V projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu na diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.
Biometrická firma Innovatrics sa minulý rok zaradila medzi partnerov nového Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý založili vedci, pôvodne pôsobiaci na fakulte informatiky a informačných technológií stu. O podpore školstva a vzdelávania hovorí majiteľ Innovatrics Ján Lunter.
Dostupné vzdelanie pre ďalšie generácie
Ako ste sa v Innovatrics a aj vy osobne rozhodovali, že by ste mali podporovať školstvo?
Robíme na hrane technologického vývoja a potrebujeme odborníkov na počítačové videnie aj ďalšie súvisiace aspekty. Cítime pritom, že sa vo vede v tejto oblasti prepadávame, už len v porovnaní s Českou republikou.
Máme výskumné a vývojové centrum v Brne a musím, žiaľ, povedať, že sa nám ľahšie darí hľadať talenty a odbornosť v Brne ako v Bratislave, hoci by som bol rád, keby to bolo naopak.
Často sú to ľudia, ktorí sú zo Slovenska, ale pracujú pre nás v Brne, pretože tam vyštudovali. Školstvo a vzdelanie sme preto identifikovali ako najpálčivejšiu oblasť, v ktorej by sme ako firma mohli mať prínos a vedeli inšpirovať možnú zmenu.
Sám som mal šťastie, že som sa dostal k dobrému vzdelaniu vo Francúzsku. Myslím, že ďalšia generácia by si zaslúžila, aby takéto vzdelanie bolo k dispozícii aj bližšie, a to aj na Slovensku. Krajine to môže pomôcť, je to stávka na budúcnosť a na to, že budeme vedieť inovovať aj v budúcnosti.
Boli ste angažovaní v podpore vzdelávania aj pred odchodom časti vedcov z Fakulty informatiky a informačných technológií a založením inštitútu?
Dlhodobo podporujeme Nexteriu. Ich misia je identifikovať a posilniť skupinu aktívnych ľudí a budúcich lídrov, sústreďujú sa na stredné školy. S pani profesorkou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu sme sa poznali dávnejšie.
Iniciatíva založiť inštitút mi prišla zaujímavá nie nevyhnutne preto, že to súviselo so situáciou na FIIT. Nevnímam našu podporu ako nejakú reakciu na danú situáciu. Myslím, že situácia na FIIT bola impulzom skôr pre vedcov, ktorí odišli a vytvorili inštitút. Slovensko by si však zaslúžilo, aby malo taký inštitút už aj predtým a bez ohľadu na aktuálnu situáciu na nejakej fakulte.
Majiteľ spoločnosti Innovatrics Ján Lunter. Foto: Miro Nôta
Každý skutočne odborný výskumný inštitút, ktorý vznikne, bude pre Slovensko prínosom. Aktuálne sme ako spoluzakladatelia aj v projekte Inovato, inšpirovanom Fraunhoferovým inštitútom v Nemecku. Mal by prepojiť inovátorov s biznisom a naučiť slovenské firmy lepšie inovovať.
Prilákame kvalitu zo zahraničia
K akým konkrétnym výsledkom by mohla viesť podpora Kempelenovho inštitútu?
Je veľmi ťažké, ak ste v niečom osamotení, a pritom ste špička. Niekedy sa tak v Innovatrics cítime. Preto sme radi, že môžeme s inštitútom komunikovať, vďaka tomu, že sme zakladajúci člen, dokážeme komunikovať aj nadštandardne. Vymieňame si skúsenosti a stávame sa členmi väčšej skupiny ľudí, ktorá má záujem o umelú inteligenciu, inovácie, kvalitu a budúcnosť.
To sú pre nás hlavné dôvody, prečo sme inštitút podporili. Vo finále to posilní aj nás, naučíme sa niečo nové a aj naši ľudia to ocenia. Efekt je vlastne podobný ako v prípade dlhodobého vzdelávania. Je dôležité, aby takýchto ľudí bolo u nás čo najviac. Až keď je podhubie silné, keď je takáto skupina dostatočne veľká, vzniká vo finále aj synergický efekt.
Až bude na Slovensku dosť kvalitných ľudí, ktorí sa budú zaoberať vývojom a umelou inteligenciou vo všeobecnosti, prilákame ľahšie kvalitu aj zo zahraničia. Tak by raz mohlo vzniknúť aj nejaké centrum excelentnosti zamerané na biometriu.
Čo hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne?
Prepojenie školstva, vedy a inovátorov s reálnou ekonomikou a firmami považujem za kľúčové. Ľudia v Innovatricse robia skvelé veci a aj my v Slovenskej sporiteľni s nimi spolupracujeme. Snažíme sa prinášať užitočné inovácie, preto je nevyhnutné hneď od začiatku mať na zreteli to, aký problém riešime a byť v neustálom kontakte s potenciálnymi užívateľmi a klientmi. Nerobiť teda inováciu pre inováciu. Inovátori sa často boria s problémom, ako dosiahnuť „kritickú masu“ užívateľov. Veľa dobrých nápadov zanikne preto, že ich nikto nepoužíva. My dnes v banke máme platformu George s miliónom užívateľov na Slovensku a takmer siedmimi miliónmi v regióne CEE. Veľká časť z nich používa prakticky denne aplikáciu v mobile. To je priestor, cez ktorý sa inovácia môže rýchlo dostať k užívateľom a keď sa osvedčí, budú ju ľudia naozaj používať.
Mohlo by Slovensku pomôcť, ak by sa ako krajina, jurisdikcia, špecializovala na nejakú konkrétnu činnosť? Niekedy sa hovorí napríklad o certifikácii dronov ako o modernom koncepte, ktorému sa zatiaľ málokto venuje. Dá sa takto profilovať celý štát aj v biometrii?
Asi nepoviem priamo v biometrii, ale v umelej inteligencii. Tá má oveľa viac aplikácií. Neboli by sme však jediní, keby sme prišli s takouto iniciatívou. Ak by sme ako štát povedali, že sa chceme sústrediť na umelú inteligenciu, dostali by sme sa do kategórie krajín ako Spojené štáty a Čína.
Neboli by sme teda v zlej spoločnosti. Amerika má cieľ byť stále jednotka, Čína má cieľ ju predbehnúť. Keby bolo na mape krajín, ktoré sú aktívne v AI aj Slovensko, bolo by to iste skvelé.
Ak veríme, že umelá inteligencia zmení budúcnosť a spôsob, akým ako spoločnosť fungujeme, tak prístup, že sa jej vlastne ani netreba venovať, netreba sa zaujímať o jej výhody, je skutočne veľmi krátkozraký.
Nehovorím, že musíme byť v prvej línii, tvoriť priamo nové koncepty, ale mali by sme byť aspoň veľmi blízko. Mali by sme sledovať vývoj, tých najlepších, učiť sa od nich a využívať to, čo nám umožňuje otvorený výskum. Jednoducho, mali by sme mať otvorené oči. Keď vidíme, že je tu pred nami veľmi zaujímavá cesta, tak tváriť sa, že po nej vlastne ani nemusíme ísť, mi príde až trochu hlúpe.
Čo je teraz pre Slovensko dôležité?
Ísť alebo nejsť po nejakej ceste – koho je to rozhodnutie? Vlády? Priemyslu? Kto má urobiť aký krok?
Vrátim sa ku školstvu. Dobre pochopiť umelú inteligenciu, jej tvorbu a aplikáciu jej výdobytkov do praxe, si vyžaduje ľudí silných v prírodných vedách a ľudí, ktorí majú dobré vzdelanie ako také. Ako skutočne zásadné mi preto príde samotné rozhodnutie podporiť vzdelanie. Slovensku by som to rozhodne odporúčal.
Potom si už každý vyberie svoju oblasť, v ktorej sa cíti najlepší, a verím, že mnoho ľudí sa na umelú inteligenciu a jej aplikácie bude orientovať prirodzene. Benefity z podpory kvalitného vzdelania nebude vidieť hneď, pôjde o desiatky rokov, ale bolo by výborné cítiť pozitívne smerovanie a zlepšovanie už teraz. Vidieť víziu, ktorá sa aj realizuje.
Nemôžem povedať, že niečo také teraz vidím. Vidíme skôr čiastkové úspechy niektorých jedincov, ktorí sa snažia o dobrý výsledok. Ako spoločnosti nám takéto smerovanie, sústredenie na to, aby sme boli vzdelaní, chýba.
Pokračovanie rozhovoru s Jánom Lunterom nájdete v májovom čísle magazínu Forbes. Objednať si ho môžete ešte stále TU. Poštovné je na nás.
