Obavy zo zapojenia Iránu do konflitku medzi Izraelom a Palestínou sa zatiaľ nenaplnili. O tom, či je táto hrozba reálna, a aké by mala ekonomické dôsledky, sme sa rozprávali so šéfekonómom českej Trinity Bank Lukášom Kovandom.
Palestínska teroristická organizácia Hamas pred tromi týždňami napadla Izrael. Ako na túto situáciu reagovali finančné trhy a ekonomika?
V prvých dňoch došlo k nárastu cien ropy. Nebol však výrazný. Situácia totiž ďalej neeskalovala. Hrozba je stále prítomná, no v súčasnej dobe nemá konflikt na svetovú ekonomiku vážnejší dosah. Preto sme nepozorovali zásadnejší nárast cien ropy, zemného plynu ani zlata.
Zatiaľ bez ekonomických dôsledkov
Ide teda o udalosť s malým vplyvom na svetovú ekonomiku?
Územie južného Izraela a severnej Gazy je malé. Nemá bezprostredný vplyv na ceny ropy, pretože sa tu žiadna neťaží. Inak by to však bolo, ak by sa do konfliktu zapojil Irán. Situáciu by to výrazne zhoršilo. Krajina totiž patrí medzi hlavných svetových producentov ropy.
Finančné trhy zvyknú reálny vývoj predvídať a zvyčajne situáciu jedným alebo druhým smerom preháňajú. Čo si dnes myslia?
Väčšinou majú tendenciu vidieť vývoj optimistickejšie, než je realita, a tak je to aj dnes. Investori sú až príliš presvedčení o tom, že konflikt sa naplno nerozhorí. Veria v diplomatické riešenie. Je však možné, že ide o krátkozraký pohľad, ako sa to v minulosti stalo už mnohokrát.
Z čoho vyplýva ich presvedčenie?
Eskalácia by viacerým zúčastneným stranám nepomohla. USA ani Európa nechcú konflikt stupňovať. Naopak potrebujú ho utlmiť.
USA si ďalšiu vojnu nemôžu dovoliť
Prečo?
Prebieha vojna na Ukrajine a Spojené štáty sú si vedomé, že nemajú takú silu, aby podporovali boje na dvoch kľúčových frontoch. Takúto situáciu by napokon mohla využiť Čína a napadnúť Taiwan, čo je pre USA kľúčové. Je tu teda zrejmý tlak, aby sa konflikt ďalej nestupňoval.
Izrael teda nemôže počítať s podporou Ameriky?
Spojené štáty tlačia Izrael k umiernenej odpovedi. Chcú sa vyhnúť tomu, aby sa do sporu zapojil Irán. Rozšírenie sporu by zhatilo plány aj Saudskej Arábii. Pred útokom sa totiž začala rodiť historicky významná dohoda medzi Saudami, Izraelom a USA. Ak by dokázali nájsť spoločnú reč a do koalície by sa pridali ďalšie krajiny regiónu, znamenalo by to upokojenie bezpečnostnej situácie na Blízkom východe.
Stretnime sa na Forbes Money Summite 2023
Druhý ročník konferencie Money summit sa blíži. Príďte sa inšpirovať, kde a ako nájsť finančné príležitosti (aj) v neistých časoch, získajte cenné rady pre váš finančný well-being a zažite praktický workshop o ceste k vlastnej nehnuteľnosti. Čaká vás aj stretnutie s investormi z úspešnej televíznej šou Jama Levova a skvelý networking.
KEDY: 8. november 2023, od 9.00 hod.
KDE: DoubleTree by Hilton, Bratislava
Zakúpiť vstupenku Pozrieť program
Je teda v niekoho záujme, aby napätie trvalo?
Upokojenie situácie nehrá do karát Iránu. Ten súperí so Saudskou Arábiou o pozíciu hegemóna Blízkeho východu. Konflikt mu preto vyhovuje a jednoznačne stojí za Hamasom. Teherán ako aj Palestína potrebujú roztrieštený región. Naopak, urovnanie vzťahov a väzby s Izraelom by znamenali oslabenie pozície Iránu.
Je teda útok Hamasu provokáciou?
Cieľom Hamasu jednoznačne bolo, aby odveta Izraela bola čo najsilnejšia. Beštialita ich útokov mala za cieľ vyprovokovať k takej odvete, aby zomrelo čo najviac palestínskeho civilného obyvateľstva. Hnev arabského sveta by sa potom obrátil proti Izraelu. Zmarilo by to doterajšie vyjednávania. Izrael tým mal stratiť tvár pred arabským svetom, čo by na ďalšie desaťročie znemožnilo oteplenie vzťahov, o ktoré sa usiluje Saudská Arábia.
Hrá v konflikte nejakú rolu aj Rusko?
Aktuálne má k Iránu veľmi blízko. Je totiž jednou z mála krajín, ktorá je ochotná Rusku dodávať zbrane. Moskvu s Teheránom to veľmi zblížilo. Aj im vyhovuje roztrieštený Blízky východ. Ak by došlo k zjednoteniu Izraela, Saudskej Arábie a USA, pre Rusko by to bola zlá správa. Neznamená to však automaticky, že sa na príprave konfliktu podieľalo.
Izrael si je vedomý, že ide o pascu. Snaží sa preto situáciu šalamúnsky vyriešiť, tak aby neukázal svoju slabosť, hovorí Lukáš Kovanda. Foto: AP Photo/Ramon Espinosa
Európu ohrozuje terorizmus
Aká je pozícia Európy? Nevidíme veľkú intervenciu jej politikov v prospech ani jednej z bojujúcich strán.
Európa do konfliktu vstupuje len veľmi okrajovo ako dávna koloniálna mocnosť. Aj v jej záujem je, aby konflikt neeskaloval. Zastáva rovnakú pozíciu ako USA.
Jej situácia je však zložitejšia v tom, že väčšina európskych krajín už má doma veľké islamské komunity, takže ak by sa konflikt naplno rozhorel, hrozí v Európe ďalšia vlna teroristických útokov. Navyše je tu aj možnosť ďalšej migračnej vlny.
Európa je navyše závislá aj na surovinách z arabského sveta. Ide najmä o ropu a plyn, keď krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko nakupujú plyn v Katare, ktorý je veľkým sponzorom Hamasu.
Európa sa tak ocitla v paradoxnej situácii, keď cez energie platí nepriamo aj Hamas. Nemôže sa teda prikloniť ani na jednu zo strán, hoci jej prirodzeným partnerom by bol Izrael.
Pre starý kontinent to teda je celkom nepríjemná situácia.
Áno, sledujeme dôsledky zlyhania energetickej ako aj prisťahovaleckej politiky z uplynulých 15 rokov. K zvýšeniu energetickej závislosti došlo vypínaním jadrových elektrární v Nemecku a hrozbu terorizmu zvýšila neriadená migrácia.
Ako by sa ďalší konflikt prejavil na politike Európskej centrálnej banky? Je reálne očakávať obrat v trende vysokých úrokov?
Bezprostredný efekt je inflačný. Hrozí zdraženie ropy a zemného plynu, čo by zvýšilo ceny v európskej ekonomike. Inflačná vlna by si však pravdepodobne vyžiadala aj zabrzdenie ekonomického rastu. Je tu teda riziko recesie.
Centrálna banka by tak musela ísť s úrokmi rýchlo nadol. Najhorším možným scenárom je prepad ekonomiky pri vysokých cenách, teda stagflácia. Centrálna banka by v takej situácii mala obmedzené možnosti stimulácie ekonomiky.
Izrael nechce stratiť tvár
Nádejou teda je, aby k ďalšiemu stupňovaniu nedošlo.
Áno. Izrael s inváziou váha a investori na finančných trhoch veria, že k žiadnej nedôjde.
Aký je váš názor? Hrozí pozemná operácia, prípadne zapojenie Iránu?
Riziko angažovania Iránu tu stále je, ale v tejto chvíli je menšie ako pred 14 dňami. Izrael bude podľa mňa musieť pristúpiť k nejakej forme vojenskej odvety. Nemôže zostať bez odozvy. No problém bude v samotnej realizácii. Ide o dlhé roky budovanú pascu, v ktorej obeťou bude nevyhnutne aj palestínske obyvateľstvo.
Izrael si je vedomý toho, že je to pasca. Preto sa teraz snaží situáciu šalamúnsky vyriešiť, tak aby neukázal svoju slabosť. Bude to pravdepodobne snaha o chirurgicky prevedenú operáciu, možno pomocou dronov, s cieľom minimalizovať civilné straty.
