Kým po útoku Izraela na Irán spred niekoľkých dní ceny ropy na svetových trhoch výrazne stúpli, útok USA počas víkendu s jej cenami príliš nezamával. Ropa Brent v pondelok stála okolo 78 dolárov za barel.
Po pondelkovom večernom odvetnom útoku Iránu na vojenskú základňu USA v Katare ceny ropy dokonca zdanlivo nelogicky klesli o šesť percent. Trhy upokojilo, že Irán neprijal žiadne opatrenia, ktoré by narušili prevádzku tankerov s ropou a plynom v Hormuzskom prielive.
V noci na utorok potom oznámil americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social, že Irán a Izrael súhlasili s prímerím do 24 hodín. Iránska štátna televízia následne vyhlásila, že prímerie „bolo Izraelu vnútené“, nadránom však Irán odpálil na Tel Aviv ďalšie rakety.
„Ropa zatiaľ nie je primárnym cieľom a (jej produkcia) pravdepodobne nebude ovplyvnená. Myslím, že tu bude vojenská odveta proti americkým základniam a/alebo pokusy zasiahnuť viacero izraelských civilných cieľov,“ povedal analytik firmy Again Capital John Kilduff.
Čo však v prípade, že sa situácia na komoditných trhoch zmení? V pondelok popoludní, ešte pred iránskym útokom, sa Hormuzskému prielivu podľa agentúry Reuters vyhli a zmenili kurz tri prázdne tankery na prepravu ropy a chemikálií – a to bez udania príčiny.
Lode Marie C a Red Ruby sa podľa údajov firmy Marine Traffic pôvodne plavili smerom k prielivu, potom zakotvili pri pobreží Spojených arabských emirátov. Tanker Kohzan Maru sa plavil v Ománskom zálive blízko ománskych vôd.
Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Perzským a Ománskym zálivom. Tieto správy prichádzajú v čase, keď sa vystupňovalo napätie medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej.
Prieliv je kľúčový na prepravu ropy pre celosvetový trh. Spája Perzský záliv na severe s Arabským morom za Ománskym zálivom na juhu. Na najužšom mieste má šírku 33 kilometrov, lodná trasa má šírku len tri kilometre v každom smere.
Prechádza cezeň pätina celosvetovej spotreby ropy. Podľa údajov analytickej firmy Vortexa v období od začiatku roka 2022 do mája 2025 prechádzalo cez prieliv denne zhruba od 17,8 milióna do 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív.
Väčšinu svojej ropy cez Hormuzský prieliv vyvážajú do Ázie krajiny z okolia Ománskeho a Perzského zálivu. Ide napríklad o Irak, Irán, Kuvajt, Spojené arabské emiráty či Saudskú Arábiu. Komerčnú lodnú dopravu v oblasti chráni americká piata flotila so sídlom v Bahrajne.
FOTO: GOOGLE VIEW
Minimalizácia času v zálive
Napriek tomu začínajú niektoré lode svoj čas v zálive minimalizovať. „Plavidlá vstúpia do regiónu len vtedy, keď je to bližšie k ich času nakladania,“ citovala Reuters KY Lin, hovorcu taiwanskej Formosa Petrochemical Corp.
Ďalšie obmedzenie alebo prípadné zablokovanie by mohli znamenať pre svetový trh s ropou ďalekosiahle následky. Irán už oznámil zámer na zavretie prielivu, podľa tamojších správ miestny parlament schválil tento krok. Definitívne rozhodnutie musí urobiť Najvyšší bezpečnostný orgán Iránu.
„Obmedzenie pätiny globálneho exportu ropy môže spôsobiť výrazný cenový výkyv na trhu s ropou a rozkolísať globálne trhy,“ napísal v pondelok doobeda Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne, na sociálnej sieti LinkedIn.
Pravdepodobný scenár podľa Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, je dlhodobé zvýšené napätie a aspoň čiastočné obmedzenia v exporte ropy, vrátane prípadného blokovania Hormuzského prielivu istou formou.
„V prípade vyostrenia konfliktu a väčších zásahov do infraštruktúry by cena mohla v dôsledku škôd a neistoty atakovať či dokonca presahovať 90 dolárov za barel,“ dodáva Kočiš. To by výrazne zvýšilo ceny benzínu na čerpacích staniciach.
Ak by cena ropy bola okolo 90 dolárov za barel, benzín na čerpacích staniciach by mohol stáť približne 1,70 eura. „Pochopiteľne, na konečnú cenu pohonných látok na čerpacích staniciach má vplyv aj daňová politika štátu či zvýšené náklady v súvislosti s prebiehajúcou konsolidáciou,“ povedal Horňák. Cena samotných pohonných látok tvorí iba približne polovicu sumy, ktorú zaplatí spotrebiteľ.
Tri scenáre
Tesne po útokoch Izraela na Irán svoje predpovede odhadol aj nezávislý inštitút Oxford Economic. Načrtol tri možné scenáre vývoja. Analytici do nich ešte nezarátali útok USA na krajinu cez víkend.
Vtedy za najpriaznivejší scenár považovali nezvyšovanie napätia a tichý návrat k vzájomnému odstrašovaniu. I v takom prípade by podľa Oxford Economic cena ropy dosiahla okolo 75 dolárov za barel, čo by bolo o šesť dolárov viac ako ich aktuálny odhad.
Naopak, za najhorší scenár považovali znepriechodnenie prielivu. „Predpokladáme, že cena Brentu by v takomto prípade vystrelila na 130 dolárov za barel. Inflácia v USA by mohla dosiahnuť šesť percent a v eurozóne takmer štyri percentá,“ napísali analytici z inštitútu.
Aktuálne je inflácia v eurozóne okolo dvoch percent. „Samozrejme, ako vysoko sa vyberú ceny ropy, bude závisieť od reakcie Iránu a ostatných hráčov. Rozuzlenie či viac svetla do danej neistoty by mali priniesť najbližšie hodiny alebo dni,“ hovorí Kočiš.
Útok a odveta
USA na Irán zaútočili v noci zo soboty na nedeľu. Američania zhodili bomby na iránske jadrové zariadenia. Donald Trump na svojej sieti Truth Social skonštatoval, že zasiahli objekty v Natanze aj v Isfaháne a takisto komplex Fordow.
Irán v pondelok zaútočil na americkú základňu v Katare v odvete za americký úder na jeho jadrové zariadenia. Katarské úrady v pondelok večer uviedli, že ich protivzdušná obrana raketový úder na americkú základňu Al-Udajd, ktorá sa nachádza na území Kataru, úspešne zachytila.
