Radikálny krok. GoGo, civilným menom Daniel Štrauch, bol svojho času jedným z najúspešnejších slovenských YouTuberov. Aktuálne sa rozhodol urobiť hrubú čiaru za kanálom, ktorý ho preslávil.
Štrauch zverejnil svoje prvé video na YouTube už v roku 2011 a v raných rokoch kariéry influencera cielil najmä na herné videá, humorné skeče, pranky či spolupráce s ďalšími známymi menami slovenskej YouTube scény. Postupne sa objemom odberateľov dostal na čelo najznámejších slovenských influencerov, no časom zanevrel na publikovanie obsahu a venoval sa videobiznisu a produkcii.
V súčasnosti sa rozhodol „pochovať“ pôvodný kanál s vyše 1,7 miliónom odberateľov a odštartovať nový kanál s čerstvým obsahom a potenciálnym biznis modelom. GoGo pre Forbes prezradil, prečo prikročil k radikálnej zmene kariérneho kurzu. Zároveň otvorene prehovoril o tom, ako sa dá zarobiť na YouTube a ktoré spolupráce mu priniesli tisícové honoráre.
Celú vec riešime s kolegom Robertom, s ktorým pôsobíme v spoločnom ateliéri a prevádzkujeme vlastnú filmovú produkčnú spoločnosť Deadline. Chceme založiť úplne nový youtubový kanál. Uvedomujem si, že je možno smutné vzdať sa 1,78 milióna odberateľov, ale vzhľadom na fungovanie súčasného algoritmu a správania sa YouTube v posledných rokoch je to logický krok.
Nemienim ho mazať, no neplánujem naň už aktívne pridávať nový obsah.
Áno, ja som len prestal aktívne tvoriť a skôr som sa stiahol do úzadia. Začal som sa venovať iným aktivitám a nad mojou tvorbou zostal visieť otáznik, čo sa vlastne stalo. Nikdy som to poriadne nevysvetlil. Možno som sa v minulosti dopustil chyby, aspoň tak vnímam spätnú väzbu od divákov, že som tento prechod nikdy neurobil dostatočne jasne.
Nechcel som tie dvere nikdy zavrieť natrvalo. Zároveň sa diváci ocitli v určitej neistote, pretože náš vzťah je postavený na priateľskej báze.
Existuje medzi nami určitá dôvera a oni nadobudli pocit, že som sa na to vykašľal, alebo že som im dostatočne neobjasnil svoj posun vpred. Preto teraz pripravujeme niečo nové. Máme k tomu vymyslenú výraznú kampaň a oficiálny štart, ktorým symbolicky ukončíme éru „starého Goga“. Kanál GoGoManTV zostane už len ako nostalgické miesto. Nový kanál sa bude volať prekvapivo iba GoGo. Dnes už totiž nie je nutné mať unikátne meno ako v roku 2011, keď som sa na Youtube registroval.
Áno, začíname úplne od nuly, a to aj z dôvodu mentálnej motivácie, aby sme sledovali postupný nárast odberateľov. Algoritmus dnes funguje tak, že uprednostňuje nové a mladé kanály, vďaka čomu sa dá rásť oveľa dynamickejšie. Dnes je to efektívnejšie, než keby som sa snažil vkladať nový typ obsahu na starý kanál, ktorý je už nejakým spôsobom kategorizovaný.
Uvedomil som si to minulý rok, keď sme po dlhom čase pripravili halloweensky špeciál s ďalšími kolegami youtubermi. Urobil som to tak, ako kedysi – pozval som ich a vytvorili sme spoločné video. K tomu sme pridali príspevok na Instagram formou spolupráce. Tento príspevok mal za 24 hodín dosah vyše 2 milióny ľudí, zatiaľ čo video na YouTube má k dnešnému dňu (začiatok mája, pozn. red.) len približne 160-tisíc pozretí.
A to aj napriek tomu, že v prvý deň získalo 10-tisíc lajkov. Odozva v komentároch bola veľmi silná, no video sa ďalej neodporúčalo. Keď sme analyzovali štatistiky s Dušanom (Dušan Brachna-Duklock, pozn. red.) alebo s Jirkom (Jirka Král, pozn. red.), zistili sme, že sa takmer vôbec nezobrazovalo novým používateľom.
Čo to spôsobilo?
Kanál má už svoje stabilné zaradenie. Dlho naň nepribúdali pravidelné príspevky a v minulosti tam dominoval predovšetkým gaming. Napriek tomu však nechápem, prečo tam nebolo viac videní, keď na ostatných sieťach bola trakcia vysoká a video malo výborné ohlasy. Rozprával som sa o tom s kolegami a zhodli sme sa, že keby sme tento obsah uverejnili na nový kanál, mohol sa prebojovať na hlavnú stránku YouTube. Tam by svietil niekoľko dní a oslovil by úplne nových divákov.
Takže príčinou nízkych čísiel je nízka aktivita na danom kanáli a skutočnosť, že ste sa ho rozhodli už ďalej neposúvať v pôvodnom duchu?
Je to tak. Pri celkovej analýze starého kanála som dospel k záveru, že by nefungovalo, keby som sa na ňom pokúšal tvoriť nové série. Vložil by som do toho zbytočne veľa úsilia vzhľadom na to, aký obmedzený dosah platforma takémuto kanálu priraďuje.
Ide o váš odhad, prečo to tak je, alebo máte k aktuálnemu stavu aj nejaké dáta?
Diskutoval som o tom s youtubermi, ktorí sú momentálne najúspešnejší. Predpokladám, že majú k dispozícii presnú analytiku priamo zo školení od Googlu alebo z programu YouTube Partnership. Rozoberal som to s ľuďmi z biznisu a súhlasia, že môže ísť v tomto smere o zásadný problém. Videli sme to aj u iných kolegov, ktorí si založili separátne kanály na hry a podobne. Po oddelení im tvorba začala fungovať oveľa lepšie.
Pozrime sa na váš nový projekt. Čo tento krok znamená pre monetizáciu, keď začínate od nuly? Pravdepodobne nebudete mať obsah speňažený hneď od prvého dňa.
Máte pravdu. Monetizácia je prístupná až po dosiahnutí určitého počtu odberateľov alebo odsledovaných minút. Preto sa na príjmy z reklamy nespoliehame hneď v úvode. Považujeme to skôr za investíciu do budúcna. Rovnako to vnímame aj vo vzťahu k partnerom. Je iné, keď ponúknem kanál s novou základňou odberateľov značkám ako Coca-Cola alebo McDonald’s.
GoGo však už predstavuje známu značku. Nie je to rovnaká situácia, ako keby ste boli úplný nováčik ponúkajúci kanál bez histórie.
Je to tak a aj branding zostáva zachovaný. Stále je to GoGo, čo je meno, ktoré na československom trhu pôsobí už 15 rokov. Ľudia naň reagujú. Nechcel som sa tohto mena úplne vzdať a podobne to vnímali aj klienti. Už som navštívil niekoľko spoločností, s ktorými som v minulosti spolupracoval, a predstavil im časový plán budúcich projektov. Veríme, že sa nám to podarí opäť naštartovať, keďže máme potrebné skúsenosti. Poznáme trh a vkladáme do projektu veľké nádeje. Je však pravdou, že sa ťažko buduje niečo, keď zatiaľ chýbajú reálne čísla sledovanosti.
Z pôvodného kanála GoGoManTV vám prichádzajú ešte nejaké príjmy?
Áno, stále odtiaľ chodia pomerne zaujímavé sumy. Hoci som tam pol roka nič nepridal, mesačne to generovalo niečo. Stále sú to príjmy za pozretia. Ľudia si priebežne vyhľadávajú a púšťajú staršie videá.
Diváci tak naďalej klikajú na videá napriek tomu, že pridávate minimum nového obsahu?
Je zaujímavé, že napríklad môj videoklip k miliónu odoberateľov v počte videní stále rastie. Nedávno prekonal hranicu 15 miliónov pozretí a stále z neho plynie pasívna monetizácia.
Aký obsah chcete priniesť v novom kanáli?
V úvode symbolicky ukončíme éru starého Goga. Na novom kanáli sa gaming nebude objavovať vôbec. Plánujeme tam náročnejšiu produkciu a formáty pre dospelé publikum, prirodzene v rámci slušnosti. Na starý kanál mám spomínaného strihača, ktorému budem posielať materiály, keď si niečo zahrám. Chcem, aby tam niečo pribúdalo pre ľudí, ktorí majú túto tvorbu stále radi.
Robo Homola
Cesta do Číny
Čo teda divák nájde na novom kanáli?
Odštartujeme cestovateľskou sériou. Prvá cestovateľská séria ponesie názov „GoGo a Robo v Číne“. Je koncipovaná v štýle Top Gearu s mojím kolegom režisérom Robertom. Chceme poukázať na niektoré bizarné čínske rozvojové projekty. Plánujeme navštíviť miesta, kde vybudovali repliky Prahy, Londýna či Paríža, a upozorniť na zaujímavé architektonické fakty.
Práve téma influenceri a propagovanie Číny sa vníma veľmi citlivo. Krajina je často spájaná s totalitnými praktikami, tamojším komunistickým režimom, cenzúrou či segregáciou Ujgurov. Ako sa vyhnete tomu, aby vás automaticky diváci neobviňovali z propagandy?
Uvedomujem si, že okolo Číny je momentálne obrovské geopolitické napätie, ktoré sa nedá ignorovať. Do Číny však nejdeme robiť politickú propagandu ani sa tváriť, že tam neexistujú vážne problémy. Práve naopak. Fascinuje ma, že žijeme v dobe, keď je táto obrovská krajina pre bežného človeka takmer neviditeľná cez čínsky Firewall.
Bez propagandy
Čo bude obsahom videí?
Chceme tam priniesť ľudský rozmer a hľadať mosty medzi našimi kultúrami. S nadsadením hovorím, že medzi nami a nimi (ČR / ČLR) je rozdiel len v tom jednom písmene „L“ – no mentálne a technologicky sme v mnohom vzdialení. (Daniel Štrauch žije v Prahe, pozn. red.)
Naším cieľom je ukázať krajinu očami dvoch chalanov zo strednej Európy, ktorí objavujú bizarnosti, ale aj fascinujúcu realitu bežného života, ku ktorej sa cez správy v televízii nedostanete. Chceme búrať mýty, nie budovať režim PR. To je náš štít pre prípad, že by sa niekto snažil hádzať na náš kanál špinu – chceme jasne ukázať, že máme vlastné hodnoty a slobodný pohľad.
Podporila vašu cestu, finančne či iným spôsobom, aj čínska strana?
Nie, nijakým spôsobom nás čínska strana nepodporovala. Dokonca sme sa počas cesty vydali do výcvikového centra Huawei, a to tiež nebolo nijak sponzorované a povolenie sme si museli vybaviť po vlastnej linke.
Opíšte logistiku samotnej cesty. Čo bolo na celej akcii najkomplikovanejšie?
Čo sa týka samotného cestovania, bolo to extrémne náročné. Bez lokálnych kontaktov a dôkladnej prípravy by sme nemali šancu. Už len samotný fakt, že tam bežné západné aplikácie ako Google Maps, Instagram či WhatsApp nefungujú bez spoľahlivej VPN, neskutočne komplikoval produkciu.
Museli sme fungovať v hybridnom režime. Najbizarnejšia bola všadeprítomná digitalizácia – bez čínskych platobných aplikácií prepojených na ich bankový systém si tam nekúpite pomaly ani fľašu vody na ulici, hotovosť tam už takmer nikto neberie.
Na druhej strane, architektonické projekty, ktoré sme navštívili – ako tie repliky európskych miest – sú vizuálne dokonalé, no zároveň strašidelne prázdne. Sú to obrovské pamätníky rýchleho rastu, ktoré v človeku zanechajú hlboký dojem a presne tento kontrast chceme divákom odovzdať.
Máme vymyslené formáty, ktoré budeme natáčať tu v ateliéri. Pôjde o rozhovory s hosťami, avšak v inom štýle. Séria sa bude volať „This or That“ a v podstate nadväzuje na rozhovory, ktoré som kedysi robil u seba v byte.
Formátov bude viac a budú vychádzať súbežne. Naším cieľom je zverejňovať ich pravidelne. Je to dôležité kvôli algoritmu, aby sa kanál od začiatku správne zaradil a prosperoval. Chcem, aby diváci vedeli, kedy sa majú na čo tešiť.
To bola moja najväčšia slabina v minulosti, keď som tvoril ako tínedžer. Robil som to pocitovo – keď som niečo natočil, okamžite som to zverejnil. Nikto nikdy nevedel, kedy niečo nové pribudne. Moji diváci však dospeli, každý má svoj pracovný program a denný režim. Chcem im do sledovania vniesť určitý poriadok.
Zatiaľ sme to testovali v offline režime. Natáčali sme s blízkymi priateľmi a kolegami. Budem tam pozývať známe osobnosti, podobne ako v mojej niekdajšej talkšou. Chcem však, aby tento formát medzi tisíckami súčasných podcastov vynikol. Nebude to len klasický rozhovor o hosťovi, ale každá epizóda mu bude pripravená na mieru.
Vytvorím scenár, ktorým bude musieť hosť prejsť. Pôjde v podstate o hru a v ateliéri pripravíme prostredie so špecifickým zvukom a osvetlením. Pôjde o interaktívnu šou, kde hosť dostane 45 minút na vyriešenie určitého dobrodružstva. Bude musieť robiť rozhodnutia, či sa vydá vľavo alebo vpravo, akú cestu si zvolí. Napríklad v GTA ste mohli vylúpiť banku buď po dlhej príprave, alebo do nej vtrhnúť s výbušninami. Divák tak uvidí, ako jeho obľúbený herec či influencer reaguje v konkrétnych situáciách.
Naším cieľom je, aby sa hosť na natáčanie tešil, uvoľnil sa a bral to ako formu zábavy. Prvoradé je, aby si u nás zahral hru a nevnímal to len ako ďalší z radu bežných rozhovorov. Na konci zaradíme 15 až 20-minútový segment, kde rozoberieme jeho voľby a poskytneme priestor aj na osobnú debatu. Hlavným motívom však zostáva samotná hra.
Zdá sa mi, že ide o produkčne náročnejší projekt…
Pôjde o riadenú produkciu. Priamo z réžie budeme ovládať svetlá, zvukové efekty aj hudbu. Celé to nastavíme spôsobom, aby hosť nadobudol pocit, že počas rozhovoru prežíva film alebo konkrétny scenár.
Scéna bude komplikovanejšia než v bežnom štúdiu?
Určite, na tom staviame. V dobe, keď existuje tisíc podcastov, sa chceme nejako odlíšiť. Chceme, aby bol projekt vizuálne príťažlivý aj pri sledovaní na YouTube v televízii, nielen ako audio formát.
Máte už vybraných konkrétnych hostí, ktorých plánujete pozývať?
Máme vytipované určité mená. Scenáre musíme písať vopred, aby sme mali aspoň päť dielov v zálohe mesiac pred oficiálnym štartom. Chceme byť pripravení a mať všetko domyslené. Scenáre sme si už testovali medzi sebou s kamarátmi. Na začiatku sa chcem sústrediť na youtuberov a influencerov, ktorých dobre poznám. Viem odhadnúť, čo by ich mohlo baviť, a zároveň to pomôže hneď v úvode získať potrebný ohlas v komunite a dosiahnuť dobrú sledovanosť.
Robo Homola
Rozpočet
Kľúčové je správne rozdeliť financovanie od partnerov do jednotlivých segmentov. Už som oslovil viacero firiem, s ktorými som v minulosti spolupracoval. Ako sme už hovorili, je náročné presne odhadnúť očakávané čísla a dosahy nových relácií.
Počítame však s tým, že z nich budeme vytvárať kratšie formáty na Instagram a TikTok, ktoré poslúžia ako propagácia hlavných videí na YouTube. Cez rôzne siete sa chceme dopracovať k cieľom, ktoré potrebujeme na získanie finančného obnosu na pokrytie produkcie. V tomto bode ide predovšetkým o našu vlastnú investíciu a spoliehame sa na to, že sa to v prvých mesiacoch úspešne naštartuje.
S akým rozpočtom pracujete?
Hovoríme o tisíckach eur na jednu epizódu, aby sme pokryli náklady na štáb a naše nároky na kvalitu. Presnú sumu vám teraz nepoviem. Aby bol projekt rentabilný, nemôžeme pracovať s produktovým umiestnením za nízke sumy. Potrebujeme rozpočty v tisíckach eur, aby sme to utiahli.
Plánujeme však aj formát reality šou s pracovným názvom „Zdola hore“. Tá sa však neobjaví v máji, diváci sa na ňu môžu tešiť až v septembri, keďže to budeme točiť počas letných prázdnin. Bude sa to odohrávať v exteriéri a pôjde skôr o sociálny experiment. Viac o tom nateraz nemôžem prezradiť.
Chcem pracovať s komunitou a divákmi, budeme organizovať bežné castingy. Ľudia sa v tom môžu nájsť a získať aj finančnú výhru. Chceme priniesť pridanú hodnotu. Všetci vieme, že na YouTube je pretlak obsahu, preto musíme investovať do kvality produkcie, aby sme vynikli.
Uvažovali sme nad rôznymi platformami, ale YouTube je pre mňa stále kľúčový. Považujem ho za najlepšiu sociálnu sieť. Zatiaľ čo iné platformy stagnujú (napríklad Facebook), YouTube sa neustále zlepšuje a vytvára výborné prostredie pre tvorcov. Toho sa chcem držať. Určite však prvý polrok alebo rok nechcem vytvárať žiadny platený obsah za hradbou predplatného.
Nechcem, aby to pôsobilo zištne. Musíme síce z niečoho žiť, ale extra obsah za peniaze je nateraz hudba budúcnosti. Keď budem mať rozbehnuté viaceré žánre a budem mať pocit, že prinášame hodnotu nad rámec bezplatného obsahu, môžeme o tom uvažovať. Možno po trištvrte roku.
Robo Homola
Financovanie a partnerstvá
Obsah na novom kanáli bude teda bezplatný?
Všetko bude otvorené a bezplatné. Neskôr by sme radi pridali bonusy na dofinancovanie projektu. Uvidíme, ako sa to rozbehne, ale bez partnerov by sme to neutiahli. Spolieham sa teda na partnerstvá už od začiatku.
Spomínali ste, že sa už kreujú určité partnerstvá. Ako vyzerá proces hľadania spoluprác? Máte už niečo definitívne potvrdené?
Máme potvrdených niekoľko partnerov prostredníctvom e-mailovej komunikácie, takže s určitým rozpočtom na prvé mesiace môžeme počítať. Funguje to ako taký „obrátený tender“. Za tie roky mám zoznam spriatelených agentúr a klientov, ktorí poznajú moju prácu a vedia, s čím môžu počítať.
Prezentovali sme im naše projekty na osobných stretnutiach alebo cez videohovory. Vďaka spätnej väzbe od nich sme zistili, čo môže fungovať. Naša cieľovka sú naši rovesníci, ktorí dnes často sedia na klientskych pozíciách v agentúrach. Ich názor je pre mňa veľmi cenný nielen z hľadiska rozpočtu, ale aj kvôli tvorbe obsahu.
L’Oréal, Coca-Cola či McDonald’s
Keď sa budete naplno venovať novému kanálu, neutrpí tým vaša činnosť producenta v rámci produkčnej firmy Deadline?
Domnievam sa, že nie. Vďakabohu som v pozícii, kde nemusíme brať každú zákazku. Produkcia pre mňa nepredstavuje vyčerpávajúci full-time záväzok, ktorý by ma v prípade útlmu ochromil. Stále mám aj spolupráce na Instagrame. Robíme skôr veci, ktoré nás bavia alebo väčšie kampane.
Ak budeme realizovať jednu či dve produkcie mesačne, budeme stíhať YouTube naplno. Tieto dva svety idú ruka v ruke. Aj v minulosti ľudí zaujímalo zákulisie tvorby reklám, ktoré som im ukazoval. Chcel by som tieto dve roviny prepojiť.
Aké je hlavné zameranie Deadlinu? Sú to videoklipy, reklamné videá alebo iný typ tvorby?
Začal som s videoklipmi, aby som sa nejakým spôsobom ukázal a získal dôveru klientov. Hoci slovenskú hudbu bežne nepočúvam, oslovil som Kontrafakt s otázkou, či by nedali šancu mladému režisérovi. Robil som pre nich Instagram a mali sme realizovať aj klip, z čoho nakoniec zišlo a robil ho Jan Strach. V skladbe „Pumpa“ je však počuť môj hlas v pozadí – hovorím tam rôzne hlášky v maďarčine a nemčine.
Robil som klipy aj pre DJ EKG a promo materiály pre menšie firmy, napríklad artové video pre štúdio plastickej chirurgie v spolupráci so sochárom. Spolupracoval som aj s viacerými neziskovkami a s otcovým občianskym združením „Umenie pomáha“. Otec je fotograf a venuje sa rôznym sociálnym témam. Najväčšími klientmi posledných rokov však boli korporáty, ktoré so mnou spolupracovali ako s influencerom a dali mi dôveru aj v oblasti réžie.
Gro zákaziek tvorili značky ako L’Oréal, konkrétne Garnier, Coca-Cola, McDonald’s, Slovak Telekom, ČSOB, Disney, ale aj ďalšie menšie firmy. Tieto subjekty boli pre mňa kľúčovými klientmi.
Od youtubera k biznismenovi
Aké to je prejsť od kariéry youtubera, ktorý robí zábavné videá a hry, k serióznej produkcii pre takéto veľké brandy?
Na začiatku to bolo pre mňa veľmi stresujúce. Nechcel som, aby ma v tomto svete vnímali len s nálepkou mladého neskúseného šaša, ktorý sa bavil pred kamerou a teraz chce riadiť štáb skúsených ľudí.
Cítili ste tam niekedy dešpekt, alebo ste si ho skôr podvedome vytvárali vy sami?
Bolo to skôr v mojej hlave. Ľudia v tomto odvetví v Čechách a na Slovensku sú veľkí profesionáli. Domnievam sa, že trh je dostatočne saturovaný ľuďmi, ktorí chcú pracovať a sú vďační za každú príležitosť.
Necítil som tam vyslovene diskrimináciu, ale bolo mentálne náročné riadiť ľudí, ktorí sú oveľa skúsenejší než ja. Postupne som si však túto pozíciu vybudoval vlastnou cestou. Bolo to stresujúce, ale s pribúdajúcimi produkciami sa to stávalo jednoduchším.
Aká bola vaša konkrétna úloha pri tvorbe týchto videí? Celé ste to manažovali z pozície režiséra?
Fungujeme ako subdodávateľ pre reklamné agentúry. Agentúra si nás objedná ako produkciu, my rozpracujeme ich ideu do konkrétneho scenára a navrhneme vizuálne riešenie. Po schválení klientom a rozpočte si najímame štáb vhodný pre daný projekt.
Na začiatku som bol naivný a chcel som živiť sedem ľudí nastálo vo firme. Na tom som takmer vyhorel, bol to obrovský tlak. Dnes už viem, že to takto nefunguje. Lepšie je volať ľudí na konkrétne projekty, kde má každý svoju živnosť a motivácia je oveľa vyššia, keď sa tím vytvorí na mieru pre danú zákazku.
Robo Homola
Odchod z Bratislavy, smer Praha
Bol toto hlavný dôvod, prečo ste rozpustili tím v Bratislave? Preto, že tento model riadenia nefungoval podľa vašich predpokladov?
Chýbali mi manažérske zručnosti. Dovtedy som pracoval sám na seba a zrazu som mal zodpovednosť za ľudí, ktorí očakávali, že im každý mesiac zabezpečím prácu. Bol to obrovský nápor. Hoci sme vedeli ponúknuť aj pridanú hodnotu v podobe obsahu na sociálne siete, živiť toľkých ľudí bolo nad moje sily. Teraz si na každý projekt vyberám tých najtalentovanejších, čo je oveľa efektívnejšie.
Hovoríte, že nie ste rodený obchodník, neuvažovali ste nad tým, že by ste mali v tíme niekoho, kto by sa špecializoval na vyhľadávanie zákaziek?
Mal som takého človeka, ale neosvedčilo sa to. Momentálne fungujeme len vo dvojici s kolegom. Nikdy som však nebol v situácii, že by som musel prácu aktívne naháňať, alebo že by sme dlhšie obdobie nemali do čoho pichnúť.
Ako biznisový časopis nás zaujímajú práve finančné zdroje. Čo je pre vás momentálne hlavným zdrojom príjmov? Produkcia alebo YouTube?
Mám to rozdelené približne pol na pol medzi produkciu a partnerstvá. Aspoň tak to fungovalo v posledných rokoch.
Čo všetko spadá pod tú influencerskú zložku, najmä v prípade, ak na Youtube nie ste až tak aktívny?
Ide o Instagram, TikTok a celkovo účinkovanie v kampaniach v pozícii známej osobnosti. V prvých rokoch produkcie som to spájal – v niektorých prípadoch som vo videu účinkoval a zároveň som zabezpečoval jeho produkciu. Vtedy som to síce nemohol režírovať, ale dohliadal som na to, aby tam zostal zachovaný náš rukopis.
Kľúčový míľnik
Ktorá spolupráca s veľkými značkami, ako L’Oréal alebo McDonald’s, bola pre vás z finančného hľadiska najvýznamnejšia, alebo vám najviac pomohla vybudovať si meno?
Historicky najúspešnejšia bola kampaň pre Coca-Colu na značku Fanta. Mal som možnosť, ako doteraz jediný v našom regióne, vytvoriť vlastnú príchuť a mať vlastný branding na fľašiach. Dnes je bežné, že influenceri vytvárajú vlastné sladené či energetické nápoje, ale toto patrilo priamo pod veľký korporát, ktorý vytvoril nový produktový rad.
Volalo sa to „ManGoGo“ a išlo o kombináciu manga a guavy. Navštívili sme aj továreň, z čoho vzniklo video zo zákulisia. Moja tvár bola priamo na fľašiach a v letnom období sme predali na našom trhu viac kusov než klasickej pomarančovej príchute v daných veľkostiach. Bolo to také populárne, že sa to prakticky vypredalo. Reakcie boli pozitívne aj zo strany rodičov, keďže nápoj obsahoval menej cukru a bol dosladený stéviou. Bol to komplexne domyslený balíček s veľkým úspechom.
Ktoré kľúčové spolupráce boli pre vás ešte kariérne významné?
Veľmi zaujímavá bola spolupráca so značkou Axe. Tá ma motivovala k realizácii vlastných produkcií, pretože som dostal príležitosť mať vlastný produkt. Natočili sme k tomu rapový klip, kde som hral hlavnú postavu, a produkovala to vtedy agentúra Zaraguza.
Má to miliónové pozretia na YouTube a predaje boli výborné. Vtedy som mal možnosť sledovať prácu režiséra Petra Simona, ktorý je pre mňa vzorom, a hoci som v tom len účinkoval, proces vzniku ma nesmierne bavil. To ma možno naštartovalo k tomu, aby som sa tomu začal venovať samostatne.
Len dodám, že spomínaný klip pre Axe má dodnes vyše 5 miliónov videní, čo bolo motivujúce. Tieto spolupráce sme robili s agentúrou Lavo Group. Hovorím to najmä preto, že práve oni nám otvorili biznisové dvere v rámci Prahy.
No-go zóna
Ktoré partnerstvá alebo spolupráce by ste nikdy neprijali? Existuje pre vás nejaká „no-go“ zóna?
Tým, že v tomto odvetví pôsobím dlho, sa to prirodzene vyvíja. Čo sa týka odmietania, v minulosti som mal veľmi mladú cieľovú skupinu, takže alkohol a tabakové výrobky boli absolútne vylúčené.
Dnes sa k tomu pristupuje inak, ak ide napríklad o remeselné značky, s čím som v poriadku a som za to vďačný. Avšak veci, ktoré sú v rozpore s mojím presvedčením, ako napríklad hazard, určite odmietam. Rovnako aj veci, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, najmä to mentálne.
Snažil som sa byť počas všetkých tých rokov korektný. S novým kanálom už nechcem byť taký upätý, keďže sme už všetci dospeli, ale v ére GoGoManTV som sa od hazardu jasne dištancoval. Mal som výhodu vysokých čísiel, takže som si mohol vyberať a ponuky skôr odmietať.
Mesačné príjmy
Môžete priblížiť, v akej výške sa pohybujú vaše mesačné príjmy? Od tisícov až po desiatky tisíc eur?
Je to veľmi variabilné vzhľadom na dĺžku môjho pôsobenia. Tie čísla sa však pohybujú v týchto intenciách v závislosti od konkrétneho obdobia. Boli časy, keď som bol tvárou Telekomu a Fanty súčasne, vtedy bol ten komerčný výtlak obrovský.
Boli to desiatky tisíc eur mesačne?
Pri tých najväčších kampaniach sa dá hovoriť o desiatkach tisíc eur.
Top honoráre
Prekročili ste niekedy v rámci jednej spolupráce hranicu 100-tisíc eur?
To bola taká pomyselná méta. Viem, že jediný, kto to vtedy reálne dosiahol, bol Rytmus. Tuším to bolo pri spolupráci s Tatrabankou, kde si takúto sumu vypýtal a bol jediný, kto ju vtedy prekročil.
Aká bola vaša najvyššia odmena za spoluprácu?
Bolo to niečo pod hranicou 50-tisíc eur. Išlo o dlhodobé plnenie, ktoré zahŕňalo licenciu na moju tvár na určité obdobie, konkrétny počet mesiacov a sériu výstupov na mojich aj platených kanáloch. Bol som v podstate tvárou celej reklamnej komunikácie, čo nahradilo iné formy inzercie agentúry.
Bežný človek by si zrejme nemal predstaviť 50-tisíc eur vyplatených naraz „na ruku“, ale skôr ako honorár za portfólio výstupov v určitom čase. Je to tak?
Presne tak, bolo to rozložené v horizonte približne šiestich až ôsmich mesiacov.
Veľké oči
Viacerí influenceri priznali, že ich za mlada náhly úspech a vysoké príjmy výrazne negatívne ovplyvnili. Mali ste podobnú skúsenosť?
Nemyslím si to. Žil som skôr prítomným okamihom a neriešil som príliš minulosť ani budúcnosť. U mňa sa skôr dostavil efekt vyhorenia, čo ma viedlo k ústupu do súkromia. Nikdy som nebol na peniaze zaťažený, hoci sa ma na ne každý pýtal.
Prvotnou motiváciou bola láska k tvorbe a možnosť živiť sa tým, čo vás baví. Tým sa naša generácia líšila od tej súčasnej, ktorá už vie, že sa tým dá zarobiť. Ja som pred 15 rokmi netušil, či ma to niekedy uživí. Neskôr som prestal sledovať kolegov, lebo som tam cítil závisť a konkurenciu. V určitom období medzi rokmi 2018 a 2021 sa tie vzťahy pokazili pre ego a nepochopenie, ale to už máme za sebou.
Investujete svoje zisky akcií, alebo všetko smeruje do novej tvorby a produkcie?
Niečo málo investujem aj do akcií. Väčšinu peňazí som však proste „prežil“, alebo investoval do techniky pre produkciu.
Tam smerovali desaťtisíce eur. Na začiatku som do techniky investoval možno až príliš veľa, aby som ukázal, že sa tomu venujem vážne. Prvé projekty boli dokonca stratové, napríklad videoklip pre DJ-a Maireeho v Poľsku. Chýbali mi ekonomické zručnosti, mal som skôr veľké oči a vášeň pre výsledok, pričom mi bolo jedno, koľko to bude stáť.
V tom čase v podstate ako laik som sa opustil v kalkulácii a nabral extrémne veľa techniky. Pre predstavu náš tím mal viac ako 20 ľudí. Zabezpečovali sme pre nich transport a mali dve dodávky plné techniky, ktoré s nami išli 340 kilometrov do zábavného parku Energylandia, kde sme točili počas noci.
Na postprodukciu sme investovali v rádoch tisícoch eur. Časom som sa naučil spoliehať skôr na praktické efekty a hlbšiu prípravu scenára a človek tým pádom dosť ušetrí. Ako sa hovorí, menej vie byť viac.
Náklady na projekt prevýšili samotný honorár?
Presne tak, išiel som do mínusu. Nezarobil som na tom, ale nesmierne ma to bavilo a nebral som to vtedy ako čistý biznis.
Čo hovorí Gogo k miliónu sledovateľov na Instagrame a aké sú jeho ďalšie plány? Foto: archív respondenta
Toxicita, hejt a vražda novinára
Pri rozhovoroch s ľuďmi zo sociálnych sietí sa vždy dostaneme k téme toxicity na YouTube. Aká je vaša osobná skúsenosť v tomto smere?
Problémom je, že médiá veci často zbytočne nafúknu. Nehovorím konkrétne o vás, ale o určitých typoch bulvárnych plátkov.
Narážate na nejakú konkrétnu kauzu?
Išlo o nafukovanie sporov, ktoré v skutočnosti neboli také vážne. Priživovali sa na známom mene. Väčšinou som mal vzťahy dobré, ale keď prišla vlna reakčných videí a rýpania, radšej som sa stiahol. Bolo to pre mňa náročné obdobie, hoci som s kolegami nikdy nemal vyslovene toxický vzťah alebo nenávisť.
Naučili ste sa s podobne vyhrotenými situáciami časom lepšie pracovať?
Časom sa dostaví určitá apatia voči komentárom. Už viem rozlíšiť, ktorý príspevok je len bezhlavý hejt a ktorý predstavuje konštruktívnu kritiku. Je dôležité vedieť, čo si pripustiť k srdcu a čo ignorovať. Na začiatku ma však hejty dokázali raniť a trvalo aj niekoľko dní, kým som sa cez to preniesol. Vtedy som bol oveľa citlivejší.
Jedna z výraznejších káuz bola tzv. „Pozor zítra.“ Niekto vytvoril váš fejkový profil a chcel vás prepojiť s tragickými udalosťami okolo vraždy novinára Jána Kuciaka.
Reagoval som na to ironicky na Instagram stories a malo to milión pozretí za 24 hodín. Moja taktika bola urobiť si z toho srandu, aby sa na to rýchlo zabudlo. Napodiv to však žije vlastným životom dodnes. Nechápem, prečo je to stále také virálne.
Dnes už viete, kto za tým pôvodným príspevkom stál?
Podľa mňa išlo o náhodnú stránku, ale rozšírilo sa to neskutočne rýchlo. Ešte minulý rok ma ľudia na ulici zdravili touto frázou. Už to síce utíchlo, ale v istom čase mi to biznisovo poškodilo.
Nezdalo sa vám nebezpečné, že podobná vec dokáže uškodiť reputácii a vy s tým neviete nič urobiť?
Nenapadlo mi, že to naberie také rozmery. Veril som, že ak na to zareagujem s nadhľadom a humorom, rýchlejšie sa na to zabudne. V dnešnej rýchlej dobe sa veci zvyknú rýchlo obmeniť, ale toto sa stalo trvalým vtipom.
Je však pomerne absurdné nazývať to vtipom, keďže sa to týkalo tragickej situácie vraždy dvoch ľudí.
Práve to považujem za absurdné. Bol som na všetkých protestoch a vystupoval som proti vláde, s ktorou si ma, naopak, zase niektorí spájali. Hoci som nikdy otvorene nepropagoval konkrétnu politickú stranu, urobil som virálny spot „Nebuď vôl, choď voliť“.
Vždy som bol apolitický a stál som na strane investigatívnych novinárov a slobody. Veril som, že ľudia pochopia, že ja ako tvorca zábavných videí by som s niečím takým nemohol mať nič spoločné. Dnes sa dozvedám bizarné informácie o svojom prepojení s rôznymi svetovými kauzami či politikmi. Je zaujímavé sledovať, čo všetko sa o sebe každý deň dozviem.
O pár rokov ste s tematikou tejto virálnej kauzy vydali svoj merch. Prečo?
Bral som to len ako limitovanú edíciu, recesiu. Nemal som vtedy aktívny e-shop, ale prišla ponuka vyrobiť to bez rizika nadbytočných zásob. Považoval som to za vtipný spôsob, ako to uzavrieť s fanúšikmi. O tom sme sa bavili aj s Dušanom (Dušan Brachna-Duklock, pozn. red.) – ak by som to urobil hneď, predalo by sa toho oveľa viac. Takto to bola len čistá recesia bez vypočítavosti.
Neuvažujete nad tým, že by ste svoj e-shop znova rozbehli vo väčšej miere?
Dnes je iná doba. Kedysi stačilo mať známe meno, jednoduchý dizajn a chytľavú hlášku. Dnes musí byť merch premyslený produkt, ktorý je buď užitočný alebo ikonický. Možno by fungovala limitovaná séria očíslovaných produktov. Časy obyčajných tričiek s nápisom sú už preč.
Biznisové plány
Duklock vytvára vlastnú značku ochutenej vody. Youtuberi v súčasnosti prichádzajú s vlastnými produktmi, gastrom, drinkami. Neuvažovali ste nad niečím podobným?
V minulosti som mal jeden startup projekt, v ktorom som účinkoval. S bývalým spoločníkom sme uvažovali o gastro prevádzke s doručovaním, ale nakoniec som sa venoval produkcii.
Biznisovo som to nepovažoval za prioritu. Mne sa nepáči, ak niekto vyrába energetické nápoje so zlou receptúrou, čo sú len lacné produkty mierené na deti. Dušanovi fandím, že buduje značku s vodou a má kontrakty s veľkými reťazcami.
Do akej miery využívate agentúry ako Vidadu? Potrebujete ich služby, keď máte vlastnú produkčnú firmu?
Nie. Nevyužívam ich. Zaujímavosťou je, že Vidadu vzniklo v mojej garáži. Keď som začínal, býval som v Petržalke a tam som mal pod bytom garáž prerobenú na štúdio. Vtedy som oslovil jedného gamingového youtubera a začali sme spolupracovať.
Mali sme spoločný podcast a vtedy vznikla myšlienka na vlastnú YouTube sieť na Slovensku. Riešili sme spolu názov aj logo. Mal som byť spoločníkom, ale mal som vtedy len 17 rokov a moje umelecké ambície boli prednejšie než tie biznisové.
Dnes je z Vidadu funkčná agentúra, ale naše cesty sa rozdelili. Mal som s nimi spoločný office, ale neskôr som odišiel a dnes fungujem priamo pod Googlom. Nepotrebujem zastupovanie.
