Grónsko sa posledné mesiace stalo jedným z hlavných cieľov Spojených štátov amerických. Prečo je pre Donalda Trumpa také dôležité a čo skrýva história najväčšieho ostrova na svete?
„Myslím, že ho budeme mať,“ povedal staronový prezident Spojených štátov amerických Donald Trump ešte koncom januára na palube Air Force One.
Reportérom totiž odpovedal na otázky o Grónsku, ktoré sa zo dňa na deň stalo horúcou geopolitickou témou.
Spolu s Panamským prieplavom či Kanadou sa aj zamrznutý ostrov dostal do hľadáčika Donalda Trumpa, ktorý ho spomínal už v polovici svojho prvého volebného obdobia v roku 2019.
Trumpov cieľ: americké Grónsko
„Myslím, že títo ľudia chcú byť s nami,“ odpovedal ďalej otázky novinárov na margo osudu 57-tisíc obyvateľov Grónska.
Dánska premiérka Mette Frederiksen, pod ktorej správu Grónsko aktuálne patrí, už predtým komentovala Trumpove reči s tým, že Grónsko nie je na predaj.
Debaty o ostrove, ktorý spadá oficiálne pod jurisdikciu Dánska, nabrali na obrátkach opäť začiatkom tohto roka, keď Trump vyrukoval s grónskou kartou a nepoprel, že na prevzatie ostrova by Spojené štáty americké mohli použiť aj vojenskú silu.
SITA, AP
Olej do beztak rozpálených vzťahov medzi Dánskom a Spojenými štátmi čerstvo prilial americký viceprezident J. D. Vance, ktorý koncom minulého týždňa v Grónsku absolvoval niekoľkodňovú návštevu a neodpustil si opäť rypnúť do Dánska.
„Náš odkaz Dánsku je veľmi jednoduchý – neurobili ste dobrú prácu pre obyvateľov Grónska. Nedostatočne ste investovali do ľudí v Grónsku a do bezpečnostnej architektúry tejto neuveriteľnej, krásnej krajiny,“ adresoval Vance dánskej vláde.
Na stole je tak otázka, prečo sa Trumpova administratíva posledné mesiace tak intenzívne zaujíma práve o Grónsko a v čom je ostrov pokrytý ľadom a snehom taký kľúčový strategickm bod na geopolitickej mape svetových mocností.
