Forbes WomenVoice powered by PORSCHE prináša sériu inšpiratívnych rozhovorov o úspešných ženách, ktorých hlas si zaslúži počuť celé Slovensko. Nechajte sa inšpirovať ich životnými úspechmi a odhodlaním s akým sa každý deň púšťajú do svojej práce.
Po dlhoročnej praxi v štátnych školách sa rozhodla ísť vlastnou cestou a učiť inak ako ostatní. Toto rozhodnutie jej prinieslo ocenenie Učiteľka Slovenska 2020 a dve stovky žiakov, ktorých pozná po mene.
Aké máte spomienky na vaše školské obdobie? Čo vám najviac rezonuje v pamäti, keď sa povie slovo „škola“?
Učitelia. Mala som takmer vždy veľmi prísne učiteľky, niekedy však vo mne vyvolávali strach. Učili ma aj také, ktoré boli pre mňa vzorom a chcela som sa na ne podobať. Teraz, keď som učiteľkou ja, sa snažím byť spravodlivá a zásadová a vytvárať v škole takú atmosféru, aby v nej deti strach nepociťovali.
Bolo vždy vaším snom otvoriť si vlastnú školu?
Najskôr som sa pokúšala veci robiť inak na štátnych školách. Pochopila som však, že zmeny nepresadím z pozície obyčajného učiteľa a v konkurzoch na riaditeľku som neuspela. S kolegyňou Jankou sme začali nezáväzne debatovať, ako by to celé mohlo fungovať a ja som si uvedomila, že je len na mne, či budem do konca života nespokojnou učiteľkou, ktorá nebude mať dosah na to, ako funguje systém.
Čo vám prinieslo otvorenie vlastnej školy?
Určite väčšiu finančnú slobodu ako na štátnej škole, kde je financovanie komplikované. Vieme premyslene pracovať s rozpočtom a okrem rady školy nám do toho nikto nezasahuje. Môžeme tak realizovať všetko, o čom sme snívali. Naša škola je postavená na otvorenej komunikácii s rodičmi, učiteľmi, aj so žiakmi. Každému novému učiteľovi sa snažíme vysvetliť, že máme zodpovednosť za spoločný cieľ, a tým je osobnostný rast detí. Slobodne si volíme cesty, ako sa k nášmu cieľu dopracovať.
Čo je podľa vás zásadná vec, v ktorej sa vaša škola líši od bežnej štátnej školy?
Komunikácia a inovácie. Pokiaľ s rodičmi komunikujete otvorene, získate od nich skutočnú podporu. Máme čisté a vyjasnené vzťahy od samého začiatku. Vedia, že sú kompetencie, do ktorých nám nemôžu zasahovať, ale majú slobodu vyjadriť sa, keď niečo nefunguje. Na mnohých školách sa rodič berie ako niekto, kto tam nepatrí. Škola by však podľa mňa mala fungovať ako spoločenstvo učiteľov, detí a ich rodín. V našej škole nie sme výnimočne iní. Slušne komunikujeme, sme rodičom otvorení a popritom zavádzame rôzne inovatívne postupy do vyučovania.
Ako vnímate slovenské školské prostredie?
Je to veľmi živá téma. Prehliadame, že protipandemické demonštrácie, šírenie hoaxov a konšpiračných teórií, úroveň spoločenskej debaty či slabá podpora vedy majú korene v tom, že naše školstvo zaspalo dobu. Že toto všetko je v podstate produktom našich škôl. Až vo chvíli, keď budú školy skutočnou prioritou, keď budú na učiteľstvo prijímaní najlepší zo študentov a tí pôjdu skutočne učiť, vtedy začne spoločnosť reagovať vyspelejšie a kultúrnejšie.
Čo je pre vás najdôležitejším faktorom pri vzdelávaní detí?
Základná škola je veľmi dôležitá pre vzťah k učeniu. Aký vzťah si ku škole a k učeniu deti vytvoria, taký im pravdepodobne pretrvá navždy. Keď sa to pokazí na začiatku, ťažko sa to napraví. Naším cieľom je preto ukázať deťom, že učenie môže byť procesom radosti z objavovania.
Ako ste vnímali ocenenie, ktoré ste dostali ako Učiteľka Slovenska 2020?
Rodičia našich detí školu veľmi podporujú, preto som tušila, že vyhrám cenu verejnosti. To, že som získala hlavnú cenu, ma úprimne prekvapilo, pretože som mala iných favoritov. Zaujímavé bolo, že v top 10 sme boli prevažne učitelia z generácie päťdesiatnikov. To asi svedčí o tom, že je nás stále dosť takých, ktorí dokážeme skúsenosti spojiť s modernými formami a podeliť sa o to s našimi žiakmi.
„V našej škole nie sme výnimočne iní. Slušne komunikujeme a sme rodičom otvorení, v tom je možno ten zásadný rozdiel,“ hovorí Iveta Barková, Učiteľka Slovenska 2020. Zdroj foto: Marek Gavlák
V rámci finále posielali účastníci vzorku DNA, ktorú vyhodnotili vedci v laboratóriu. Aké boli vaše výsledky, prekvapili vás?
Pred vyhlásením víťaza čítali jeho charakteristiku DNA a viackrát sa mi zdalo, že som to presne ja. Najviac som zbystrila, keď povedali, že víťaz má dobrú pamäť. Ja totiž poznám všetky deti v našej škole po mene. Keď potom predsedníčka poroty povedala, že víťaz prejavuje aj istú mieru hazardu, zľakla som sa, že by som víťazom mohla byť naozaj ja. Keď sme s projektom začínali, bolo to veľké riziko, ktoré nemuselo vyjsť. Avšak keďže sme obidve zakladateľky do toho vložili celé naše „ja“, prebrali sme zodpovednosť a zatiaľ všetko funguje veľmi dobre.
Máte svoj nesplnený pedagogický sen?
Keď rozbehnete školu, ktorá je iná zvnútra, veľmi rýchlo si uvedomíte, že musí byť iná aj zvonku. Môj sen je nájsť spôsob, ako vybudovať modernú školu aj ako budovu, nielen ako inštitúciu. Nebudú v nej triedy, ale otvorené učebné centrá, v ktorých budú žiaci bádať, spolupracovať, debatovať, tvoriť a samotné prostredie ich v tom bude pozitívne ovplyvňovať.
Čo by ste ešte chceli profesijne počas svojho života dosiahnuť?
Margaret Rasfeld, zakladateľka inovatívneho vzdelávania, už ako dôchodkyňa cestuje po svete a rozpráva o inovatívnom vzdelávaní 21. storočia. Aj ja by som si vedela predstaviť svoj dôchodok stráviť týmto spôsobom. Cestovať po Slovensku a rozprávať príbeh našej školy. Ako sa nám darilo a ako sa dá školstvo robiť inak.
