Na prvý pohľad sme svedkami veľkej zmeny, no hlbšia analýza odokrýva riziká.
Ešte donedávna to bol svet pre vyvolených. Akcie firiem ako SpaceX alebo OpenAI boli doménou uzavretých kruhov financovania a inštitucionálnych investorov.
Teraz je všetko inak. Platformy ako Robinhood alebo SoFi ponúkajú možnosť investovať do súkromných firiem aj bežným ľuďom – pokojne od pár stoviek.
Dvaja odborníci, Gabriel Herbrik, člen investičného výboru fondu J&T NextGen, a Roman Valihrach, spoluzakladateľ a riaditeľ kryptomenovej burzy Coinmate, vysvetľujú pre Forbes, čo sa skutočne skrýva za súčasným boomom tokenizácie a frakčného vlastníctva.
Otvorený prístup, nízky vstupný kapitál a digitálne pohodlie. Nielen Robinhood a SoFi, ale aj inštitucionálne giganty, ako napríklad najväčšia investičná banka sveta JP Morgan, prichádzajú s novými spôsobmi, ako priblížiť bežnému investorovi svet doteraz nedostupných aktív.
„Otázkou teda je, či sme skutočne svedkami revolúcie na kapitálových trhoch, alebo ide len o dobre prezentovaný marketing,“ hovorí Gabriel Herbrik z J&T Investičnej společnosti.
Na prvý pohľad ide o prelom. Koncom júna Robinhood oznámil spustenie obchodovania s tokenizovanými podielmi v súkromných firmách, ako sú už spomínané OpenAI alebo SpaceX. Celý model stojí na technológii blockchainu, ktorá zabezpečuje evidenciu a prevody podielov. V praxi však ide o konštrukciu, ktorá má svoje úskalia.
Tokenizácia akcií prebieha prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí zakladajú takzvané SPV (special purpose vehicle). Tí vlastnia skutočné akcie a vydávajú tokeny, ktoré držia koneční investori. Na papieri to vyzerá ako veľmi elegantný model.
„V praxi to však často znamená, že investor nedrží priamo akcie firmy, ale derivát s omedzenými právami – bez hlasovacích práv, bez nároku na detailné informácie a s problematickou likviditou,“ upozorňuje Herbrik.
Do celej situácie sa zapojili aj samotné firmy, ktorých akcie boli predmetom tokenizácie. Spoločnosť OpenAI sa od týchto produktov dôrazne dištancovala.
„Neexistuje žiadny vzťah medzi OpenAI a týmito investičnými produktmi,“ uviedla firma. „Spoločnosť neumožnila žiadnej tretej strane obchodovať alebo tokenizovať svoje akcie,“ dodala.
Podobne zareagovala aj SpaceX. Obidve firmy varujú pred tým, že ich mená sa používajú bez súhlasu a bez priamej väzby na samotné spoločnosti.
Z toho vyplýva nejedna otázka – aká je vlastne právna istota držby týchto tokenov, kto určuje ich hodnotu a čo sa stane, ak firma odmietne ich existenciu uznať?
Zatiaľ čo Robinhood pracuje s tokenizáciou prostredníctvom blockchainu a štruktúry SPV, platforma SoFi volí iný prístup.
Investície do súkromných firiem už od desiatich dolárov umožní prostredníctvom tradičnejšej štruktúry fondov (alebo SPV), ktoré združujú kapitál retailových investorov a nakupujú priame podiely v súkromných firmách.
„Nejde teda o blockchainovú tokenizáciu, ale o frakčný prístup v ‚klasickom obale‘. Výhodou je priamejší právny vzťah, nevýhodou potom obmedzená ponuka a nízka likvidita,“ vysvetľuje Herbrik.
SoFi tým cieli na mladších a majetkovo slabších investorov, ktorí by sa inak k firmám ako Stripe, Chime alebo Discord nikdy nedostali.
Pre investorov to však v konečnom dôsledku znamená nutnosť mať vysokú mieru dôvery v správcu fondu a nízku možnosť ovplyvniť investíciu.
Je budúcnosť v tokenizácii?
Na opačnom konci spektra sa začínajú angažovať aj inštitucionálni hráči. Podľa Romana Valihracha z českej kryptomenovej burzy Coinmate sa tokenizácia reálnych aktív stáva jedným z hlavných prúdov vývoja.
„Tokenizácia reálnych aktív je logickým ďalším krokom digitalizácie kapitálových trhov. Svety tradičných financií a kryptomien sa prepájajú rýchlejšie, než mnohí očakávali,“ hovorí Valihrach.
Podľa neho má tokenizácia skutočný potenciál demokratizovať investovanie a umožniť retailovým investorom podieľať sa na raste technologických jednorožcov. Tokenizácia môže podľa Valihracha zároveň otvoriť nové cesty financovania aj pre menšie firmy.
Je to obrovská príležitosť, ale aj zodpovednosť. Aby sa však táto vízia naplnila, musí byť podložená robustným právnym a regulačným rámcom.
„Kľúčové bude, čo konkrétne daný token predstavuje a kto drží podkladové aktívum. Práve tu bude musieť vývoj ísť ruka v ruke s ochranou investorov a technickou aj právnou infraštruktúrou,“ uzatvára Valihrach.
Rovnako aj postoj Gabriela Herbrika je triezvy a zároveň realistický: „Je to fenomén s potenciálom, ale bez záruk. Je potrebné si uvedomiť, že tokenizácia súkromných akcií je zatiaľ skôr experimentom ako revolúciou. Môže to byť prvý krok k väčšej inklúzii a digitálnej transformácii kapitálových trhov, ale zároveň aj investičná pasca plná právnych nejasností a obmedzenej ochrany investorov. Maloobchodní investori by mali zostať opatrní, lebo hoci technológia napreduje rýchlo, právne rámce ju len dobiehajú.“
Zatiaľ teda platí, že digitálna cesta k spoluvlastníctvu SpaceX alebo OpenAI nie je taká priama, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Tokenizácia je fascinujúca technológia, ktorá raz možno zmení pravidlá hry.
Momentálne však má skôr podobu sľubného prototypu s výrazným rizikom. Nie je to produkt, do ktorého by investori mali bezhlavo vrážať svoje životné úspory.
