Tatiana Ondrejková nikdy neuvažovala o dráhe podnikateľky, ale všetko sa zmenilo, keď ju naštvali traja šéfovia v jej prvých zamestnaniach. Vybudovala online predajcu leteniek Pelikan.sk s takmer stomiliónovými tržbami a ostatné roky sa udomácňuje aj v roli investorky, ktorá pomáha mladým firmám.
Stále tam žijú obaja moji rodičia. Pozrieť som ich bola asi pred mesiacom.
Poznám sa s jeho synmi, Majom a Marekom. A chalupu v našej obci mal aj ďalší herec Viliam Polónyi, ktorý sa narodil v neďalekej Krupine.
Krásne. V rodine sme síce nemali veľa peňazí, ale nijako som tým netrpela. Môj svet boli bunkre, behačky v lese, futbalové ihrisko.
Vôbec. Predstavovala som si klasické dievčenské veci, že budem princezná, tanečnica, herečka, letuška. To, že som začala podnikať, vzniklo v podstate z naštvania. Po maturite som mala troch zamestnávateľov a jeden bol horší ako druhý.
Najskôr som nastúpila ako osobná asistentka k riaditeľovi, ktorý nevedel ani po anglicky, ani po nemecky a ledva si zapol počítač. Takže som sedávala na jeho mieste a robila za neho všetky reporty. Nasledovala práca v agentúre, ktorá sprostredkúvala au-pair pobyty. Majiteľ sa na mne učil, ako manažovať ľudí. Kričal na mňa väčšinou za veci, za ktoré som nemohla. Odtiaľ som prešla do cestovnej kancelárie, kde bol šéf taký „poloterorista“, ktorý si nevedel priznať chybu. Raz ma tak naštval… Až som si povedala, že ak vy traja dokážete viesť svoj biznis s takýmto prístupom, tak to musím dokázať aj ja.
O podnikaní som však dovtedy ani nerozmýšľala a podnikaniu sa nevenoval ani nikto z mojej rodiny. Mama je učiteľka, otec veterinár a moju budúcnosť si predstavovali tak, že niečo vyštudujem a niekde sa zamestnám.
Mala som obdobie, že ma lákalo venovať sa spoločenským tancom a potrebovala som si na to zarobiť. Rodičia však boli sklamaní, že som nešla na vysokú školu. A musím povedať, že kedysi mi to dosť vyčítal aj bývalý priateľ, s ktorým sme chodili asi tri roky. (smeje sa)
Áno. Tam som si uvedomila, že v tejto práci sa spájajú dve moje vášne – technológie a cestovanie, na ktoré som však dovtedy nikdy nemala peniaze. Cestovku sa mi podarilo dobre rozbehnúť. Dvadsaťročné dievča, ktoré videlo šunku, banány a pomaranče len na Veľkú noc a Vianoce, odrazu malo mesačnú výplatu tritisíc eur.
Potom však môj biznis model zasiahlo, že letecké spoločnosti rušili provízie sprostredkovateľom, menili sa podmienky dodávateľov a vôbec celého trhu. Rástli mi náklady a klesali príjmy, preto logické vyústenie bolo, že z kamennej cestovky som sa transformovala na internetového predajcu leteniek.
Čo robil s tým mladým dievčaťom fakt, že odrazu malo veľa peňazí?
Myslím, že som dodnes také malé, skromné dievčatko, ktoré sa hanbí pochváliť. Jasné, zaplatím si v lietadle business class, kúpim si kabelku Louis Vuitton, ale nemám pocit, že by mi napršalo do nosa. Ani si nespomínam, že by mi to niekto niekedy vyčítal. Kamarátov z detstva nestrácam, práve naopak, stále viac sa ku mne hlásia.
Aj pri kontakte s ľuďmi pôsobíte kamarátsky, s každým si aj rýchlo potykáte.
Áno. Vyhovuje mi startupový systém, že si všetci tykajú, nikto sa nevyvyšuje. Neznášala som, keď som trebárs prišla do banky a nasilu sa ma snažili titulovať, že dobrý deň pani inžinierka. Hneď som ich opravovala, pardon, len Ondrejková, nemám titul.
Ktorá oblasť podnikania vás najviac baví?
Technológie, umelá inteligencia a je super, že sa s tým v Pelikáne môžeme hrať. Bavia ma dáta za tým, aj e-commerce. Tiež mentalita marketingu, ako dokážete ovplyvniť rozmýšľanie ľudí, ako nastaviť kampaň, ako osloviť potenciálnych klientov. V zásade je mi však jedno, o akú oblasť ide, ja sa nechám nahovoriť na všetko. A najradšej spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú šikovnejší než ja a môžem sa od nich učiť.
foto Robo Homola
Účinkovali ste v dvoch sériách televíznej šou Jama levova, kde účastníci predstavia svoj nápad či existujúci biznis ostrieľaným investorom, od ktorých môžu získať finančnú podporu. Čo vám pri spomienke na natáčanie napadne ako prvé?
Hoci ide o reality šou, je to fantastický projekt na podporu podnikania. Mladých ľudí treba podporovať, ak chcú podnikať, rozumieť financiám a biznisu. A ako vieme, fungujúce malé a stredné podnikanie je základ dobre fungujúcej ekonomiky štátu.
Skôr sme mysleli nejaké podnikateľské príbehy, ktoré vás zaujali.
Napadajú mi tri vyčnievajúce príklady. Prvý, ako len dvanásťročná Natália, ktorá vyrába bižutériu a predáva ju cez Instagram, urobila fantastickú prezentáciu. Premyslené mala aj čísla, obchodnú stránku a vôbec nemala stres pred kamerami.
Silný, ale iným spôsobom, bol aj príbeh upratovacej firmy Deeply. Jej biznis má sociálny rozmer, keďže zamestnáva zdravotne a inak znevýhodnených ľudí.
Ako tretie by som vyzdvihla štyri výborné podnikateľky. Sú to Daniela Choma a Alexandra Hollá, ktoré stoja za hrou Človečina, Oľga Bušo, zakladateľka unikátneho floristického konceptu Flowers Drive a tiež Zuzana Slivenská s konceptom recyklovanej módy Rezke.
Cieľ je spomínaná podpora podnikateľského prostredia, ale tiež vzdelávanie verejnosti. A my investori v programe reálne odvádzame prácu a ideme tam s vlastnými peniazmi.
Medzi účastníkmi prevládajú firmy, ktoré sa zameriavajú na oblasť produktov a služieb, v každej sérii sa však objavia aj dva-tri áčkové startupy. Samozrejme, Markíza musí pri dramaturgii myslieť aj na sledovanosť, ktorá je mimochodom veľmi dobrá a pripravuje sa tretia séria.
Keď pred kamerami poviete, že do nejakého projektu chcete investovať, čo nasleduje ďalej?
Snažíme sa s tými ľuďmi čo najskôr stretnúť a pozhovárať sa bez kamier a tlaku. Ja si prizvem niektorých svojich kolegov a spolu si ešte raz prejdeme, čo a ako chcú robiť. Začneme s due diligence (hĺbkovou previerkou firmy, ktorá spočíva v analýze finančných dát a ďalších informácií), pri ktorej platí, že čím má byť investícia vyššia, tým viac dokumentov požadujeme. Ak zistíme, že tam je niečo „no go“, tak im investíciu nedáme.
Koľko firiem ste teda v Jame Levovej reálne podporili?
Uviedla by som dve moje relevantné investície. Prvá je do Matúša Špirka a jeho aplikácie Mosuda určenej pre trénerov, aby mohli dosahovať lepšie výsledky s klientmi. Zároveň majú možnosť sa na tejto platforme aj prezentovať.
Druhá je už spomínaná Zuzana Slivenská a jej značka Rezke. Má to veľmi pekne vymyslené, robí cirkulárnu ekonomiku a pomáha rozbiehať biznisy v regiónoch. Prostredníctvom franšízy buduje z Košíc sieť kamenných second-hand obchodov. Prvú pobočku otvorila vlani v Prahe, druhú tento rok v Banskej Bystrici, tretiu v marci v Trenčíne. Pribúdať majú aj ďalšie mestá, plán je, aby sa každý mesiac rozrástla aspoň o jednu predajňu.
Keď si vyberáte, do akého startupu vložíte peniaze, je pre vás kľúčové, že musíte mať najmä „dobrý pocit“ z daného človeka?
Je to tak. Ale inak sa na to pozerám v našom klube anjelských investorov Gluon Syndicate a inak v Jame Levovej. Beztak je však 99 percent anjelských investícii v tom, že investujete do zakladateľov a do ľudí v tíme. Iste, aj produkt musí byť zaujímavý, ale kľúčové je, kto ho potiahne v tých najrizikovejších úvodných dvoch-troch rokoch.
Odhadnete zvyčajne správne, s kým sa vám bude dobre spolupracovať?
Áno, myslím, že to viem vycítiť a správnym typom otázok toho človeka dostať do situácií, v ktorých si môžem potvrdiť, ako asi na určité veci reaguje.
Napríklad?
Ľuďom býva nepríjemné, keď sa ich začnete hlbšie pýtať na čísla a spochybňovať ich stratégiu, produkt či službu. Dostávajú sa do úzkych. Následne trochu odľahčíte, prejdete na jednoduchšie témy a potom sa ešte raz vrátite k tým ťažším oblastiam. Je v tom psychológia, že sa ich snažíte trochu pritlačiť k múru a zároveň zistiť, ako sa dokážu spamätať a ísť ďalej.
V relácii vás sedí dokopy päť investorov. Poznali ste sa s ostatnými už predtým?
Registrovala som Milana (Dubeca) a Igora Rattaja, nepoznala som Igora Kollu a neznámy bol pre mňa aj Juraj (Fehervari). Pred prvým natáčaním som sa ani s jedným z nich osobne nestretla.
Ako ste si na seba zvykali?
V prvej sérii sme sa oťukávali. Každý máme svoje ego, takže vyskočili aj výmeny názorov, ale našťastie každý z nás má aj dostatočný nadhľad, takže vo výsledku to šlo fajn.
Spýtajte sa tu mojej kolegyne, čo mi robí natáčanie videí… (smeje sa)
Čo vám robí?
Snažím sa vystupovať prirodzene, ale je to mimo mojej komfortnej zóny. Kamery či rozprávanie pred veľkým publikom mi spôsobujú určitý stres, ale výzvam sa odjakživa usilujem stavať čelom a popasovať sa s nimi. Ale teda nie som žiadny šoumen, ktorý sa potrebuje niekde ukazovať.
Aktívna ste aj na sociálnych sieťach, na Instagrame máte takmer 14-tisíc followerov…
Taktiež je to mimo mojej komfortnej zóny. (smeje sa)
Súvisí to povedzme s Markízou, aby ste takto podporili Jamu levovu?
Má to širšie súvislosti. Prvú sezónu Jamy levovej som mala veľmi ťažkú. V prvom rade som riešila moje dve malé deti, s Pelikánom sme si navyše prešli covidom, ktorý mal na náš segment obrovský dosah.
Chalani boli celkom v inom rozpoložení, no odrazu som vedľa nich sedela v šatočkách s veľkou fialovou mašľou a mala s nimi súťažiť. Keď účastníci šou videli nás piatich, tak si pomysleli, čo nám ona môže dať? Má tam nejakú cestovku a čo ďalej? Aj keď som dala dobrú ponuku a vedela, že môžem pomôcť, tak si vybrali chalanov. Prirovnala by som to k tomu, že na jednej strane kurtu stála Serena Williams a na tej druhej boli Nadal, Djokovič, Federer a Sampras.
Povedala som si, že ak mám ísť do druhej série, musím mať inú štartovaciu čiaru. Aby ľudia vedeli, že nie som len tá teta, ktorá búcha letenky do počítača, ale som podnikateľka a investorka, ktorá svojou infraštruktúrou reálne dokáže pomôcť začínajúcim firmám. Preto som začala komunikovať na sociálnych sieťach a táto stratégia splnila účel.
Celý rozhovor s Tatianou Ondrejkovou si môžete prečítať v aprílovom vydaní magazínu Forbes Slovensko.
