Iránske bezpilotné lietadlá v piatok 3. apríla zaútočili na kuvajtskú ropnú rafinériu Mína al-Ahmadí, kde vypuklo niekoľko požiarov. Iránsky útok v krajine tiež poškodil časť elektrárne a odsoľovacieho zariadenia, pre čo tam chce Británia nasadiť svoj protivzdušný systém, ktorý by ochránil britské a kuvajtské záujmy v regióne.
V Spojených arabských emirátoch (SAE) muselo plynárenské zariadenie pre dopady trosiek pozastaviť prevádzku a úrady tam tiež hlásia 12 zranených, napísali tlačové agentúry a médiá.
Poplach v piatok 3. apríla podľa webu Al-Džazíra zaznel v SAE alebo Bahrajne a protivzdušná obrana Saudskej Arábie zachytila šesť bezpilotných lietadiel.
Úlomky zostreleného projektilu spôsobili požiar v plynárenskom zariadení Habšan, významnom areáli na spracovanie plynu v SAE. Premávka tam bola pozastavená a na mieste sú hasiči. Úrady nehlásia žiadnych zranených, dodal server s tým, že protivzdušná obrana krajiny len za piatok 3. apríla zostrelila 18 rakiet, štyri riadené strely a 47 dronov vypustených z Iránu.
Dvanásť ľudí neďaleko Abú Zabí potom zranili padajúce časti zničenej rakety, napísala agentúra Reuters.
O útoku na kuvajtskú rafinériu informovala podľa agentúry AP štátna spoločnosť Kuwait Petroleum, podľa ktorej nie sú žiadni zranení. Hasiči sa tam snažia oheň dostať pod kontrolu.
Britský premiér Keir Starmer útok na rafinériu podľa Reuters odsúdil a oznámil, že jeho krajina v Kuvajte nasadí protivzdušný systém Rapid Sentry.
Iránsky útok tiež spôsobil značné škody na častiach kuvajtského odsoľovacieho zariadenia, kde zasahujú pohotovostné a technické tímy, aby zabezpečili prevádzku a bezpečnosť areálu.
Kuvajt prevádzkuje tri ropné rafinérie. Mína al-Ahmadí, ktorá leží na brehu Perzského zálivu na juhovýchode krajiny, sa za posledné dva týždne stala terčom útokov trikrát.
Rafinérie sú pre kuvajtskú produkciu ropy kľúčové, pretože bez nich by ropné vrty museli byť uzavreté. Opätovné sprevádzkovanie rafinérií je z bezpečnostných dôvodov veľmi časovo náročné a vrty by zostali z veľkej časti neaktívne, kým by rafinérie neboli znovu v prevádzke, dodala AP.
Izrael a USA začali 28. februára vojnu proti Iránu, ktorý v odvete zacieli na americké a izraelské ciele v regióne aj na ropnú infraštruktúru v okolitých arabských krajinách.
Preprava ropných produktov z Perzského zálivu k zákazníkom je teraz obmedzená pre faktickú iránsku blokádu kľúčového Hormuzského prielivu.