Truhlu s jeho synom dva roky po pohrebe vykopali zo zeme a odcudzili. Výkupné však nakoniec zaplatiť nemuseli, schránka s pozostatkami sa našla a bola znova riadne pochovaná. Napriek tomu dynastiu miliardárov založenú Friedrichom Flickom jeden kostlivec naďalej straší – je ním nacistická minulosť patriarchu.
Pred osemdesiatimi rokmi sa svet ťažko spamätával z druhej svetovej vojny. Súčasťou pokusu o aspoň čiastočnú katarziu boli Norimberské procesy, súd s pohlavármi hitlerovského Nemecka. Séria procesov sa začala v novembri 1945 a trvala do októbra 1946.
V procesoch bolo súdených viac ako dvadsať najvýznamnejších nacistov, bolo však jasné, že ide o neúplné, a teda nedostatočné zúčtovanie. V snahe poukázať na ďalších vinníkov katastrofy nadväzovali na hlavný proces v najbližších mesiacoch ďalšie. Celkovo ich bolo dvanásť a v piatom z nich, od apríla do decembra 1947, bol z vojnových zločinov obžalovaný priemyselník Friedrich Flick.
Reakcia zámožného muža na obvinenie? „Cítim sa nevinný,“ vyhlásil.
Friedrich Flick, narodený v júli roku 1883, mal veľké podnikateľské schopnosti, to sa mu uprieť nedalo. Ešte zreteľnejšie sa však pri hodnotení jeho osobnosti javí fakt, že sa, mierne povedané, veľmi nepekne namočil. A že jeho biznis z rozpútaného vojnového pekla profitoval, a teda mu ešte prikuroval.
Zbohatol už na prvej vojne
Flick ťažil už z prvej svetovej vojny, počas ktorej nazhromaždil značný kapitál. V období po prvom z globálnych konfliktov, v období takzvanej weimarskej republiky, narástlo jeho bohatstvo do extrémnych rozmerov vďaka založeniu podnikov v uhoľnom a oceliarskom priemysle.
Po nacistickom prevzatí moci v roku 1933 začal Flick režim masívne finančne podporovať – odhaduje sa, že dokopy mu venoval bezmála osem miliónov ríšskych mariek. Skôr ako dar to však bola investícia: Flickove podniky prekvitali z arizácie, pri ktorej boli židia nútení odpredávať svoje firmy, často za zlomok ceny.
Ako člen nacistickej strany bol muž, ktorému zvesené kútiky úst prepožičiavali prísny výraz, rok pred vypuknutím vojny menovaný za vojenského ekonomického vodcu. Aj on bol teda führerom, presne povedané Wehrwirtschaftsführerom. Čo robí taký vojenský ekonomický vodca? Samozrejme, stará sa o zbrojenie. A to Flick vykonával s germánskou „pünktlichkeit“, či skôr posadnutosťou.
Norimberský proces
Foto: Úrad hlavného prokurátora USA pre stíhanie zločinov Osi/Archív fotografií LICON, Oddelenie špeciálnych mediálnych archívov (NWCS-S)/Wikimedia Commons (Verejná doména)
Štyridsaťosemtisíc nútených pracovníkov
Potreboval na to veľa pracovných síl, to však nebol najmä po začatí vojny žiadny problém: Flickove bane, oceliarne a muničné závody prekvitali zásluhou otrockej práce 48-tisíc nútene nasadených.
Nič nás nepresvedčí o tom, že sme vojnoví zločinci!
Nielenže robili prakticky zadarmo, ale predovšetkým v takých neľudských podmienkach, že ich – ako píšu povojnové publikácie – mohlo zahynúť až osemdesiat percent.
Krátko po vojne magnáta zatkli a neskôr naňho došiel rad v Norimbergu. Spoločne s ním v procese figurovalo päť riaditeľov jeho holdingu, aj za nich opakoval pán najvyšší s vytrvalou tvrdošijnosťou: „Nič nás nepresvedčí o tom, že sme vojnoví zločinci!“
Americký vojenský tribunál však nič nepresvedčilo, že Flick vojnový zločinec nie je. Za vojnové zločiny a za zločiny proti ľudskosti bol odsúdený na sedem rokov, pričom do trestu bol započítaný čas, ktorý za mrežami strávil pri čakaní na proces.
Vo väzení do roku 1950
Bolo však spravodlivosti urobené zadosť? Pokračovanie príbehu dáva za pravdu skeptikom, ktorí tvrdia, že spravodlivosť je slepá.
Na základe kontroverznej milosti vyšiel odsúdený z väzenia predčasne, už v auguste roku 1950. A rozhodne sa nedal na pokánie. Nepresné je aj konštatovanie, že sa nadýchol k obnove vlastného impéria. Friedrich Flick začal impérium dravo a veľkolepo rozširovať.
Pomohlo mu v tom, že súd mu síce zobral niekoľko rokov na slobode, nevzal mu však ani groš z majetku. Hoci to paragrafy umožňovali, trest prepadnutia majetku nevyniesli.
Obrat dve miliardy
Flickov koncern sa síce aj tak scvrkol na štvrtinu, pretože na územiach ovládaných Sovietmi dochádzalo k plošným konfiškáciám priemyselných závodov. Avšak z toho, čo mu vďaka benevolencii súdu zostalo – a tiež vďaka mnohým konexiám –, dokázal vybudovať ríšu, ktorej ohlas a kredit musíme vzhľadom na jeho minulosť označiť za škandalózne.
Len za päť rokov od prepustenia ovládal viac ako sto firiem, ktorých ročný obrat prevyšoval dve miliardy dolárov. V tom istom čase sa stal majoritným akcionárom automobilky Daimler-Benz, produkujúcej vozidlá značky Mercedes.
Škandálne? Iste, ale sú ešte škandálnejšie veci.
Veľký kríž s hviezdou
Napríklad, že vojnový zločinec dostal v povojnovej ére viacero vyznamenaní. A to vrátane veľkého kríža s hviezdou a šerpou za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko, Bavorského rádu a tiež menovanie za čestného senátora Technickej univerzity v Berlíne.
Minulosť nebola pre Flicka žiadne závažie, ktoré by mu bránilo stúpať nahor. Ocitol sa na úplne najvyššej priečke: svojho času bol absolútne najbohatší Nemec, čo znamenalo, že bol aj jeden z najmajetnejších ľudí planéty.
Pokladne kráľa priemyslu praskali, ale v prospech osôb, ktoré počas vojny v jeho fabrikách trpeli, sa neotvorili. Flick akékoľvek odškodnenie odmietal s tým, že necíti najmenšiu právnu či morálnu povinnosť.
Tento postoj si udržal až do smrti v roku 1972. Potomkovia sa predsa zachovali inak a venovali milióny dolárov na odškodnenie židovských vojnových robotníkov.
Škandál a predaj
Presnejšie, len niektorí potomkovia. Syn Friedrich Karl, ktorý prevzal vedenie rodinného podniku, nemal podľa autora knihy o histórii Flickovcov Thomasa Rangeho „intelektuálne ambície vysporiadať sa so zložitosťou nemeckej histórie a s tým, ako do nej bola zapojená jeho rodina“.
Navyše sa aj Friedrich Karl zaplietol s politikou, našťastie pre neho to aspoň nebola hnedá politika. V 80. rokoch dvadsiateho storočia bol aktérom aféry s nelegálnymi politickými darmi, ktorá viedla k rezignácii nemeckého ministra hospodárstva a predsedu parlamentu. Friedrich Karl poprel, že by o niečom vedel – podľa vzoru otca trval na nevine a na rozdiel od otca nebol obžalovaný.
Keď škandál s darmi vrcholil a otriasal Nemeckom, predal Flick mladší celý koncern za viac ako dve miliardy dolárov Deutsche Bank a stiahol sa do ústrania.
Najbohatší Rakúšan
Konkrétne do Rakúska, domova jeho tretej, a o tridsaťdva rokov mladšej manželky, s ktorou mal dvojčatá. V roku 2006 mali sedem rokov, keď Friedrich Karl zomrel. V tom čase bol najbohatším Rakúšanom. Celkovo zanechal štyri deti – všetky sú luxusne zabezpečené, strážia si súkromie a na verejnosti nechcú vystupovať. Logicky, pretože by sa nevyhli otázkam na zdroj ich bohatstva.
Friedrich Karl Flick s manželkou na fotke z roku 1990
Foto: Profimedia
Práve toto bohatstvo prinútilo vykrádačov hrobov, aby odcudzili rakvu s Friedrichom Karlom a žiadali šesť miliónov eur za vrátenie. Neúspešne – pozostatky našli v Maďarsku a troch vydieračov odsúdili.
„Manžel je späť doma, modlitby boli vypočuté,“ oddýchla si vdova po miliardárovi Ingrid Flick, vďačná za šťastný koniec drámy.
Šťastné konce existujú, v dejinách však rozhodne nie sú pravidlom. Tento príbeh nemá s rozprávkou spoločného vôbec nič.
Autor článku je Filip Saiver, redaktor Forbes.cz
