Grónsko sa posledné mesiace stalo jedným z hlavných cieľov Spojených štátov amerických. Prečo je pre Donalda Trumpa také dôležité a čo skrýva história najväčšieho ostrova na svete?
Reportérom totiž odpovedal na otázky o Grónsku, ktoré sa zo dňa na deň stalo horúcou geopolitickou témou.
Spolu s Panamským prieplavom či Kanadou sa aj zamrznutý ostrov dostal do hľadáčika Donalda Trumpa, ktorý ho spomínal už v polovici svojho prvého volebného obdobia v roku 2019.
„Myslím, že títo ľudia chcú byť s nami,“ odpovedal ďalej otázky novinárov na margo osudu 57-tisíc obyvateľov Grónska.
Dánska premiérka Mette Frederiksen, pod ktorej správu Grónsko aktuálne patrí, už predtým komentovala Trumpove reči s tým, že Grónsko nie je na predaj.
Debaty o ostrove, ktorý spadá oficiálne pod jurisdikciu Dánska, nabrali na obrátkach opäť začiatkom tohto roka, keď Trump vyrukoval s grónskou kartou a nepoprel, že na prevzatie ostrova by Spojené štáty americké mohli použiť aj vojenskú silu.
Olej do beztak rozpálených vzťahov medzi Dánskom a Spojenými štátmi čerstvo prilial americký viceprezident J. D. Vance, ktorý koncom minulého týždňa v Grónsku absolvoval niekoľkodňovú návštevu a neodpustil si opäť rypnúť do Dánska.
„Náš odkaz Dánsku je veľmi jednoduchý – neurobili ste dobrú prácu pre obyvateľov Grónska. Nedostatočne ste investovali do ľudí v Grónsku a do bezpečnostnej architektúry tejto neuveriteľnej, krásnej krajiny,“ adresoval Vance dánskej vláde.
Na stole je tak otázka, prečo sa Trumpova administratíva posledné mesiace tak intenzívne zaujíma práve o Grónsko a v čom je ostrov pokrytý ľadom a snehom taký kľúčový strategickm bod na geopolitickej mape svetových mocností.
Grónsko
- je najväčší ostrov na svete,
- nachádza sa medzi Kanadou a Dánskom,
- 80 percent ostrova pokrýva ľad,
- má takmer 57-tisíc obyvateľov,
- hlavné mesto ostrova je Nuuk,
- je čiastočne autonómna krajina spadajúca pod Dánsko,
- krajinu riadi len 31-členný parlament,
- nemá prezidenta,
- má obrovské zásoby nerastných surovín, ale aj ropy a zemného plynu.
Grónsko na čele s najmladším premiérom
Napriek tomu, že ostrov snehu a ľadu geograficky patrí k Severnej Amerike, politicky a historicky je spätý práve s Európou a Dánskom.
Grónsko bolo viac ako sto rokov kolóniou dánskeho kráľovstva, no od roku 1979 získalo čiastočnú autonómiu. Tento štatút bol v roku 2009 rozšírený o ďalšie právomoci.
Zaujímavosťou je, že Grónsko, tak ako Dánsko, je súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). No zároveň bolo aj členom Európskej únie. Z tej vystúpilo v roku 1985, hoci si ponechalo štatút zámorského teritória európskej inštitúcie.
The motorcade of Vice President JD Vance travels through Pituffik Space Base during a tour, Friday, March 28, 2025, in Greenland. (Jim Watson/Pool via AP),Image: 980702340, License: Rights-managed, Restrictions: This content is intended for editorial use only. For other uses, additional clearances may be required. POOL PHOTO, Model Release: no
Návšteva J. D. Vancea v Grónsku. Foto: SITA/AP
Čiastočná autonómia Grónska v praxi znamená, že ostrov má vlastný parlament a vládu, ale dánsky vládny kabinet v Kodani má posledné slovo v zahraničnej a obrannej politike krajiny.
Keďže Grónsko funguje na základe parlamentného systému, má svojho premiéra, ale v jeho politickom systéme absentuje úloha prezidenta.
Po novom je predseda vlády historicky najmladší, iba 33-ročný, Jens-Frederik Nielsen. Ten ostro odmieta politický tlak veľmocí na Grónsko.
Menej obyvateľov ako Banská Bystrica
Po vyhrotenej slovnej výmene medzi prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom a dánskou vládou adresoval Nielsen vláde Spojeným štátom: „V čase, keď sme pod tlakom, musíme držať spolu.“
Obyvateľstvo Grónska je zmes Inuitov (Eskimákov) a Dánov.
Napriek tomu, že Grónsko má menej obyvateľov ako 70-tisícové stredoslovenské mesto Banská Bystrica, práve o obyvateľoch Grónska sa hovorí ako o hrdých ľuďoch, ktorým záleží na národnej identite a nezávislosti.
SITA, AP
Americký viceprezident na návšteve Vesmírnej základne Pituffik v Grónsku. Foto: Jim Watson/Pool via AP)
Americká základňa už od druhej svetovej vojny
Jeden z dôvodov, prečo je krajina ľadu zaujímavá pre svetové mocnosti, je práve jej poloha. Grónsko ich láka aj z obchodného a vojenského hľadiska.
Nedávno o ostrov prejavila záujem aj Čína, ktorá by na jeho území rada postavila vlastné letoviská.
Napriek tomu, že iniciatíva Trumpovej administratívy aktuálne vyvolala ostrú polemiku naprieč verejnosťou, ale aj medzi svetovými politikmi, americká prítomnosť v Grónsku nie je žiadna novinka.
Práve J. D. Vance pred niekoľkými dňami navštívil tzv. Vesmírnu základňu Pituffik, situovanú na západe ostrova, ktorá bola v minulosti známa ako Letecká základňa Thule. Pituffik v grónštine znamená „miesto, kde uväzujeme svoje psy“.
Z hľadiska bezpečnosti má ísť pre Spojené štáty o jedno z najkľúčovejších strategických miest na Zemi.
„Pituffik je miesto, kde môžu Spojené štáty detegovať štart, vypočítať trajektóriu a aktivovať svoje systémy protiraketovej obrany. Táto lokalita je nenahraditeľná,“ povedal pre New York Times dánsky bezpečnostný analytik Peter Ernstved Rasmussen.
Boys play on a frozen beach in Nuuk, Greenland, Tuesday, March 11, 2025. (AP Photo/Evgeniy Maloletka)
Deti sa hrajú na zamrznutej pláži pri meste Nuuk. Foto: AP Photo/Evgeniy Maloletka
Na základni sa permanentne nachádza približne 150 členov vojenského personálu. Zamestnanci leteckých a vesmírnych amerických síl sa zaoberajú protiraketovou obranou, ale aj pozorovaním vesmíru.
Majú pod palcom aj dohľad nad radarom, ktorý dokáže rozpoznať balistické rakety ihneď po štarte.
Na ostrove prechodne pobýva aj jednotka Newyorskej národnej lietadlovej gardy, ktorá v Grónsku pôsobí najmä počas letných misií. Jednotka sa v tom čase stará najmä o transport vedcov a ich zásobovanie.
Grónsko bolo osamotené
Samotná vojenská prítomnosť jednotiek Spojených štátov na ostrove, ktorý bol dánskou kolóniou, sa datuje až do obdobia druhej svetovej vojny.
V roku 1940 totiž Dánsko obsadili nacisti a Grónsko sa tak stalo izolovaným územím bez obrany. Američania sa však potichu dohodli s dánskym veľvyslancom vo Washingtone a obišli kodanskú vládu, ktorú ovládali nacisti.
Američania tak dostali zelenú a mohli na ostrove odštartovať výstavbu letísk a meteorologivkých staníc. Do roka sa tak americké jednotky vylodili v Grónsku a výhodná lokalita im umožnila pozorovať výskyt nemeckých ponoriek v severnom Atlantiku.
Po skončení vojny Spojené štáty s Dánskom odklepli oficiálnu obrannú zmluvu, čo Američanom dovolilo rozšíriť vojenské aktivity na ostrove.
Houses covered by snow are seen on the coast of a sea inlet of Nuuk, Greenland, Friday, March 7, 2025. (AP Photo/Evgeniy Maloletka),Image: 974278069, License: Rights-managed, Restrictions: This content is intended for editorial use only. For other uses, additional clearances may be required., Model Release: no
Domy v meste Nuuk. Foto: AP Photo/Evgeniy Maloletka
Radary a vysídľovanie
Počas Studenej vojny hrala práve poloha Grónska Američanom do karát. Na základni Thule totiž mohli štartovať bombardéry s dlhým doletom a potenciálne hravo dosiahnuť hranice vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Ako podčiarkol magazín The New York Times, úsek medzi Grónskom a hranicou Sovietskeho zväzu sa nazýval polárna cesta. Bola to najkratšia spojnica medzi superveľmocami.
Práve z tohto dôvodu tu Spojené štáty vybudovali radarové systémy na detekciu rakiet.
People stand in line outside a polling station to cast their vote in parliamentary elections, in Nuuk, Greenland, Tuesday, March 11, 2025. (AP Photo/Evgeniy Maloletka)
Deň volieb v Grónsku. Foto: AP Photo/Evgeniy Maloletka)
Budovanie vojenských základní v Thule sa spája aj s temnou kapitolou vysídľovania pôvodného obyvateľstva mimo jeho teritórium. Pri výstavbe bolo totiž násilne premiestnených 150 Inuitov na miesto, kde nemali vhodné podmienky na lov.
Kuriózne experimenty
Grónsko sa stalo v 50. rokoch minulého storočia aj miestom bizarných vojenských experimentov. Jedným z nich bola kuriózna vojenská jadrová základňa Camp century, ktorá sa nachádzala pod ľadom.
Cieľom bolo otestovať, či je možné ukryť jadrové strely pod ľad a odpáliť ich odtiaľ. Základňa sa nachádzala viac ako 200 kilometrov od základne Pituffik, fungovala od roku 1959 do roku 1967 a pozostávala z 21 tunelov s dĺžkou tri kilometre.
Samotné experimenty boli zastavené aj pre nestabilitu ľadu. Ako New York Times podotkol vo svojej analýze, na mieste bývalej základne sa naďalej nachádza rádioaktívny odpad a nafta. Na ekologické riziká roky upozorňujú experti a vedci.
História Grónska
- V roku 2500 pred naším letopočtom sa prvé domorodé kmene nasťahovali do Grónska.
- Ostrov prvýkrát objavil Viking Gunnbjørn Ulfsson okolo roku 875.
- Koncom 10. storočia Erik Červený kolonizoval časť ostrova.
- V 13. storočí sa Grónsko stalo súčasťou Nórskeho kráľovstva.
- Začiatkom 19. storočia po napoleonských vojnách pripadlo Grónsko Dánsku ako kolónia.
- V roku 1953 sa Grónsko oficiálne integrovalo pod Dánsko a prišlo o status kolónie.
- Grónsko sa stalo vo veľkej miere autonómne v roku 1979 a jeho práva sa rozšírili v roku 2009.
- Americký prezident Donald Trump sa usiluje o získanie Grónska pod americkú nadvládu už od roku 2019.
Zásoby nerastných surovín, ropy, ale aj plynu
Napriek tomu, že Grónsko obýva len pár desiatok tisíc obyvateľov a na jeho pevnine nie je ani dvadsiatka osád, je to kľúčová lokalita z hľadiska nerastných surovín.
Pod povrchom Grónska sa totiž nachádza 25 z 34 nerastov, ktoré Európska únia zaradila na zoznam kritických surovín. Napriek nerastnému bohatstvu sa potenciálna ťažba komplikuje pre drsnú grónsku klímu a meteorologické podmienky.
Grónsko je okrem iného aj náleziskom obrovských zásob ropy či zemného plyny. Podľa serveru Obnovitelne.cz sa na území a v okolí ostrova nachádza zhruba 17,5 miliardy neobjavených barelov ropy a 4,2 bilióna kubických metrov zemného plynu.
Grónsko. Foto: Wikimedia
Grónsko. Foto: Wikimedia
Zákaz vlastnenia pozemkov
Napriek tomu, že Grónsko je lákadlo pre turistov, výlet na zamrznutý ostrov nie je lacná záležitosť a týždenný pobyt môže vyjsť na tisícky eur.
O domácich obyvateľov sa však domáca a dánska vláda starajú viac než dobre. Občania Grónska majú podľa CNN právo na bezplattnú zdravotnú starostlivosť, bezplatné vzdelanie, ale aj na dôchodky hradené dánskymi dotáciami.
Zaujímavé však je, že v Grónsku nepoznajú pojem vlastníctva pôdy. Zatiaľ čo v iných krajinách vrátane Slovenska je úplne bežné kúpiť si pozemok a na ňom postaviť vlastnú nehnuteľnosť, v Grónsku to tak skrátka nefunguje.
Ak chcete v Grónsku postaviť dom, musíte o povolenie požiadať príslušné orgány a je na nich, či vám pozemok „prepožičajú“ alebo nie.
SITA/AP/Mark Schiefelbein
Staronový prezident Donald Trump. Foto: SITA/AP/Mark Schiefelbein
Záujem automobiliek
Ďalšia osobitosť Grónska je takmer úplná absencia bežných ciest, na ktoré sme zvyknutí v Európe.
Keďže mestá sú od seba často vzdialené aj tisícky kilometrov, ideálna forma dopravy je loď, lietadlo alebo helikoptéra.
Najdlhšia cesta v Grónsku má 40 kilometrov a, paradoxne, nepostavili ju miestne ani dánske úrady, ale nemecká automobilka Volkswagen.
S výstavbou sa začalo v roku 2000 a štrková cesta s dĺžkou desiatkok kilometrov viedla popri ľadovci naprieč grónskou krajinou. Cieľom automobilky bolo testovať svoje vozy v podmienkach blízkych mrazu.
Nemecká firma dostala od grónskej vlády možnosť využívať túto lokalitu desať rokov. Napokon automobilka Grónsko opustila už v roku 2005.
Dôvodom bol pohyb grónskeho ľadovca, ktorý nevyhovoval testovaniu automobilov. V roku 2014 vláda odobrila používanie cesty aj automobilke BMW, hoci aj tá lokalitu napokon opustila.