Kľúčovú úlohu pritom zohrala aj politika. Vláda prezidenta Donalda Trumpa vstúpila do Intelu ako investor a z firmy urobila symbol americkej snahy vrátiť výrobu strategických čipov späť na domácu pôdu.
Vlani bol americký výrobca čipov Intel pre veľkú časť trhu symbolom unaveného dinosaura, ktorý v očiach niektorých pomaly „dodýchaval“. Firma strácala pozíciu voči konkurenčnej Nvidii aj AMD, zaostávala vo výrobe čipov a analytici riešili, či vôbec zvládne ustáť obrovské náklady spojené s budovaním nových tovární.
Tento rok však Intel opäť patrí medzi najvýkonnejšie technologické akcie na Wall Street a pri pohľade na graf si niektorí investori s otvorenými ústami vymieňajú neveriace pohľady.
Aj napriek prudšej korekcii v minulom týždni cenné papiere Intelu zdraželi od začiatku roka takmer o 180 percent, po správach o možnej spolupráci s Applom zažili tri týždne po sebe nárast o viac než 20 percent.
Za posledných 12 mesiacov akcie firmy vyskočili o vyše 400 percent. Niečo také firma vo svojej novodobej histórii ešte nezažila. Investori začali znovu veriť, že Intel môže zohrať dôležitú úlohu v novej ére umelej inteligencie aj amerického technologického priemyslu.
Kľúčovú úlohu pritom zohrala aj politika. Vláda prezidenta Donalda Trumpa vstúpila do Intelu ako investor a z firmy urobila symbol americkej snahy vrátiť výrobu strategických čipov späť na domácu pôdu. Hodnota vládneho podielu od vlaňajšieho vstupu vzrástla zhruba o 500 percent.
Washington pritom získal necelú desatinu firmy, takže nejde o kontrolný podiel ani priame riadenie spoločnosti. Intel však vďaka tomu má silnú politickú podporu aj ďalšiu dôveru trhu.
Efekt Apple
Posledný zlom prišiel vo chvíli, keď sa začalo hovoriť o možnej spolupráci s Applom. Pre trh išlo o takmer symbolický moment – práve Apple bol totiž firmou, ktorá Intel pred niekoľkými rokmi verejne opustila a prešla na vlastné čipy. Tento krok vtedy mnohí investori vnímali ako definitívny klinec do pomyselnej rakvy Intelu.
O to väčšiu pozornosť vyvolali informácie, že Apple teraz zvažuje využitie výrobných kapacít Intelu pre časť budúcich čipov. Ide o dôležitý signál, že jedna z technologicky najnáročnejších firiem sveta je vôbec ochotná Intel znovu pustiť do svojho dodávateľského reťazca.
Trh v tom začal vidieť potvrdenie, že Intel možno skutočne dokáže obnoviť svoj pôvodný biznis a stať sa alternatívou k dominantnej TSMC. V čase explózie dopytu po AI čipoch totiž svet naráža na nedostatok výrobných kapacít a najväčšie technologické firmy hľadajú cesty, ako znížiť závislosť od Ázie.
Nový muž pre nový Intel
Veľkú časť optimizmu investorov stelesňuje aj nový šéf Intelu Lip-Bu Tan, ktorý prevzal žezlo v minulom roku. V polovodičovom priemysle ide o mimoriadne rešpektovanú postavu.
Dvanásť rokov viedol softvérovú firmu Cadence, investoval do čipových startupov a počas desaťročí si vybudoval sieť kontaktov, akú podľa finančného riaditeľa Intelu Davida Zinsnera „nemá v odbore takmer nikto“. Len počas jedného dňa sa mal nedávno stretnúť s 22 potenciálnymi zákazníkmi a partnermi.
Toto je dnes pre Intel kľúčové. Firma už nepotrebuje len ďalšie miliardy dolárov na továrne, ale najmä veľkého zákazníka, ktorý trhu dokáže, že Intel vie vyrábať čipy aj pre externé technologické giganty. Analytici otvorene hovoria, že jediný potvrdený kontrakt s hráčom typu Nvidia, Qualcomm alebo Apple by mohol byť game changer.
Nový šéf zároveň mení aj firemnú kultúru. Intel podľa neho stratil rýchlosť a bojuje s prebujnenou byrokraciou. Lip-Bu Tan preto tlačí na plochejšiu štruktúru firmy, tvrdšiu efektivitu a väčšiu orientáciu na zákazníka. Pre investorov je kľúčové, že po rokoch má Intel šéfa, ktorému Wall Street verí.
Burzová cena predbehla čísla
Lenže pod grafom, ktorý vyzerá ako sen každého akcionára, zostáva Intel stále poriadne rozkopanou firmou. V prvom kvartáli síce dosiahol tržby 13,6 miliardy dolárov, teda medziročne o sedem percent viac, ale zároveň vykázal stratu 3,7 miliardy dolárov.
Najväčšia stávka trhu, teda foundry biznis, navyše zatiaľ nie je strojom na peniaze, ale obrovským investičným staveniskom. Divízia v kvartáli zvýšila tržby na 5,4 miliardy dolárov, medzikvartálne o 20 percent, súčasne však vykázala prevádzkovú stratu 2,4 miliardy dolárov. Inými slovami, príbeh znie skvelo, tabuľka výsledkov zatiaľ menej.
Práve na to naráža aj investor Michal Semotan z J&T Banky. „Môžeme si hovoriť o fundamentoch, čo chceme, ale aktuálna rely je čiastočne ťahaná sentimentom,“ hovorí a zároveň priznáva, že svoju pozíciu začal budovať okolo priemernej ceny 25 dolárov, následne však predával okolo 50 dolárov za akciu a ďalej už titul nedržal.
„Čakal by som, že Intel sa bude pohybovať niekde medzi 50 až 70 dolármi, súčasná cena je už z môjho pohľadu príliš vysoká,“ myslí si Semotan.
