roka následne matematicky bude pôsobiť dezinflačne,“ prognózuje Pánis
Viceprezidenka Fedu Lael Brainard už potvrdila úvahy o zvoľnení tempa zvyšovania sadzieb centrálnej banky.
Slovensko bude ťažiť z poklesu inflácie vo svete
Na Slovensku sa však inflácia naďalej zrýchľuje – v októbri o 0,7 percentuálneho bodu na 14,9 percenta. K zrýchleniu prispeli najmä ceny potravín, ktoré sa medziročne zvýšili až o 26 percent. Vrchol inflácie je na Slovensku zatiaľ stále v nedohľadne.
Napriek tomu by Slovensko mohlo profitovať z poklesu inflácie inde vo svete. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák hovorí, že zastavenie rastu cien vo svete by sa mohlo premietnuť do stabilizácie cien tovarov z dovozu. Slovensko vlani doviezlo z USA tovar za zhruba 600 miliárd eur.
Oslabuje sa aj americký dolár. Po páde eura na hodnotu 0,96 eura za dolár, sa euro dostalo späť na paritu a aktuálne je americký dolár najslabší za takmer pol roka.
Ďalším kanálom, ktorým by sa mohol pokles inflácie pretaviť do slovenskej ekonomiky, je pokles sadzieb Fedu. Americké akcie vďaka optimizmu zo zlepšujúcich sa čísel poskočili za uplynulých 30 dní o takmer sedem percent. Nádej zo spomalenia rastu sadzieb Fedu tak teší všetkých akciových investorov.
Spomalenie rastu sadzieb ECB
O spomalení rastu sadzieb sa hovorí aj v Európe. „Európska centrálna banka (ECB) bude ešte musieť zvýšiť úrokové sadzby, aby skrotila cenové tlaky, aj keď sa zdá, že miera inflácie v euroregióne je už blízko svojho vrcholu,“ povedal hlavný ekonóm ECB Philip Lane pre utorkové vydanie denníka Milano Finanza.
„Očakávame, že bude potrebné ďalšie zvýšenie sadzieb, ale veľa sa už urobilo,“ citoval denník ekonóma. Predpokladá sa preto, že ECB na svojom decembrovom zasadnutí spomalí tempo zvýšenia sadzieb zo 75 na 50 bázických bodov.
Kedy prestanú zdražovať hypotéky
Znamenalo by to dobrú správu aj pre úroky na hypotékach. Tie na Slovensku vzrástli z jedného až na štyri percentá, čo zmrazilo hypotekárny trh. Rovnaké je to aj vo svete. „Najmä v USA sú už sadzby celkom vysoké, čo spôsobilo prudký pokles záujmu o hypotéky. Podobný vývoj je napríklad i v ČR, kde sú sadzby ešte vyššie,“ približuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Ak by došlo k zastaveniu rastu sadzieb ECB, znamenalo by to stabilizáciu úrokov hypoték na Slovensku. Mohli by sme tak ťažiť z poklesu inflácie v Európe, aj keď na Slovensku ešte ceny prudko rastú.
Slovenská vláda rozdáva
Dôvodom rastu inflácie na Slovensku sú regulované ceny, ktoré sa v spotrebnom koši prejavia až na budúci rok. Olej do ohňa však prilievajú aj vládne výdavky. „Centrálne banky sa spoliehajú na jednotlivé vlády, že trochu priškrtia rozpočty a nebudú inflačne rozdávať peniaze,“ pripomína Tomčiak.
V prípade Slovenska to však neplatí. „Monetárna politika ECB sa síce sprísňuje, ale v úplnom protiklade ide expanzívna politika slovenskej vlády, ktorá v posledných týždňoch masívne zvýšila odmeny pre zdravotníkov a dá sa očakávať, že bude navyšovať výdavky aj v iných rezortoch. Rozdávanie peňazí podrží slovenskú infláciu na zvýšenej úrovni,“ obáva sa analytik.
Klesajú aspoň ceny energií a iných importovaných komodít a tovarov. „V prvej polovici budúceho roka bude inflácia na Slovensku naďalej vysoká. Potom sa dá očakávať rapídne zníženie tempa rastu cien,” prognózuje Tomčiak.
